Preskočiť na obsah
  |  

Rusko údajne získalo kontrolu nad dvoma tretinami územia Kurskej oblasti

Ozbrojeným silám Ruska sa podarilo oslobodiť 63,2 percenta Kurskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou, kam v auguste minulého roka vpadli sily Kyjeva, oznámilo ruské ministerstvo obrany, ktoré citovala agentúra TASS.

Ruské jednotky oslobodili 802 z 1 268 štvorcových kilometrov obsadeného územia pohraničnej oblasti, oznámilo v piatok ruské ministerstvo obrany.

„Ofenzíva ruských vojsk prebieha vo všetkých smeroch. Nepriateľ má značné straty a ustupuje z obsadených území napriek nasadeniu ďalších záloh,“ oznámil rezort vo vyhlásení. Zásluhu pripísal najmä výsadkárom, námornej pechote Tichomorskej a Čiernomorskej flotily a príslušníkom motostreleckého pluku.

Správu TASS citovala agentúra Reuters s tým, je tvrdenie ministerstva nebolo možné nezávisle overiť.

Rusko podľa odhadov ukrajinských a západných predstaviteľov nasadilo na pomoc do Kurskej oblasti približne 12-tisíc severokórejských vojakov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom tohto roka tvrdil, že ruské aj severokórejské sily pri bojoch v blízkosti hraníc utrpeli veľké straty.

V auguste 2024 Zelenskyj povedal, že ukrajinská ofenzíva na území Ruska má za cieľ vytvoriť nárazníkovú zónu, aby sa zamedzili ruské útoky na Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Brusel vydelí pre Sýriu takmer 240 miliónov eur

Európska únia poskytne balík pomoci v hodnote 235 miliónov eur Sýrčanom žijúcim vo svojej domovine aj v susedných krajinách.

Eurokomisárka pre rovnosť a krízový manažment Hadja Lahbibová na tlačovej konferencii po stretnutí s de facto lídrom krajiny Ahmadom Šarom v piatok vyhlásila, že "to dokazuje záväzok Európskej únie stáť pri ľuďoch."

Lahbibová je ako prvá vysoká predstaviteľka EÚ na návšteve Sýrie od zvrhnutia tamojšieho dlhoročného prezidenta Bašára Asada.

Eurokomisárka dodala, že "finančné prostriedky prispejú okrem iného na základné potreby, ako je prístrešie, potraviny, čistá voda, hygiena, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a núdzové situácie."

Šara je vodcom povstaleckej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá po rýchlej ofenzíve zvrhla prezidenta Asada, ktorý po páde utiekol do Moskvy.

Jeho dočasná vláda bude krajinu riadiť do 1. marca. "Nachádzame sa v zlomovom bode a rozhodnutia, ktoré sa prijmú v nasledujúcich dňoch a mesiacoch, budú kľúčové," povedala Lahbibová.

"Píšete históriu, a my by sme vás radi povzbudili, nech zanecháte pozitívnu stopu. Začne sa budovaním inkluzívnej budúcnosti pre všetkých Sýrčanov," uviedla.

Sýria je podľa nej "bohatá svojou rozmanitosťou a každý občan má práv prispieť k jej budúcnosti". V januári navštívili Sýriu aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a jej francúzsky rezortný kolega Jean-Noël Barrot.

Počas návštevy vyzvali na pokojný a inkluzívny prechod moci. Šesť členských štátov vyzvalo v pondelok EÚ na dočasné pozastavenie sankcií proti Sýrii v oblastiach dopravy, energetiky a bankovníctva. Európski ministri zahraničných vecí majú o zmiernení sankcií voči Sýrii rokovať na zasadnutí v Bruseli 27. januára.

(tasr, afp)

  |  

Reuters: V motoroch havarovaného lietadla v Južnej Kórei sa našlo vtáčie perie

Lietadlo 29. decembra 2024 pri pristávaní zišlo z dráhy letiska v meste Muan, vyšetrovatelia medzitým objavili aj čiernu skrinku, z ktorej sa však stratili údaje.

Vyšetrovatelia havárie Boeingu 737-800 juhokórejskej nízkonákladovej spoločnosti Jeju Air na letisku v meste Muan, ktorá si 29. decembra vyžiadala 179 obetí, našli v oboch motoroch vtáčie perie a krv. Pre agentúru Reuters to v piatok uviedol zdroj oboznámený s priebehom vyšetrovania.

Najhoršie letecké nešťastie v Južnej Kórei prežili len dvaja členovia posádky. Lietadlo pri pristávaní bez vysunutého podvozku zišlo z dráhy, narazilo do múra stojaceho za ňou a explodovalo.

Asi štyri minúty pred haváriou jeden z pilotov podľa juhokórejských úradov ohlásil zrážku s vtákom a vyslal tiesňové volanie. Následne sa pokúsil pristáť na opačnom konci pristávacej dráhy.

Dve minúty predtým, ako pilot vyslal tiesňové volanie, riadenie letovej prevádzky vyzvalo posádku na opatrnosť, pretože v oblasti bola zaznamenaná prítomnosť vtákov.

Úrady minulý týždeň oznámili, že obe čierne skrinky lietadla prestali zaznamenávať letové údaje a komunikáciu pilotov približne štyri minúty pred nehodou. Podľa odborníkov to naznačuje, že v lietadle bola zrejme prerušená dodávka elektriny a nefungovali ani záložné zdroje, čo je nezvyčajné.

(tasr)

  |  

Česká koalícia si zvýšila platy takmer o sedem percent

Česká koalícia si zvýšila platy takmer o sedem percent Opoziční poslanci dolnej komory parlamentu chcela presadiť zmrazenie platov, pripomenul portál Novinky. Českí vrcholoví politici, sudcovia a štátni zástupcovia budú mať tento rok o takmer sedem p

Českí vrcholoví politici, sudcovia a štátni zástupcovia budú mať tento rok o takmer sedem percent vyššie platy, návrh v piatok schválili poslanci ako odročený bod.

Kým opozícia návrh kritizovala a chcela presadiť zmrazenie platov, koalícia sa obhajovala rozhodnutím ústavného súdu. Zákon podľa nich schváliť musela, pretože inak by za tento rok neexistoval mechanizmus, ako stanovovať platy ani sudcom a prokurátorom.

Plat dotknutým činiteľom vzrastie o 6,95 percenta, pôvodne to pritom malo byť takmer 14 percent. Proti tomu sa však zdvihla vlna kritiky.

Plat prezidenta by sa mal po novej úprave zvýšiť o 23 800 korún na 365-tisíc korún mesačne (viac než 14 400 eur), premiérov nový plat by mal byť 293 900 korún (zhruba 11 600 eur) a plat radového poslanca by mal dosiahnuť 109-tisíc korún (približne 4 300 eur).

Poslanci tiež schválili návrh ministra práce a sociálnych vecí Mariana Jurečku, aby sa medziročný rast platov politikov zastropoval na piatich percentách.

Za novelu hlasovalo 67 zo 127 prítomných poslancov vládnych strán, proti bolo 58 poslancov opozície. Celkom ich v snemovni sedí 200.

Viacerí opoziční poslanci vrátane predsedu ANO Andreja Babiša či šéfky poslaneckého klubu Aleny Schillerovej sa na hlasovaní nezúčastnili, lebo boli na pohrebe zosnulého poslanca z hnutia ANO.

Kritizovali, že sa o zmenách musí hlasovať v piatok, to však podľa českých médií spôsobilo hnutie SPD, ktoré stredajšiu schôdzu obštruovalo a hlasovanie sa tak muselo posunúť.

„Celá republika teraz videla aroganciu a papalášstvo vládnej koalície,“ citoval šéfa SPD Tomia Okamuru portál Novinky.

Poslanci opozičných hnutí ANO a SPD chceli presadiť zmrazenie miezd politikov do roku 2029, to sa im však nepodarilo. Proti vládnemu návrhu hlasovali aj Piráti, ktorí zas chceli presadiť zníženie náhrad pre poslancov, ktorí dochádzajú na rokovanie do Prahy.

Schválený návrh reaguje na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý vlani v máji s platnosťou od tohto roka zrušil zákonný koeficient, ktorý sa používal na vypočítanie platov politikov.

Dôvodom bolo to, že vlani ich platy zostali v súvislosti s jednou úpravou v konsolidačnom balíčku v podstate na predvlaňajšej úrovni. To však ovplyvnilo aj mzdy sudcov, ktorým sa toto zmrazenie nepáčilo a Ústavný súd rozhodol v ich prospech.

(tasr)

  |  

Prekážky pri dohode o prímerí sú odstránené, vyhlásil Hamas

Prepúšťanie väzňov by sa mohlo začať už v nedeľu, oznámil úrad izraelského premiéra, ktorý citovali agentúra Reuters a denník Guardian.

Palestínske militantné hnutie Hamas v piatok oznámilo, že prekážky, ktoré vznikli v súvislosti s podmienkami dohody o prímerí v Pásme Gaze, sú vyriešené.

Dohodu medzi Izraelom a Hamasom potvrdili sprostredkovatelia v stredu večer. Prímerie by sa oficiálne malo začať v nedeľu 19. januára. Z izraelskej strany ju však musí schváliť bezpečnostný kabinet a potom ju bude musieť jednoduchou väčšinou hlasov schváliť aj vláda.

Izraelský bezpečnostný kabinet mal prvotne hlasovať o dohode už vo štvrtok. Kancelária Netanjahua však oznámila odloženie stretnutia. Ako dôvod uviedla, že Hamas nedodržal časti dohody dosiahnutej sprostredkovateľmi a Izraelom v snahe vynútiť si ústupky na poslednú chvíľu.

Hamas toto obvinenie odmietol. Zdroj z izraelského diplomatického prostredia vo štvrtok informoval, že nezhody sa týkajú najmä otázky Filadelfského koridoru, ktorý oddeľuje Pásmo Gazy od Egypta. Ďalším sporom bola aj otázka totožnosti niektorých palestínskych väzňov, ktorých prepustenie požadoval Hamas.

Palestínske militantné hnutie v piatok v čase, keď izraelský bezpečnostný kabinet hlasuje o dohode, oznámil, že všetky problémy týkajúce sa tejto dohody sú vyriešené. V rámci dohody majú obe strany prepustiť väzňov, pričom portál Times of Israel (TOI) zverejnil zoznam 33 rukojemníkov, ktorých má Hamas odovzdať. V palestínskej enkláve je približne 100 izraelských rukojemníkov a podľa predpokladov je časť z nich po smrti.

„V prípade súhlasu kabinetu a vlády, ako aj v prípade realizácie dohody, môže prepustenie rukojemníkov prebiehať podľa plánovaného rámca, pričom sa očakáva, že rukojemníci budú prepustení už v nedeľu,“ uviedol úrad izraelského premiéra.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že medzi 33 väzňami, ktorí majú byť prepustení, sú aj dvaja francúzsko-izraelskí občania, píše agentúra AFP.

(tasr)

  |  

Iránsky prezident v Moskve podpíše dohodu o strategickom partnerstve

Podobnú „komplexnú dohodu“ podpísal vlani ruský prezident Vladimir Putin s lídron KĽDR Kim Čong-unom, na jej základe pôsobia severokórejskí vojaci v ruskej Kurskej oblasti v bojoch proti ukrajinskej armáde.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján pricestoval v piatok do Ruska, aby podpísal rozsiahlu zmluvu o spolupráci medzi Moskvou a Teheránom, píše agentúra AP, podľa ktorej Irán „zápasí s rastúcimi hospodárskymi problémami a ďalšími výzvami“.

Po položení venca k Hrobu neznámeho vojaka pri Kremeľskom múre mal Pezeškiján rokovať s Putinom, pričom podľa AP ide o ich tretie stretnutie od nástupu iránskeho prezidenta v júli 2024.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov oznámil, že „komplexná zmluva o strategickom partnerstve“, ktorú majú obaja lídri podpísať, sa týka všetkých oblastí od obchodu a vojenskej spolupráce až po vedu, vzdelávanie a kultúru.

Lídri Ruska a Iránu podpíšu túto zmluvu len pár dní pred inauguráciou Donalda Trumpa, ktorý sa v predvolebnej kampani zaviazal k tvrdšiemu prístupu voči Teheránu, ako i k vyriešeniu rusko-ukrajinskej vojny, pripomenula AP.

Peskov však odmietol akúkoľvek súvislosť s americkou inauguráciou 20. januára a dodal, že podpis bol naplánovaný už dávno.

Irán vlani vstúpil do bloku rozvojových ekonomík BRICS a Pezeškiján sa zúčastnil na jeho samite, ktorý hostilo Rusko v Kazani. Teherán tiež od začiatku vojny na Ukrajine dodáva Moskve vojenské drony typu Šáhid.

(sab)