Preskočiť na obsah
  |  

Gusev: Vo Voronežskej oblasti po útoku ukrajinských dronov vypukol požiar v ropnom sklade

Gubernátor Voronežskej oblasti v Rusku upozornil, že v regióne pretrváva riziko ďalších útokov dronmi.

„V dôsledku pádu bezpilotných lietadiel v jednom z okresov regiónu vznikol požiar na území ropného skladu. Podľa predbežných údajov nie sú hlásené obete. Na mieste zasahujú operačné služby,“ uviedol gubernátor Alexandr Gusev na svojom kanáli Telegram o 23:12 moskovského času.

Už o 19:50 miestneho času informoval, že protivzdušná obrana a jednotky elektronického boja (REB) na predmestí Voroneža zničili niekoľko bezpilotných lietadiel.

Incident sa zaobišiel bez zranení, no upozorňuje na pokračujúce bezpečnostné hrozby v oblasti. Pôvodcovia útoku zatiaľ neboli zverejnení.

(lup)

  |  

Trojfázová dohoda medzi Izraelom a Hamasom: Izrael sa stiahne z Gazy

Dohoda o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov medzi Izraelom a Hamasom, na ktorej sa obe strany dohodli v stredu popoludní, bude realizovaná v troch fázach.

Dohoda by mala do platnosti vstúpiť v nedeľu 19. januára a schválenie zo strany izraelskej vlády sa očakáva vo štvrtok.

Súčasťou trojfázovej dohody je postupné prepustenie desiatok rukojemníkov zadržiavaných Hamasom v Pásme Gazy, ako aj prepustenie stoviek palestínskych väzňov v Izraeli.

Dohoda taktiež umožní státisícom vysídlencov z Gazy vrátiť sa do svojich domovov a zaručí prísun humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy.

Izraelské sily sa taktiež z Pásma Gazy začnú postupne sťahovať. Dodržiavanie dohody budú monitorovať jej traja sprostredkovatelia – USA, Egypt a Katar.

Prvá fáza

V prvej, šesť týždňov trvajúcej fáze sa uskutoční prvá výmena väzňov. Hamas prepustí 33 rukojemníkov vrátane žien, detí a civilistov starších ako 50 rokov, ktorých militanti zajali počas útoku vedeného Hamasom na južný Izrael 7. októbra 2023.

Izrael výmenou za to v prvej fáze prepustí viac ako 1000 palestínskych väzňov vrátane tých, ktorí si odpykávajú doživotné tresty.

Izrael zároveň stiahne svoje sily z obývaných centier Gazy do oblastí vzdialených maximálne 700 metrov od hranice pásma s Izraelom.

Výnimkou pravdepodobne bude necarismký koridor, militarizovaný pás územia prechádzajúci stredom palestínskej enklávy. Z filadelfského koridoru pozdĺž hranice Egypta a Pásma Gazy by sa mali izraelské jednotky stiahnuť postupne. S ich úplným odchodom sa počíta v 50. deň prímeria.

Izrael taktiež v prvej fáze umožní prísun humanitárnej pomoci, návrat utečencov a otvorí sa aj hraničný priechod v meste Rafah na hraniciach s Egyptom.

Druhá fáza

Rokovania o detailoch druhej fázy sa podľa AP začnú 16 dní po začiatku prímeria. Podľa zdrojov americkej agentúry však môžu rozhovory o druhej fáze trvať dlhšie ako dohodnutých šesť týždňov.

V takom prípade bude podľa amerického prezidenta Joea Bidena prímerie aj naďalej platné. Izrael sa však odmietol písomne zaviazať, že bojové operácie čiastočne neobnoví.

V druhej, rovnako dlhej fáze, sa zatiaľ počíta s prepustením zvyšných izraelských rukojemníkov, väčšinou vojakov, výmenou za prepustenie ďalších palestínskych väzňov. Izrael by taktiež mal začať s úplným stiahnutím z Pásma Gazy.

Tretia fáza

Najmenej detailov je známych o tretej fáze. Podľa AP by počas nej malo dôjsť k odovzdaniu tiel zosnulých izraelských rukojemníkov výmenou za telá padlých palestínskych ozbrojencov.

Začať by sa malo aj s implementáciou päťročného plánu na obnovu zničenej Gazy. Počíta sa aj s otvorením hraničných priechodov medzi Izraelom a Pásmom Gazy.

(tasr)

  |  

Jozef Božik: ZMOS žiada viac zdravotníckych posádok, víta navýšenie ambulancií

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) pripomenul, že stratifikácia nemocníc a s ňou spojené obmedzenie zdravotnej starostlivosti vytvorili v niektorých regiónoch kritickú situáciu.

„ZMOS požaduje, aby v pripravovanom návrhu novej siete rýchlej lekárskej a zdravotnej pomoci 'Projekt stabilizácie a stratégie záchrannej zdravotnej služby' rezortu zdravotníctva bol zahrnutý vyšší počet posádok rýchlej zdravotnej pomoci, ktoré sú kľúčové pre efektívne poskytovanie zdravotnej starostlivosti v regiónoch," vysvetlilo združenie.

Združenie ďalej priblížilo, že sa aktívne zúčastnilo na regionálnych konzultáciách. „Návrh novej siete rýchlej lekárskej a zdravotnej pomoci bol predstavený ZMOS ako jednému z prvých partnerov v rámci dialógu s rezortom zdravotníctva počas online rokovania Rady ZMOS, ktoré sa uskutočnilo 14. januára 2025," spresnili predstavitelia ZMOS.

Návrh novej siete považuje ZMOS za významný krok k stabilizácii zdravotníckeho systému na celom území Slovenska, a zároveň zdôraznilo dôležitosť urýchlenia legislatívneho procesu, ktorý je nevyhnutný na uvedenie tejto siete do praxe.

„Požadujeme aj spätnú väzbu na predstavený návrh novej siete zo strany odborníkov spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof, ako aj lekárov pôsobiacich v rýchlej zdravotnej pomoci," doplnilo Združenie miest a obcí Slovenska.

(tasr)

  |  

Dánska premiérka povedala Trumpovi, že iba Grónsko rozhodne o svojej budúcnosti

Mette Frederiksenová reagovala na Trumpove provokatívne vyjadrenia o tom, že Spojené štáty by mohli tento ostrov od Dánska kúpiť.

Mette Frederiksenová údajne s Trumpom telefonovala približne 45 minút a povedala, že o prípadnej „nezávislosti rozhodne samotné Grónsko".

Dánska premiérka tiež vyzdvihla „význam posilnenia bezpečnosti v Arktíde". Kodaň je podľa nej pripravená prevziať za to ešte väčšiu zodpovednosť.

Lídri podľa oficiálneho vyhlásenia diskutovali aj o vojne na Ukrajine, situácii na Blízkom východe a vzťahoch s Čínou.

Grónsky premiér Múte Egede v pondelok vyhlásil, že Grónsko - autonómne dánske územie - je otvorené bližším vzťahom so Spojenými štátmi, a to aj v oblasti obrany a ťažby nerastných surovín.

Egede dodal, že ostrovná vláda hľadá možnosti spolupráce s Trumpom, avšak za svojich vlastných podmienok.

Trumpov viceprezident J. D. Vance pre televíziu Fox News cez víkend pripomenul, že Spojené štáty už v severozápadnom Grónsku majú svoje jednotky.

Trump, ktorý sa ujme úradu 20. januára, spôsobil minulý týždeň rozruch, keď odmietol vylúčiť vojenskú intervenciu s cieľom dostať Panamský prieplav a Grónsko pod kontrolu USA.

Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam, preto tam Spojené štáty majú vojenskú základňu.

Egede minulý týždeň počas návštevy Dánska vyhlásil, že ostrov „vstupuje do novej éry, v ktorej je stredom sveta".

Deklaroval, že Grónsko bude pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi, pričom zdôraznil, že podmienky spolupráce stanoví Grónsko a že o budúcnosti ostrova rozhodne grónsky ľud.

(tasr)

  |  

Švajčiarsko zvažuje povinnú vojenskú službu pre ženy, oznámila ministerka obrany

Presný návrh reformy armády by mali vládni predstavitelia zverejniť do konca roka 2027.

Podľa šéfky rezortu obrany Violy Amherdovej je „vzhľadom na súčasnú situáciu ohrozenia v Európe a vo svete [...] nedostatočné personálne obsadenie armády [...] neprijateľné." Armádu vo Švajčiarsku vo všeobecnosti považujú za jeden zo základných pilierov krajiny.

Ministerka zároveň uviedla, že švajčiarska vláda tiež zváži možnosť, aby sa orientačný deň o možnostiach kariéry v armáde stal povinným aj pre ženy. V súčasnosti sa na ňom musia zúčastňovať len muži.

Odvedenci vo švajčiarskej armáde musia absolvovať najmenej štvormesačný výcvik. Potom ich v priebehu nasledujúcich desiatich rokov armáda opakovane povoláva na trojtýždňové výcvikové kurzy.

Počet príslušníkov tamojšej armády za posledné desaťročia značne klesol – z niekoľko stoviek tisíc počas obdobia studenej vojny na približne 147-tisíc v roku 2024.

Amherdová v stredu zároveň oznámila, že sa rozhodla odstúpiť z funkcie ministerky obrany a uvoľniť tak miesto „niekomu novému". Táto 62-ročná členka strany Die Mitte (Stred) v politike pôsobila posledných 30 rokov.

V predchádzajúcich dňoch ju kritizovala krajne pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP), podľa ktorej mala v súvislosti s tamojšou armádou nesprávne priority.

„Pani Amherdová sa radšej sústreďuje na rodové otázky v armáde než na jej vybavenie," vyhlásila SVP.

V stredu však strana ministerku ocenila za jej doterajšie úspechy a zdôraznila, že Amherdová ako prvá švajčiarska ministerka obrany zvýšila rozpočet armády po desaťročiach nedostatočných investícií.

(tasr)

  |  

TikTok plánuje zatvoriť svoju aplikáciu pre používateľov v USA

Platforma, ktorá má viac ako 170 miliónov amerických používateľov, plánuje okamžité ukončenie svojej prevádzky namiesto toho, aby umožnila existujúcim používateľom nepretržitý prístup, ako sa očakávalo.

Zákon totiž zakazuje iba nové sťahovanie aplikácie TikTok v obchodoch Apple alebo Google, pričom existujúci používatelia by mohli aplikáciu nejaký čas používať.

Podľa plánov TikToku však používatelia, ktorí sa pokúsia otvoriť aplikáciu, uvidia kontextovú správu, ktorá ich nasmeruje na webovú stránku s informáciami o zákaze, uviedli zdroje pod podmienkou zachovania anonymity, pretože informácia nie je verejná.

Prezident Joe Biden v apríli minulého roka podpísal zákon, ktorý vyžaduje, aby materská spoločnosť TikToku ByteDance predala svoje aktíva v USA do 19. januára 2025, inak bude čeliť zákazu. ByteDance doteraz odmietal predať TikTok v USA.

Čínske spoločnosti sa snažili prinajmenšom o oddialenie implementácie zákona, ktorý podľa nich porušuje prvý dodatok ústavy USA na ochranu slobody prejavu. TikTok plánuje tiež poskytnúť používateľom možnosť stiahnuť si všetky svoje údaje.

Ale aj keby TikTok ponechal svoju aplikáciu prístupnú pre existujúcich používateľov v USA, prestali by dostávať aktualizácie, čo by viedlo k postupnému zhoršovaniu kvality a väčšej zraniteľnosti.

Riešením pre používateľov v USA by mohlo byť, že sa obrátia na virtuálne súkromné ​​siete, aby maskovali svoju polohu presmerovaním cez krajiny, kde je TikTok stále dostupný.

Ďalšou možnosťou je, že TikTok by sa mohol aktualizovať z neamerických serverov prostredníctvom partnerstiev so zahraničnými, nečínskymi spoločnosťami, ale to by predstavovalo priamy a otvorený odpor voči rozhodnutiu amerických úradov a pravdepodobne by to zintenzívnilo kontrolu operácií ByteDance v USA.

(tasr)