Preskočiť na obsah
  |  

Reuters: V motoroch havarovaného lietadla v Južnej Kórei sa našlo vtáčie perie

Lietadlo 29. decembra 2024 pri pristávaní zišlo z dráhy letiska v meste Muan, vyšetrovatelia medzitým objavili aj čiernu skrinku, z ktorej sa však stratili údaje.

Vyšetrovatelia havárie Boeingu 737-800 juhokórejskej nízkonákladovej spoločnosti Jeju Air na letisku v meste Muan, ktorá si 29. decembra vyžiadala 179 obetí, našli v oboch motoroch vtáčie perie a krv. Pre agentúru Reuters to v piatok uviedol zdroj oboznámený s priebehom vyšetrovania.

Najhoršie letecké nešťastie v Južnej Kórei prežili len dvaja členovia posádky. Lietadlo pri pristávaní bez vysunutého podvozku zišlo z dráhy, narazilo do múra stojaceho za ňou a explodovalo.

Asi štyri minúty pred haváriou jeden z pilotov podľa juhokórejských úradov ohlásil zrážku s vtákom a vyslal tiesňové volanie. Následne sa pokúsil pristáť na opačnom konci pristávacej dráhy.

Dve minúty predtým, ako pilot vyslal tiesňové volanie, riadenie letovej prevádzky vyzvalo posádku na opatrnosť, pretože v oblasti bola zaznamenaná prítomnosť vtákov.

Úrady minulý týždeň oznámili, že obe čierne skrinky lietadla prestali zaznamenávať letové údaje a komunikáciu pilotov približne štyri minúty pred nehodou. Podľa odborníkov to naznačuje, že v lietadle bola zrejme prerušená dodávka elektriny a nefungovali ani záložné zdroje, čo je nezvyčajné.

(tasr)

  |  

Česká koalícia si zvýšila platy takmer o sedem percent

Česká koalícia si zvýšila platy takmer o sedem percent Opoziční poslanci dolnej komory parlamentu chcela presadiť zmrazenie platov, pripomenul portál Novinky. Českí vrcholoví politici, sudcovia a štátni zástupcovia budú mať tento rok o takmer sedem p

Českí vrcholoví politici, sudcovia a štátni zástupcovia budú mať tento rok o takmer sedem percent vyššie platy, návrh v piatok schválili poslanci ako odročený bod.

Kým opozícia návrh kritizovala a chcela presadiť zmrazenie platov, koalícia sa obhajovala rozhodnutím ústavného súdu. Zákon podľa nich schváliť musela, pretože inak by za tento rok neexistoval mechanizmus, ako stanovovať platy ani sudcom a prokurátorom.

Plat dotknutým činiteľom vzrastie o 6,95 percenta, pôvodne to pritom malo byť takmer 14 percent. Proti tomu sa však zdvihla vlna kritiky.

Plat prezidenta by sa mal po novej úprave zvýšiť o 23 800 korún na 365-tisíc korún mesačne (viac než 14 400 eur), premiérov nový plat by mal byť 293 900 korún (zhruba 11 600 eur) a plat radového poslanca by mal dosiahnuť 109-tisíc korún (približne 4 300 eur).

Poslanci tiež schválili návrh ministra práce a sociálnych vecí Mariana Jurečku, aby sa medziročný rast platov politikov zastropoval na piatich percentách.

Za novelu hlasovalo 67 zo 127 prítomných poslancov vládnych strán, proti bolo 58 poslancov opozície. Celkom ich v snemovni sedí 200.

Viacerí opoziční poslanci vrátane predsedu ANO Andreja Babiša či šéfky poslaneckého klubu Aleny Schillerovej sa na hlasovaní nezúčastnili, lebo boli na pohrebe zosnulého poslanca z hnutia ANO.

Kritizovali, že sa o zmenách musí hlasovať v piatok, to však podľa českých médií spôsobilo hnutie SPD, ktoré stredajšiu schôdzu obštruovalo a hlasovanie sa tak muselo posunúť.

„Celá republika teraz videla aroganciu a papalášstvo vládnej koalície,“ citoval šéfa SPD Tomia Okamuru portál Novinky.

Poslanci opozičných hnutí ANO a SPD chceli presadiť zmrazenie miezd politikov do roku 2029, to sa im však nepodarilo. Proti vládnemu návrhu hlasovali aj Piráti, ktorí zas chceli presadiť zníženie náhrad pre poslancov, ktorí dochádzajú na rokovanie do Prahy.

Schválený návrh reaguje na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý vlani v máji s platnosťou od tohto roka zrušil zákonný koeficient, ktorý sa používal na vypočítanie platov politikov.

Dôvodom bolo to, že vlani ich platy zostali v súvislosti s jednou úpravou v konsolidačnom balíčku v podstate na predvlaňajšej úrovni. To však ovplyvnilo aj mzdy sudcov, ktorým sa toto zmrazenie nepáčilo a Ústavný súd rozhodol v ich prospech.

(tasr)

  |  

Prekážky pri dohode o prímerí sú odstránené, vyhlásil Hamas

Prepúšťanie väzňov by sa mohlo začať už v nedeľu, oznámil úrad izraelského premiéra, ktorý citovali agentúra Reuters a denník Guardian.

Palestínske militantné hnutie Hamas v piatok oznámilo, že prekážky, ktoré vznikli v súvislosti s podmienkami dohody o prímerí v Pásme Gaze, sú vyriešené.

Dohodu medzi Izraelom a Hamasom potvrdili sprostredkovatelia v stredu večer. Prímerie by sa oficiálne malo začať v nedeľu 19. januára. Z izraelskej strany ju však musí schváliť bezpečnostný kabinet a potom ju bude musieť jednoduchou väčšinou hlasov schváliť aj vláda.

Izraelský bezpečnostný kabinet mal prvotne hlasovať o dohode už vo štvrtok. Kancelária Netanjahua však oznámila odloženie stretnutia. Ako dôvod uviedla, že Hamas nedodržal časti dohody dosiahnutej sprostredkovateľmi a Izraelom v snahe vynútiť si ústupky na poslednú chvíľu.

Hamas toto obvinenie odmietol. Zdroj z izraelského diplomatického prostredia vo štvrtok informoval, že nezhody sa týkajú najmä otázky Filadelfského koridoru, ktorý oddeľuje Pásmo Gazy od Egypta. Ďalším sporom bola aj otázka totožnosti niektorých palestínskych väzňov, ktorých prepustenie požadoval Hamas.

Palestínske militantné hnutie v piatok v čase, keď izraelský bezpečnostný kabinet hlasuje o dohode, oznámil, že všetky problémy týkajúce sa tejto dohody sú vyriešené. V rámci dohody majú obe strany prepustiť väzňov, pričom portál Times of Israel (TOI) zverejnil zoznam 33 rukojemníkov, ktorých má Hamas odovzdať. V palestínskej enkláve je približne 100 izraelských rukojemníkov a podľa predpokladov je časť z nich po smrti.

„V prípade súhlasu kabinetu a vlády, ako aj v prípade realizácie dohody, môže prepustenie rukojemníkov prebiehať podľa plánovaného rámca, pričom sa očakáva, že rukojemníci budú prepustení už v nedeľu,“ uviedol úrad izraelského premiéra.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že medzi 33 väzňami, ktorí majú byť prepustení, sú aj dvaja francúzsko-izraelskí občania, píše agentúra AFP.

(tasr)

  |  

Iránsky prezident v Moskve podpíše dohodu o strategickom partnerstve

Podobnú „komplexnú dohodu“ podpísal vlani ruský prezident Vladimir Putin s lídron KĽDR Kim Čong-unom, na jej základe pôsobia severokórejskí vojaci v ruskej Kurskej oblasti v bojoch proti ukrajinskej armáde.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján pricestoval v piatok do Ruska, aby podpísal rozsiahlu zmluvu o spolupráci medzi Moskvou a Teheránom, píše agentúra AP, podľa ktorej Irán „zápasí s rastúcimi hospodárskymi problémami a ďalšími výzvami“.

Po položení venca k Hrobu neznámeho vojaka pri Kremeľskom múre mal Pezeškiján rokovať s Putinom, pričom podľa AP ide o ich tretie stretnutie od nástupu iránskeho prezidenta v júli 2024.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov oznámil, že „komplexná zmluva o strategickom partnerstve“, ktorú majú obaja lídri podpísať, sa týka všetkých oblastí od obchodu a vojenskej spolupráce až po vedu, vzdelávanie a kultúru.

Lídri Ruska a Iránu podpíšu túto zmluvu len pár dní pred inauguráciou Donalda Trumpa, ktorý sa v predvolebnej kampani zaviazal k tvrdšiemu prístupu voči Teheránu, ako i k vyriešeniu rusko-ukrajinskej vojny, pripomenula AP.

Peskov však odmietol akúkoľvek súvislosť s americkou inauguráciou 20. januára a dodal, že podpis bol naplánovaný už dávno.

Irán vlani vstúpil do bloku rozvojových ekonomík BRICS a Pezeškiján sa zúčastnil na jeho samite, ktorý hostilo Rusko v Kazani. Teherán tiež od začiatku vojny na Ukrajine dodáva Moskve vojenské drony typu Šáhid.

(sab)

  |  

Kremeľ neočakáva zásadnú zmenu v sankčnom režime USA po nástupe Trumpa

Tlačový tajomník prezidentskej administratívy Peskov v komentári pre médiá reagoval na výroky nominanta na ministra financií USA pred americkým Senátom, ktorý hodnotí budúcu republikánsku vládu.

Rusko neočakáva žiadne zásadné zmeny v amerických sankciách po nástupe Donalda Trumpa do prezidentského úradu, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra TASS.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že napriek istým prejavom politickej ochoty viesť dialóg (budúca) americká administratíva pravdepodobne nezmení svoj postoj v tejto otázke,“ povedal Peskov v reakcii na výroky Scotta Bessenta, Trumpovho nominanta na post ministra financií.

Bessent sa vo štvrtok na konfirmačnom zasadnutí v senátnom finančnom výbore vyjadril v prospech zavedenia prísnejších sankcií proti Rusku a najmä jeho ropnému priemyslu. To by podľa neho malo Moskvu prinútiť začať rokovať o Ukrajine.

Spojené štáty počas funkčného obdobia prezidenta Joea Bidena zaviedli voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 množstvo reštriktívnych opatrení. Washington sa tiež sankciami opakovane snažil zabrániť ich porušovaniu či vyhýbaniu sa.

Končiaca Bidenova administratíva v stredu uvalila nové sankcie na viac než 150 subjektov vrátane ruských bánk a firiem, ktoré pôsobia v ruskom energetickom sektore. Tieto opatrenia by mali obmedziť schopnosť Ruska viesť vojnu a vyhnúť sa ďalším sankciám, v čom mu podľa Washingtonu DC pomáhali subjekty z Číny.

Niekoľko dní predtým americká vláda uvalila obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na ruské ropné spoločnosti Gazprom Nefť a Surgutneftegas, ako aj na 183 tankerov podozrivých z príslušnosti k takzvanej ruskej tieňovej flotile. Ide o tankery a nákladné lode, ktoré Rusko využíva na obchádzanie existujúcich sankcií na prepravu ropy, a ktoré sa často plavia pod vlajkami iných štátov.

(tasr)

  |  

Traja právnici Alexeja Navaľného boli odsúdení na niekoľkoročné väzenie

Vadim Kobzev, Alexej Lipcer a Igor Sergunin svojho času obhajovali politického väzňa Alexeja Navaľného – spoluprácou s ním sa podľa ruského zákona dopustili extrémizmu.

Súd v meste Petuški v ruskej Vladimírskej oblasti odsúdil v piatok troch právnikov zosnulého vodcu ruskej opozície Alexeja Navaľného, obvinených z extrémizmu, na tresty odňatia slobody v rozpätí tri a pol až päť a pol roka.

Vadim Kobzev bol odsúdený na päť a pol roka väzenia, Alexej Lipcer na päť rokov a Igor Sergunin na tri a pol roka.

Súdny proces sa konal za zatvorenými dverami. Právnikov zadržali v Moskve v októbri 2023 a odvtedy sú vo vyšetrovacej väzbe.

Podľa vyšetrovateľov zneužili svoje postavenie, keď z väzenia vynášali Navaľného listy a odovzdávali ich jeho spolupracovníkom, čím pomáhali viesť "extrémistickú komunitu" a zapojili sa do jej činnosti.

Obhajoba argumentovala, že obvinenie je založené na porušení privilégií vyplývajúcich zo vzťahu advokáta a klienta.

Advokáti obvinených poukazovali aj na to, že vyšetrovatelia neboli schopní stanoviť, kde a za akým účelom sa právnici údajne pripojili k extrémistickej komunite.

Ruské úrady označili Navaľného a jeho spolupracovníkov za extrémistickú komunitu už v júni 2021. Samotného Navaľného v tejto kauze začiatkom augusta 2023 odsúdili na 19 rokov odňatia slobody.

Trest si mal odpykať vo väzení s osobitným režimom. Navaľnyj však 16. februára 2024 za nie celkom nevyjasnených okolností zomrel v trestaneckej kolónii IK-3, známej aj ako Polárny vlk, kam ho po vynesení rozsudku previezli.

Navaľnyj si vo väzení odpykával súhrnný trest odňatia slobody v trvaní viac ako 30 rokov za viaceré kauzy vrátane obvinenia z extrémizmu. Navaľnyj i jeho spojenci všetky takéto obvinenia odmietli ako politicky motivované.

(tasr, mediazona, ap)