Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj vyzval západné krajiny, aby Ukrajine poskytli 250 miliárd dolárov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiadal o peňažnú podporu počas návštevy Poľska, kde sa stretol s premiérom Donaldom Tuskom.

„Najsilnejšou formou podpory pre ukrajinskú armádu by bolo vyčleniť 250 miliárd zo zmrazených ruských aktív. Ukrajina by tieto peniaze prijala, veľkú sumu vyčlenila na domácu výrobu a na dovoz presne tých typov zbraní, ktoré Ukrajina nemá," vyhlásil ukrajinský prezident na tlačovej konferencii vo Varšave.

AFP pripomína, že Európska únia Kyjevu minulý týždeň poskytla pôžičku tri miliardy eur z úrokov pochádzajúcich zo zmrazených ruských zdrojov.

Zmrazenie zdrojov ruskej centrálnej banky v západných finančných inštitúciách je súčasťou sankcií, ktoré na Rusko uvalili západné štáty po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.

Portál Euronews pripomína, že EÚ musí každých šesť mesiacov hlasovať o predĺžení protiruských sankcií. Panujú preto obavy, že niektorý z členských štátov môže predĺženie sankcií zablokovať.

Niektorí predstavitelia Únie chcú preto tento mechanizmus upraviť a predĺžiť lehotu uplatňovania sankcií na tri roky.

(tasr)

  |  

Izraelská vláda by mala vo štvrtok rokovať o návrhu dohody o prímerí

Ministerstvo zahraničných vecí Izraela informovalo, že šéf rezortu diplomacie Gideon Saar sa vracia do Izraela už dnes večer.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar skráti svoju návštevu Európy, aby sa mohol zúčastniť na hlasovaní bezpečnostného kabinetu a vlády o dohode týkajúcej sa prímeria v Gaze a prepustenia rukojemníkov.

„V nadväznosti na pokrok v rokovaniach o prepustení rukojemníkov minister Saar skrátil svoju diplomatickú návštevu, ktorá mala zajtra pokračovať v Maďarsku. Do Izraela sa vráti dnes večer, aby sa zúčastnil očakávaných rokovaní a hlasovaniach v bezpečnostnom kabinete a vo vláde.“

(lup)

  |  

Trnka v kauze Valentín: O návrhu na obžalobu neviem, vec sa však posúva ďalej

Kauza spojená s košickým županom Rastislavom Trnkom sa týka obstarávania bezdotykových prechodových teplomerov a nákladných vozidiel na údržbu ciest v rokoch 2020 a 2021.

„Veľmi ťažko je vyjadrovať sa k informáciám, o ktorých ja oficiálne neviem nič. Je veľmi záhadné, že všetci to vedia mimo dotknutých osôb, v tomto prípade aj mňa," povedal predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.

Polícia v pondelok potvrdila, že vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite ukončil vyšetrovanie a predložil vyšetrovací spis s návrhom na podanie obžaloby príslušnému dozorovému prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici.

„Obžalobu dáva prokurátor, nie vyšetrovateľ, takže v zásade sa nič nezmenilo za posledné roky, keď to môžem takto povedať. Na druhej strane som rád, že konečne sa táto vec posúva niekam ďalej, lebo ja budem len rád, keď sa táto vec uzavrie, takže čakám trpezlivo ďalej," skonštatoval predseda KSK v reakcii.

Dodal, že je vo vyjadreniach zdržanlivý a obsiahlo sa vyjadrí, až keď bude proces ukončený.

„Sú rôzne právne názory na to, či sa vyjadrovať alebo nie počas vyšetrovania alebo v priebehu procesu, kým sa dostane akákoľvek vec na súd. Čiže ja som skôr zdržanlivejší v záujme toho, aby to nikoho nedráždilo, ale veľmi rád sa vyjadrím po tomto," dodal.

V kauze je obvinených päť fyzických osôb pre podozrenie zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spáchaného formou spolupáchateľstva.

„Ďalej sú obvinené aj dve právnické osoby, ktoré sú taktiež podozrivé z machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa Trestného zákona," uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Martina Sláviková.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici v utorok uviedla, že dovtedy jej nebol predložený vyšetrovací spis s návrhom na konečné opatrenie.

Polícia predsedu KSK, ktorý vinu odmietal, obvinila len v prípade podozrení z ovplyvňovania špecifikácie pri obstaraní štyroch vozidiel značky Tatra. Obvinený bol aj podnikateľ Richard Reday, vtedajší generálny riaditeľ Správy ciest KSK Anton Trišč a ďalšie dve osoby.

KSK obstaral v rokoch 2020 a 2021 v rámci protiepidemických opatrení spolu 205 prechodových teplomerov za viac ako 178-tisíc eur a Správa ciest KSK obstarala v roku 2020 štyri nákladné vozidlá s nadstavbami na zimnú a letnú údržbu za 1,3 milióna eur. Kritici namietali, že išlo o predražené nákupy, čo kraj odmietal.

(tasr)

  |  

Rastúci počet sterilizácií v USA je odpoveďou na sprísnenie potratových zákonov

V posledných dvoch rokoch prudko vzrástol počet Američanov, ktorí sa rozhodli pre trvalé sterilizačné zákroky, ako sú vazektómie a podviazanie vajíčkovodov.

Tento trend úzko súvisí so zrušením rozsudku Roe v. Wadeovej v roku 2022, ktoré ukončilo takmer 50-ročné ústavné právo na interrupciu a otvorilo dvere sprísneným potratovým zákonom v mnohých štátoch.

Alexander W. Pastuszak z Utahu je jedným z tých, ktorí sa pre sterilizáciu rozhodli z obavy o obmedzený prístup k reprodukčnej starostlivosti.

Ako otec dvoch detí, ktorý už ďalšie neplánuje, podstúpil v máji vazektómiu. „Budeme musieť cestovať do inej krajiny na interrupciu? To mi pripadá smiešne a nebezpečné,“ povedal.

Podľa štúdií publikovaných v časopisoch Health Affairs a JAMA Health Forum sa počet vazektómií v roku 2022 medziročne zvýšil o 95 percent a počet podviazaní vajíčkovodov o 70 percent.

Tento nárast bol výraznejší v štátoch, ktoré po rozhodnutí Najvyššieho súdu v prípade Dobbs v. Jackson Women's Health Organization zakázali alebo obmedzili interrupcie.

Sterilizácia však nie je dostupná pre každého. Mnohí pacienti čelia prekážkam, ako sú vekové obmedzenia, dlhé čakacie doby alebo neochota lekárov vykonávať tieto zákroky.

Napriek tomu odborníci predpokladajú, že s pokračujúcimi obmedzeniami reprodukčných práv bude počet sterilizácií ďalej rásť, pričom čoraz viac ľudí hľadá trvalé riešenia na kontrolu svojho reprodukčného zdravia.

(lup)

  |  

TOI: Trumpov vyslanec pre Blízky východ ovplyvnil Netanjahua viac ako Bidenova vláda

Víkendové stretnutie medzi nominantom nastupujúceho prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a izraelským premiérom viedlo k prelomu v rokovaniach o prímerí a rukojemníkoch, píše denník Times of Israel (TOI).

Predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu a nastupujúci špeciálny vyslanec USA pre región Blízkeho východu Steve Witkoff absolvovali cez víkend neoficiálne rokovania, ktorých výsledkom je markantný posun v dohode o prímerí v Pásme Gazy, povedali v utorok dva arabské zdroje pre TOI.

Jeden z hlavných Trumpových spolupracovníkov ovplyvnil izraelského lídra počas jediného stretnutia viac ako celá končiaca administratíva prezidenta Joea Bidena za celý rok, vyhlásili dvaja anonymní predstavitelia, ktorí sa zúčastnili na rokovaniach v katarskej metropole Dauha.

Witkoff bol jedným z amerických účastníkov katarských rokovaní, keďže Trumpov tím sa snaží dosiahnuť dohodu o prepustení rukojemníkov a prímerí pred republikánovou inauguráciou 20. januára, vysvetlil TOI. V sobotu sa tiež Američan stretol s Netanjahuom v jeho kancelárii v Jeruzaleme.

Počas stretnutia Witkoff naliehal na Netanjahua, aby prijal kľúčové kompromisy potrebné na dosiahnutie dohody, spresnili arabskí predstavitelia. Vyslanec Spojených štátov ani premiérova kancelária na žiadosť TOI o komentár nereagovali.

Vyjednávacie tímy Izraela a Hamasu v pondelok večer oznámili sprostredkovateľom USA, Kataru a Egypta, že „v zásade“ prijali súčasný návrh dohody, pričom odvtedy podľa TOI pracujú na dokončení podrobností.

Jednou z hlavných problémových otázok, ktoré vyjednávači stále nedoriešili, sú presné podmienky stiahnutia Obranných síl Izraela (IDF) z Pásma Gazy.

Netanjahu a jeho vláda predtým navrhovali, aby si armáda udržala kontrolu nad Filadelfským koridorom – diaľnicou, ktorá prebieha pozdĺž hranice medzi Pásmom Gazy a Egyptom.

Sprostredkovatelia podľa dvoch anonymných zdrojov stále čakajú na mapu, ktorú IDF vypracovali.

Arabskí predstavitelia tiež doplnili, že dohodu oznámia sprostredkovateľské štáty v stredu alebo vo štvrtok formou spoločného vyhlásenia.

Hamas a Palestínsky islamský džihád v stredu tiež vyjadrili súhlas s aktuálnym znením dohody.

(sab)

  |  

Envirorezort: Lov vlka má prísne podmienky a nie je bezbrehý

Od januára nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožní lov vlka na území Slovenska - v sezóne 2025 je lov povolený do 15. januára, pričom kvótu pre túto sezónu stanovil rezort životného prostredia na 74 jedincov.

"Vyhláška určuje lokality, kde je vlka možné loviť. Taktiež územia európskeho významu a de facto aj národné parky sú vyňaté z kvótového plošného lovu vlka. Podobné pravidlá na lov vlka platili na Slovensku aj v minulosti. Navyše, území, kde je v súčasnosti zakázané loviť vlka, je viac ako pred rokom 2021," uviedol štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa.

Nikto podľa ministerstva životného prostredia nevolá po plošnom love a nová vyhláška má zaviesť racionálny manažment populácie vlka dravého na Slovensku.

Kuffa podotkol, že viaceré odborné štúdie potvrdzujú stúpajúci trend populácie vlka na Slovensku. Rovnako, že na Slovensku aj v EÚ spôsobuje vlk významné škody na hospodárskych zvieratách. "Aj preto chcú európske inštitúcie a mnohé členské štáty EÚ preradiť vlka dravého zo zoznamu prísne chránených druhov a umožniť tak zmysluplný manažment jeho európskych populácií. Rovnako chce envirorezort postupovať aj pri zmysluplnom manažmente medveďa," dodal.

Ochranárske organizácie Aevis, My sme les, WWF Slovensko a Greenpeace Slovensko žiadajú envirorezort, aby zrušil vyhlášku, ktorá povoľuje lov vlkov, a aby ostala zachovaná ich celoročná ochrana.

Požadujú takisto, aby rozhodovanie o ochrane vlkov bolo založené na odborných a vedeckých argumentoch. Trvajú na dôslednom plnení domácich aj medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany prírody.

(tasr)