Preskočiť na obsah
  |  

Julija Navaľná a západné krajiny vyzvali na prepustenie právnikov Alexeja Navaľného

Ruský súd ich v piatok odsúdil na tri a pol až päť a pol roka väzenia – na ich prepustenie vyzvali aj Nemecko a Británia.

Súd v meste Petuški v ruskej Vladimírskej oblasti odsúdil Vadima Kobzeva na päť a pol roka, Alexeja Lipcera na päť rokov a Igora Sergunina na tri a pol roka odňatia slobody.

Julija Navaľná, vdova po bývalom vodcovi ruskej opozície, v reakcii na rozhodnutie súdu - ktorý na neverejnom procese uznal právnikov vinných z účasti v extrémistickej organizácii - vyhlásila, že títo právnici sú „politickými väzňami a mali by byť okamžite prepustení".

„Dnešný šokujúci verdikt nie je prekvapením: Dokonca aj tí, ktorí majú brániť iných pred zákonom, sú vystavení tvrdému prenasledovaniu," uviedla nemecká komisárka pre ľudské práva Luise Amtsbergová a dodala, že trojica musí byť prepustená.

Hovorkyňa nemeckého ministerstva zahraničných vecí na tlačovej konferencii vyhlásila, že tento prípad dokazuje, že ruský „systém represií dosiahol ďalšie smutné dno."

„Politicky motivované procesy proti Navaľnému a nespočetným ďalším kritikom ukazujú, ako brutálne ruská vláda a súdny systém postupujú proti tým, ktorí majú iný názor," dodala.

Na prepustenie právnikov apeloval na sociálnej sieti X aj britský minister zahraničných vecí David Lammy. „Takmer rok od Navaľného smrti ruské orgány naďalej potláčajú akýkoľvek nesúhlas. Spojené kráľovstvo a naši partneri majú jasno: Kremeľ musí prepustiť všetkých politických väzňov," napísal.

Ruské úrady označili Navaľného a jeho spolupracovníkov za extrémistov v júni 2021. Navaľného odsúdili v auguste 2023 na 19 rokov väzenia s osobitným režimom, no 16. februára 2024 zomrel za nevyjasnených okolností v trestaneckej kolónii IK-3, známej ako Polárny vlk.

(tasr)

  |  

Putin a Pezeškján podpísali dohodu o strategickom partnerstve

Podobnú „komplexnú dohodu“ podpísal vlani ruský prezident Vladimir Putin s lídron KĽDR Kim Čong-unom. Na základe danej dohody pôsobia severokórejskí vojaci v ruskej Kurskej oblasti v bojoch proti ukrajinskej armáde.

Dokument, ktorý predstavuje právny rámec pre ďalšiu spoluprácu, formálne ustanovuje obidve krajiny ako strategických partnerov.

Ruský prezident Vladimir Putin a iránsky prezident Masúd Pezeškján podpísali v piatok v Kremli komplexnú zmluvu o strategickom partnerstve, ktorá má posunúť vzťahy medzi Moskvou a Teheránom na novú úroveň.

Dohoda zahŕňa širokú škálu oblastí, od obrany a boja proti terorizmu po energetiku, financie, dopravu, priemysel, poľnohospodárstvo, kultúru, vedu a techniku.

Predstavitelia oboch krajín zdôraznili, že dohoda vytvára základ pre dlhodobý rozvoj vzájomných vzťahov a posilňuje ich spoluprácu v kľúčových oblastiach.

Lídri Ruska a Iránu podpísali túto zmluvu len pár dní pred inauguráciou Donalda Trumpa, ktorý sa v predvolebnej kampani zaviazal k tvrdšiemu prístupu voči Teheránu, ako i k vyriešeniu rusko-ukrajinskej vojny, pripomenula AP.

Peskov však odmietol akúkoľvek súvislosť s americkou inauguráciou 20. januára a dodal, že podpis bol naplánovaný už dávno.

Irán vlani vstúpil do bloku rozvojových ekonomík BRICS a Pezeškján sa zúčastnil na jeho samite, ktorý hostilo Rusko v Kazani. Teherán tiež od začiatku vojny na Ukrajine dodáva Moskve vojenské drony typu Šáhid.

(lup, sab)

  |  

Huliakovci sa spojili s Malatincom z Hlasu. Spájajú ich štátne nehnuteľnosti

Poslanci Národnej rady Rudolf Huliak, Ivan Ševčík, Pavel Ľupták (nezaradení) a Roman Malatinec (Hlas) navrhujú, aby do budúcna neprechádzali štátne pozemky a nehnuteľnosti po uskutočnení zonácie do správ národných parkov (NP).

Štvorica poslancov už predložila do parlamentu novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň chcú, aby sa štátu vrátili pozemky v správach národných parkov Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra.

Skupina zákonodarcov chce zrušiť ustanovenie v zákone tak, aby do budúcna neprechádzali pozemky a nehnuteľnosti v správe Slovenského pozemkového fondu a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu po uskutočnení zonácie do pôsobnosti správ národných parkov.

Pozemky v správe národných parkov Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra by sa podľa ich návrhu mali vrátiť do správy SPF a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu. Poslanci navrhli, aby bola novela zákona účinná od 1. júla tohto roka.

(tasr)

  |  

Vyšetrovanie pokračuje. Európska komisia žiada sieť X o detaily o fungovaní jej algoritmov

Komisia takisto žiada prístup k niektorým technickým rozhraniam, aby mohla preskúmať, ako X kontroluje obsah a ako sa na nej šíria informácie.

„Dnes podnikáme ďalšie kroky na objasnenie súladu odporúčacích systémov spoločnosti X s povinnosťami vyplývajúcimi z Nariadenia o digitálnych službách (DSA)," uviedla výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre technologickú suverenitu Henna Virkkunenová.

Spoločnosti X, ktorú vlastní americký miliardár Elon Musk, bolo nariadené, aby do 15. februára poskytla interné dokumenty o svojich systémoch odporúčania obsahu pre používateľov a všetkých nedávnych zmenách, ktoré v nich vykonala.

Zároveň má do konca roka uchovať dokumenty a informácie, ktoré sa týkajú budúcich zmien vo svojom fungovaní, pokiaľ sa vyšetrovanie komisie neukončí skôr.

Sieť X je na základe nariadenia od konca roka 2023 predmetom vyšetrovania európskych úradov, v rámci ktorého ju oficiálne obvinili v júli 2024. Prebiehajúce vyšetrovanie súvisí s tým, ako X rieši šírenie nezákonného obsahu a manipuláciu s informáciami.

Musk, ktorý bude poradcom nadchádzajúceho prezidenta USA Donalda Trumpa, nedávno vyvolal pobúrenie svojimi útokmi na lídrov európskych štátov, ako aj podporou nemeckej pravicovej Alternatíva pre Nemecko (AfD) krátko pred voľbami do Spolkového snemu.

Europoslanci ostro kritizujú Európsku komisiu, ktorá je zodpovedná za kontrolu digitálnych sietí a snažia sa prijať prísnejšie opatrenia proti „zasahovaniu" platformy X a Muska v Nemecku.

Podľa AFP je podozrenie, že sieť manipuluje s vlastnými systémami s cieľom zviditeľniť príspevky "krajnej pravice" a politikov na úkor iných politických skupín.

Musk hovorí, že DSA je nástrojom cenzúry. Toto nariadenie EÚ vstúpilo do platnosti vo februári minulého roka a je súčasťou nových pravidiel únie proti krokom, ktoré Brusel považuje za excesy veľkých technologických spoločností, dodala AFP.

(tasr)

  |  

Scholz: Muskove útoky a podpora krajnej pravice ohrozujú európsku demokraciu

Elon Musk vyvolal v Európe hnev sériou útokov na vedúcich predstaviteľov európskych krajín vrátane nemeckého kancelára a britského premiéra Keira Starmera.

„Podporuje krajnú pravicu naprieč Európou - v Británii, Nemecku a mnohých ďalších krajinách. To je niečo úplne neakceptovateľné, ohrozuje to demokratický rozvoj Európy," povedal nemecký kancelár Olaf Scholz.

Musk v minuloročných amerických prezidentských voľbách podporil ich následného víťaza Donalda Trumpa, ktorý z neho urobil svojho osobitného poradcu.

Miliardár vyjadril svoju podporu pred nadchádzajúcimi predčasnými parlamentnými voľbami aj strane Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovanej aj za krajne pravicovú.

Tento mesiac počas živého vysielania na svojej sieti X s líderkou strany Alice Weidelovou vyzval Nemcov, aby volili práve túto stranu.

Živý prenos z kongresu AfD podporil aj zdieľaním na svojom účte na X, čím mu pomohol získať celosvetové publikum.

Desiatky poslancov EÚ vo štvrtok v liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vyjadrili „hlboké znepokojenie" nad zasahovaním Muska do európskej politiky.

Scholz v piatok povedal, že nekritizuje fakt, že „miliardár z inej krajiny vyjadruje svoj názor v globálnom svete".

Ako kancelár dodal, „fakt, že Musk drží stranu extrémnej pravici či už pre obchodné záujmy alebo z dôvodov, ktoré súvisia s jeho vlastným politickým postojom, je neprijateľný".

(tasr)

  |  

Šimečka rokoval so Zelenským. Dvere sú otvorené, odkázal Ficovi

Okrem lídra Progresívneho Slovenska (PS) je súčasťou delegácie v ukrajinskej metropole aj člen predsedníctva PS Ivan Korčok, poslanec a podpredseda hnutia Tomáš Valášek a poslankyne Beáta Jurík a Lucia Plaváková.

"Dôležité stretnutie s prezidentom Zelenským. Nesiem od neho pre Slovensko jasný odkaz. Ukrajina si váži našu podporu a má záujem na tých najlepších vzťahoch a spolupráci - vrátane energetiky. A je pripravená rokovať. Presne na to teraz vyzývam Roberta Fica," napísal Šimečka na sociálnej sieti.

Dodal, že im podarilo "znovu otvoriť dvere, ktoré premiér Fico tak zbytočne zabuchol svojimi agresívnymi útokmi".

"Namiesto práce sa išiel klaňať diktátorovi do Moskvy a pre ľudí na Slovensku nič nevybavil. Pán premiér, namiesto nadávok sa vyberte do Kyjeva a rokujte - dvere sú otvorené," konštatoval predseda PS.

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti napísanom aj v slovenčine uviedol, že "očakával jedného slovenského lídra, no prišiel druhý". Stretnutie s predstaviteľmi PS označil za dobré a debatu za konkrétnu a konštruktívnu.

"Ukrajina je vďačná občanom Slovenska za ich podporu. Sme pripravení na otvorený a vzájomne prospešný dialóg o všetkých otázkach, najmä v oblasti energetiky. Tento dialóg musí posilňovať naše národy - Ukrajinu a Slovensko, nie Moskvu," napísal ukrajinský prezident.

Bývalý minister zahraničných vecí a člen predsedníctva PS Ivan Korčok poznamenal, že v strane požadovali prísť do Kyjeva práve v tomto období za potrebné. Slovenská vláda totiž podľa neho "komunikuje s Ukrajinou, akoby bola naším nepriateľom". Ukrajinská strana je podľa neho ochotná rokovať, a to aj v oblasti energetiky.

Podpredseda PS a Zahraničného výboru Národnej rady SR Tomáš Valášek vyhlásil, že na Ukrajine sa bojuje o slobodu a bezpečnosť Slovenska a celej Európy. "Je v našom životnom záujme podporovať Ukrajinu, čím ďalej bude Putinova armáda od slovenských hraníc, tým lepšie pre ľudí na Slovensku," tvrdí.

Mohlo by Vás zaujímať Michal Šimečka odcestoval do Kyjeva

O tom, že je Šimečka v Kyjeve informovala v piatok ráno česká novinárka Tereza Povolná na sociálnej sieti X. Zverejnila aj fotografiu, na ktorej je Šimečku vidieť na uliciach Kyjeva.

Šimečka neskôr na sociálnej sieti priznal, že do Kyjeva vycestovali spolu s ďalšími kolegami zo strany.

Zelenskyj pôvodne pozval na návštevu v piatok predsedu slovenskej vlády Roberta Fica. Slová mu adresoval po tom, ako mu slovenský premiér poslal otvorený list kvôli zastaveniu tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajiny – v danom liste pozval Zelenského na Slovensko. Premiér vo štvrtok potvrdil, že v súčasnosti hľadajú iný termín na stretnutie.

(max, tasr)