Preskočiť na obsah
  |  

Dánska premiérka povedala Trumpovi, že iba Grónsko rozhodne o svojej budúcnosti

Mette Frederiksenová reagovala na Trumpove provokatívne vyjadrenia o tom, že Spojené štáty by mohli tento ostrov od Dánska kúpiť.

Mette Frederiksenová údajne s Trumpom telefonovala približne 45 minút a povedala, že o prípadnej „nezávislosti rozhodne samotné Grónsko".

Dánska premiérka tiež vyzdvihla „význam posilnenia bezpečnosti v Arktíde". Kodaň je podľa nej pripravená prevziať za to ešte väčšiu zodpovednosť.

Lídri podľa oficiálneho vyhlásenia diskutovali aj o vojne na Ukrajine, situácii na Blízkom východe a vzťahoch s Čínou.

Grónsky premiér Múte Egede v pondelok vyhlásil, že Grónsko - autonómne dánske územie - je otvorené bližším vzťahom so Spojenými štátmi, a to aj v oblasti obrany a ťažby nerastných surovín.

Egede dodal, že ostrovná vláda hľadá možnosti spolupráce s Trumpom, avšak za svojich vlastných podmienok.

Trumpov viceprezident J. D. Vance pre televíziu Fox News cez víkend pripomenul, že Spojené štáty už v severozápadnom Grónsku majú svoje jednotky.

Trump, ktorý sa ujme úradu 20. januára, spôsobil minulý týždeň rozruch, keď odmietol vylúčiť vojenskú intervenciu s cieľom dostať Panamský prieplav a Grónsko pod kontrolu USA.

Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam, preto tam Spojené štáty majú vojenskú základňu.

Egede minulý týždeň počas návštevy Dánska vyhlásil, že ostrov „vstupuje do novej éry, v ktorej je stredom sveta".

Deklaroval, že Grónsko bude pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi, pričom zdôraznil, že podmienky spolupráce stanoví Grónsko a že o budúcnosti ostrova rozhodne grónsky ľud.

(tasr)

  |  

Švajčiarsko zvažuje povinnú vojenskú službu pre ženy, oznámila ministerka obrany

Presný návrh reformy armády by mali vládni predstavitelia zverejniť do konca roka 2027.

Podľa šéfky rezortu obrany Violy Amherdovej je „vzhľadom na súčasnú situáciu ohrozenia v Európe a vo svete [...] nedostatočné personálne obsadenie armády [...] neprijateľné." Armádu vo Švajčiarsku vo všeobecnosti považujú za jeden zo základných pilierov krajiny.

Ministerka zároveň uviedla, že švajčiarska vláda tiež zváži možnosť, aby sa orientačný deň o možnostiach kariéry v armáde stal povinným aj pre ženy. V súčasnosti sa na ňom musia zúčastňovať len muži.

Odvedenci vo švajčiarskej armáde musia absolvovať najmenej štvormesačný výcvik. Potom ich v priebehu nasledujúcich desiatich rokov armáda opakovane povoláva na trojtýždňové výcvikové kurzy.

Počet príslušníkov tamojšej armády za posledné desaťročia značne klesol – z niekoľko stoviek tisíc počas obdobia studenej vojny na približne 147-tisíc v roku 2024.

Amherdová v stredu zároveň oznámila, že sa rozhodla odstúpiť z funkcie ministerky obrany a uvoľniť tak miesto „niekomu novému". Táto 62-ročná členka strany Die Mitte (Stred) v politike pôsobila posledných 30 rokov.

V predchádzajúcich dňoch ju kritizovala krajne pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP), podľa ktorej mala v súvislosti s tamojšou armádou nesprávne priority.

„Pani Amherdová sa radšej sústreďuje na rodové otázky v armáde než na jej vybavenie," vyhlásila SVP.

V stredu však strana ministerku ocenila za jej doterajšie úspechy a zdôraznila, že Amherdová ako prvá švajčiarska ministerka obrany zvýšila rozpočet armády po desaťročiach nedostatočných investícií.

(tasr)

  |  

TikTok plánuje zatvoriť svoju aplikáciu pre používateľov v USA

Platforma, ktorá má viac ako 170 miliónov amerických používateľov, plánuje okamžité ukončenie svojej prevádzky namiesto toho, aby umožnila existujúcim používateľom nepretržitý prístup, ako sa očakávalo.

Zákon totiž zakazuje iba nové sťahovanie aplikácie TikTok v obchodoch Apple alebo Google, pričom existujúci používatelia by mohli aplikáciu nejaký čas používať.

Podľa plánov TikToku však používatelia, ktorí sa pokúsia otvoriť aplikáciu, uvidia kontextovú správu, ktorá ich nasmeruje na webovú stránku s informáciami o zákaze, uviedli zdroje pod podmienkou zachovania anonymity, pretože informácia nie je verejná.

Prezident Joe Biden v apríli minulého roka podpísal zákon, ktorý vyžaduje, aby materská spoločnosť TikToku ByteDance predala svoje aktíva v USA do 19. januára 2025, inak bude čeliť zákazu. ByteDance doteraz odmietal predať TikTok v USA.

Čínske spoločnosti sa snažili prinajmenšom o oddialenie implementácie zákona, ktorý podľa nich porušuje prvý dodatok ústavy USA na ochranu slobody prejavu. TikTok plánuje tiež poskytnúť používateľom možnosť stiahnuť si všetky svoje údaje.

Ale aj keby TikTok ponechal svoju aplikáciu prístupnú pre existujúcich používateľov v USA, prestali by dostávať aktualizácie, čo by viedlo k postupnému zhoršovaniu kvality a väčšej zraniteľnosti.

Riešením pre používateľov v USA by mohlo byť, že sa obrátia na virtuálne súkromné ​​siete, aby maskovali svoju polohu presmerovaním cez krajiny, kde je TikTok stále dostupný.

Ďalšou možnosťou je, že TikTok by sa mohol aktualizovať z neamerických serverov prostredníctvom partnerstiev so zahraničnými, nečínskymi spoločnosťami, ale to by predstavovalo priamy a otvorený odpor voči rozhodnutiu amerických úradov a pravdepodobne by to zintenzívnilo kontrolu operácií ByteDance v USA.

(tasr)

  |  

V Nemecku zneškodnili 250 kilogramovú bombu

Nevybuchnuté strelivo našli v utorok počas stavebných prác na moste v blízkosti centrálnej železničnej stanice v Hanau.

„Bomba bola zneškodnená," potvrdili úrady popoludní v deň nájdenia na webovej stránke mesta Hanau.

V stredajších skorých ranných hodinách vymedzili evakuačnú zónu vo vzdialenosti 500 metrov od miesta nálezu z druhej svetovej vojny. Svoje domovy muselo opustiť viac než 3-tisíc obyvateľov.

Starosta Claus Kaminsky poďakoval obyvateľom za trpezlivosť a tým, ktorých sa evakuácia dotkla, poprial bezpečný návrat domov, píše DPA.

K nájdeniu neexplodovanej munície z čias druhej svetovej vojny v Nemecku dochádza pravidelne aj takmer 80 rokov po skončení tohto konfliktu.

Minulý týždeň museli evakuovať takmer 10-tisíc obyvateľov východonemeckých Drážďan v dôsledku zneškodnenia takejto bomby, pripomína DPA.

(tasr)

  |  

Kyjev umožní poľským spoločnostiam podieľať sa na povojnovej obnove Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že pri rekonštrukcii krajiny v povojnovom období s Poľskom počíta, za čo sa mu poľský premiér Donald Tusk v stredu vo Varšave poďakoval.

„Na pozvanie z Ukrajiny čakalo mnoho poľských spoločností a poľská verejnosť. Že budeme spolupracovať ruka v ruke, aby sme zabezpečili, že poľské spoločnosti a podniky sa budú podieľať na obnove Ukrajiny tak, ako si to naše vzťahy zaslúžia," vyhlásil Tusk na spoločnej tlačovej besede so Zelenským.

Tlačová beseda sa konala pred delegáciou európskych novinárov, ktorí pricestovali do Varšavy oboznámiť sa s prioritami poľského predsedníctva v Rade EÚ.

Podľa slov Tuska pôjde o dôležitý proces a potvrdenie toho, že všetci chcú pomôcť Ukrajine čo najrýchlejšie sa obnoviť po skončení vojny s Ruskom.

„Chceme obnoviť všetko, čo Rusko zničilo. Poľsko by malo byť a bude jedným z hlavných partnerov v tejto veci, v procese rekonštrukcie," vyhlásil Tusk. 

Tusk zároveň dodal, že Poľsko je pripravené zorganizovať samit zameraný na obnovu Ukrajiny. Po prvom podobnom samite, ktorý sa konal vo Švajčiarsku, a po druhom, ktorý sa pripravuje v Ríme, je Poľsko v roku 2026 pripravené zorganizovať tretí samit o povojnovej rekonštrukcii Ukrajiny.

„Dúfam, že spoločne presvedčíme našich partnerov, že Poľsko je tým správnym miestom a tým správnym partnerom v tomto procese," povedal s odkazom na jeho stredajšie oficiálne rozhovory so Zelenským vo Varšave. 

Ukrajinský prezident spresnil, že s Tuskom hovorili o obrane, dodávkach a výrobe zbraní, najmä čo sa týka výroby rôznych typov bezpilotných lietadiel a ďalšieho nevyhnutného vybavenia vrátane delostrelectva.

Upozornil, že Ukrajina naliehavo potrebuje investície do tohto sektoru, aby stíhala vyrábať vlastné zbrane a čeliť situácii na fronte.

„Výroba zbraní na Ukrajine sa teraz výrazne zvyšuje a už môže splniť očakávania našej armády. Hovorím o dronoch a systémoch protivzdušnej obrany rôzneho druhu," uviedol Zelenskyj.

Pred novinármi zároveň spomenul, že ak na začiatku vojny Ukrajina vyrobila vlastnými silami okolo 10 percent vojenského vybavenia, dnes je to na úrovni 33 až 34 percent, pričom okolo 40 percent zbraní Kyjev dostáva od USA a 30 percent od európskych krajín.

Zelenskyj v tejto súvislosti pripomenul, že krajiny EÚ, ktoré vyrábajú zbrane, by sa zvýšeniu ich výroby nemali brániť, lebo okrem toho, že pomôžu Ukrajine a posilneniu svojej bezpečnosti, táto výroba má aj priaznivý prínos pre ich ekonomiky.

(tasr)

  |  

Francúzsko tajne cvičilo vojakov pre nasadenie na Ukrajine

Francúzsko v rámci tajného vojenského cvičenia vykonalo nácvik nasadenia svojich vojsk na Ukrajine s cieľom posilniť obranu pred ruským útokom vedeným z bieloruského územia.

Cvičenie s krycím názvom Perseus sa uskutočnilo na jeseň minulého roka a zúčastnilo sa ho 3 200 francúzskych vojakov, vrátane jednotiek špeciálnych operácií. Trvalo desať dní a konalo sa v oblasti, ktorá pripomínala ohyb rieky Dneper severne od Kyjeva.

Vojaci cvičili taktiku, ktorá vychádzala zo skúseností Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré úspešne odrazili ruskú ofenzívu v roku 2022, vedenú z bieloruského územia na Kyjev.

Cvičenie sa zameriavalo na využívanie bezpilotných lietadiel, elektronický boj a prieskum, ako aj na koordináciu jednotiek v intenzívnom boji. Niektorí účastníci vyjadrili obavy z pomalého pokroku francúzskeho vývoja bezpilotných lietadiel FPV.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron už v decembri otvoril diskusiu o možnosti nasadenia západných vojenských jednotiek na Ukrajine.

V rámci bezpečnostných záruk rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o konkrétnych krokoch, ktoré by zahŕňali aj potenciálny vojenský kontingent.

Podľa niektorých návrhov by francúzski vojaci mohli nahradiť ukrajinské jednotky na hraniciach s Bieloruskom a medzinárodne neuznaným Podnesterskom.

Tento plán vyvolal ostrú reakciu zo strany Ruska, ktoré varovalo pred možnou jadrovou odpoveďou na akúkoľvek intervenciu. Napriek tomu sa v rámci NATO zvyšuje podpora pre tvrdšiu vojenskú stratégiu na podporu Ukrajiny.

(lup)