Preskočiť na obsah
  |  

Kyjev umožní poľským spoločnostiam podieľať sa na povojnovej obnove Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že pri rekonštrukcii krajiny v povojnovom období s Poľskom počíta, za čo sa mu poľský premiér Donald Tusk v stredu vo Varšave poďakoval.

„Na pozvanie z Ukrajiny čakalo mnoho poľských spoločností a poľská verejnosť. Že budeme spolupracovať ruka v ruke, aby sme zabezpečili, že poľské spoločnosti a podniky sa budú podieľať na obnove Ukrajiny tak, ako si to naše vzťahy zaslúžia," vyhlásil Tusk na spoločnej tlačovej besede so Zelenským.

Tlačová beseda sa konala pred delegáciou európskych novinárov, ktorí pricestovali do Varšavy oboznámiť sa s prioritami poľského predsedníctva v Rade EÚ.

Podľa slov Tuska pôjde o dôležitý proces a potvrdenie toho, že všetci chcú pomôcť Ukrajine čo najrýchlejšie sa obnoviť po skončení vojny s Ruskom.

„Chceme obnoviť všetko, čo Rusko zničilo. Poľsko by malo byť a bude jedným z hlavných partnerov v tejto veci, v procese rekonštrukcie," vyhlásil Tusk. 

Tusk zároveň dodal, že Poľsko je pripravené zorganizovať samit zameraný na obnovu Ukrajiny. Po prvom podobnom samite, ktorý sa konal vo Švajčiarsku, a po druhom, ktorý sa pripravuje v Ríme, je Poľsko v roku 2026 pripravené zorganizovať tretí samit o povojnovej rekonštrukcii Ukrajiny.

„Dúfam, že spoločne presvedčíme našich partnerov, že Poľsko je tým správnym miestom a tým správnym partnerom v tomto procese," povedal s odkazom na jeho stredajšie oficiálne rozhovory so Zelenským vo Varšave. 

Ukrajinský prezident spresnil, že s Tuskom hovorili o obrane, dodávkach a výrobe zbraní, najmä čo sa týka výroby rôznych typov bezpilotných lietadiel a ďalšieho nevyhnutného vybavenia vrátane delostrelectva.

Upozornil, že Ukrajina naliehavo potrebuje investície do tohto sektoru, aby stíhala vyrábať vlastné zbrane a čeliť situácii na fronte.

„Výroba zbraní na Ukrajine sa teraz výrazne zvyšuje a už môže splniť očakávania našej armády. Hovorím o dronoch a systémoch protivzdušnej obrany rôzneho druhu," uviedol Zelenskyj.

Pred novinármi zároveň spomenul, že ak na začiatku vojny Ukrajina vyrobila vlastnými silami okolo 10 percent vojenského vybavenia, dnes je to na úrovni 33 až 34 percent, pričom okolo 40 percent zbraní Kyjev dostáva od USA a 30 percent od európskych krajín.

Zelenskyj v tejto súvislosti pripomenul, že krajiny EÚ, ktoré vyrábajú zbrane, by sa zvýšeniu ich výroby nemali brániť, lebo okrem toho, že pomôžu Ukrajine a posilneniu svojej bezpečnosti, táto výroba má aj priaznivý prínos pre ich ekonomiky.

(tasr)

  |  

Francúzsko tajne cvičilo vojakov pre nasadenie na Ukrajine

Francúzsko v rámci tajného vojenského cvičenia vykonalo nácvik nasadenia svojich vojsk na Ukrajine s cieľom posilniť obranu pred ruským útokom vedeným z bieloruského územia.

Cvičenie s krycím názvom Perseus sa uskutočnilo na jeseň minulého roka a zúčastnilo sa ho 3 200 francúzskych vojakov, vrátane jednotiek špeciálnych operácií. Trvalo desať dní a konalo sa v oblasti, ktorá pripomínala ohyb rieky Dneper severne od Kyjeva.

Vojaci cvičili taktiku, ktorá vychádzala zo skúseností Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré úspešne odrazili ruskú ofenzívu v roku 2022, vedenú z bieloruského územia na Kyjev.

Cvičenie sa zameriavalo na využívanie bezpilotných lietadiel, elektronický boj a prieskum, ako aj na koordináciu jednotiek v intenzívnom boji. Niektorí účastníci vyjadrili obavy z pomalého pokroku francúzskeho vývoja bezpilotných lietadiel FPV.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron už v decembri otvoril diskusiu o možnosti nasadenia západných vojenských jednotiek na Ukrajine.

V rámci bezpečnostných záruk rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o konkrétnych krokoch, ktoré by zahŕňali aj potenciálny vojenský kontingent.

Podľa niektorých návrhov by francúzski vojaci mohli nahradiť ukrajinské jednotky na hraniciach s Bieloruskom a medzinárodne neuznaným Podnesterskom.

Tento plán vyvolal ostrú reakciu zo strany Ruska, ktoré varovalo pred možnou jadrovou odpoveďou na akúkoľvek intervenciu. Napriek tomu sa v rámci NATO zvyšuje podpora pre tvrdšiu vojenskú stratégiu na podporu Ukrajiny.

(lup)

  |  

Rada pre mediálne služby uložila sankcie a zastavila konanie voči TV Markíza a topky.sk

Rada zároveň udelila sankcie vo forme upozornenia na porušenie zákona vysielateľovi Joj a pokutu vo výške tisíc eur vysielateľovi Dajto.

Správne konanie vedené voči vysielateľovi programovej služby TV Markíza v súvislosti s tým, že 26. mája 2024 odvysielal program Na telo, v ktorom mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť programu aktuálnej publicistiky, zastavila rada, pretože odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

Rada rovnako zastavila správne konanie vedené voči poskytovateľovi obsahovej služby topky.sk vo veci zamedzenia šírenia nelegálneho obsahu.

„Pretože odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu," odôvodnila vedúca komunikačného odboru rady Lucia Michelčíková.

Dodala, že rada udelila sankciu v podobe upozornenia na porušenie zákona vysielateľovi programovej služby Joj za to, že rade neoznámil najmenej do 19. júla 2024 spôsob označenia programov pre nevidiacich a pre osoby so sluchovým postihnutím.

„Napriek tomu, že v uvedený deň odvysielal televízne programy tohto druhu," ozrejmila.

Peňažnú pokutu udelila rada vo výške tisíc eur vysielateľovi programovej služby Dajto. Dôvodom malo byť nedodanie súvislého záznamu vysielania programu Tango a Cash po jeho vyžiadaní mediálnej rady, odvysielaného 30. marca 2018 do 15 dní od doručenia žiadosti Rady.

Rada uznala za nepodstatný podnet na preverenie smerujúci voči vysielateľovi programovej služby Jazz v súvislosti s možným nevyužívaním povolených parametrov pridelenej frekvencie.

(tasr)

  |  

Pellegrini rokoval v Taliansku o plynových dodávkach na Slovensko

Slovenský prezident sa okrem prezidenta a premiérky Talianska stretol aj s predsedom Poslaneckej snemovne Lorenzom Fontanom či s primátorom Ríma.

Témou rokovania boli automobilový priemysel a kroky Európskej únie v tejto oblasti ako aj situácia na Ukrajine. Politici sa zhodli na potrebe nastolenia prímeria a ukončenia vojenského konfliktu.

Slovenská hlava štátu sa v stredu stretla aj s primátorom Ríma Robertom Gualtierim. Viedli spolu diskusiu okrem iného o úlohách miest a samospráv v starostlivosti o svojich občanov.

Pellegrini sa v talianskej metropole zúčastnil na ekonomickom fóre, ktorého témou bolo „Why Slovakia? Fit for Investing and Trade".

Poukázal na ňom aj na to, že Slovensko môže z geografického hľadiska zohrať kľúčovú úlohu pre talianske firmy. Verí, že hospodárska spolupráca medzi oboma krajinami sa ešte posilní.

V stredu večer sa prezident ešte zúčastní na predstavení Slovenského ľudového umeleckého kolektívu na pôde Auditória Parco della Musica.

(tasr)

  |  

V posledných troch rokoch počet pracovných migrantov z cudziny v Moskve prevýšil milión

Z celkového počtu zahraničných pracovných migrantov v hlavnom meste Ruskej federácie (RF) predstavujú nelegálni migranti 10 – 15 percent.

Odvolávajúc sa na výskum Národnej výskumnej univerzity „Vyššia škola ekonomiky“ (NVU VŠE), Forbes uvádza, že v rokoch 2022 až 2023 predstavovali migranti podľa najnižších odhadov 10 - 11 percent všetkých pracujúcich ľudí v Moskve, čo presahuje jeden milión osôb.

Ide zároveň o menej ako desatinu všetkých migrantov v Rusku, ktorých počet sa v roku 2024 držal na 11 - 12 miliónoch.

Podľa výskumníkov z NVU VŠE predstavuje väčšina pracovných migrantov spoza hraníc "mládež a obyvateľstvo s nevysokou úrovňou vzdelania," s čím súvisí aj postupný nárast kriminality zo strany migrantov v hlavnom meste RF.

(hal)

  |  

Zelenskyj vyzval západné krajiny, aby Ukrajine poskytli 250 miliárd dolárov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiadal o peňažnú podporu počas návštevy Poľska, kde sa stretol s premiérom Donaldom Tuskom.

„Najsilnejšou formou podpory pre ukrajinskú armádu by bolo vyčleniť 250 miliárd zo zmrazených ruských aktív. Ukrajina by tieto peniaze prijala, veľkú sumu vyčlenila na domácu výrobu a na dovoz presne tých typov zbraní, ktoré Ukrajina nemá," vyhlásil ukrajinský prezident na tlačovej konferencii vo Varšave.

AFP pripomína, že Európska únia Kyjevu minulý týždeň poskytla pôžičku tri miliardy eur z úrokov pochádzajúcich zo zmrazených ruských zdrojov.

Zmrazenie zdrojov ruskej centrálnej banky v západných finančných inštitúciách je súčasťou sankcií, ktoré na Rusko uvalili západné štáty po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.

Portál Euronews pripomína, že EÚ musí každých šesť mesiacov hlasovať o predĺžení protiruských sankcií. Panujú preto obavy, že niektorý z členských štátov môže predĺženie sankcií zablokovať.

Niektorí predstavitelia Únie chcú preto tento mechanizmus upraviť a predĺžiť lehotu uplatňovania sankcií na tri roky.

(tasr)