Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Predseda Snemovne reprezentantov spochybnil, že Biely dom skutočne riadil Biden

Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson vyjadril pochybnosti o tom, kto v skutočnosti riadil Spojené štáty počas vlády prezidenta Joea Bidena.

V rozhovore pre podcast Honestly s Bari Weissovou opísal situáciu, ktorá podľa neho dokazuje, že Biden nemal plnú kontrolu nad svojimi rozhodnutiami. A ani nad dokumentmi, ktoré podpisoval.

Johnson uviedol, že počas januárového rokovania v Oválnej pracovni, kde sa diskutovalo o pomoci Ukrajine, sa opýtal prezidenta na exekutívne nariadenie, ktoré dočasne zastavilo schvaľovanie nových licencií na export skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy. Tento krok mal podľa Johnsona negatívny vplyv na jeho voličov v Louisiane. Biden však údajne poprel, že by také nariadenie podpísal.

Po vytlačení dokumentu a jeho spoločnom preskúmaní si Biden uvedomil, že podpísal nariadenie, ale myslel si, že ide len o povolenie vykonania štúdie o dopadoch exportu LNG. „Ten človek mi neklamal. On naozaj nevedel, čo podpísal,“ uviedol Johnson.

Johnson vyjadril znepokojenie nad tým, kto v skutočnosti rozhodoval v Bidenovej administratíve. Podľa neho prezident mohol prenechať kľúčové právomoci ľavicovým poradcom výmenou za ich podporu počas prezidentských primárok. „Odchádzal som z toho stretnutia s pocitom neistoty a strachu. Kto teda riadi našu krajinu?“ spýtal sa Johnson.

Johnson zdôraznil potrebu transparentnosti v rozhodovacích procesoch a vyzval voličov, aby sa pýtali, či sú vládne rozhodnutia naozaj v rukách prezidenta, alebo skôr neznámych poradcov s vlastnými záujmami. Podľa neho táto situácia spochybňuje schopnosť administratívy efektívne obhajovať strategické záujmy Spojených štátov. Biely dom zatiaľ na tieto tvrdenia nereagoval.

(mm)

Minúta  |  

Psychiatri poslali Ficovi list. Ten ich v reakcii obviňuje z politického zneužívania profesie

Premiér Robert Fico (Smer) vo svojom vyhlásení zdôraznil, že list považuje za politicky motivovaný a zameraný na diskreditáciu súčasnej vlády.

Fico vo svojom vyhlásení adresovanom odborníkom na duševné zdravie Jozefovi Haštovi a Antonovi Heretikovi uviedol, že ich apel nie je prekvapujúci, keďže sú známi ako verejní odporcovia vládnej politiky. Kritizoval ich za zneužívanie profesijného postavenia na politické účely, čo označil za neetické a dehonestujúce.

„Vaše množstvo titulov by u mňa malo vyvolávať rešpekt, no vyvolávate len neúctu a znepokojenie,“ vyhlásil premiér.

Fico tvrdí, že autori listu sa zaradili na stranu politických oponentov, ktorí podľa neho odmietajú rešpektovať výsledky demokratických volieb a snažia sa obísť voľby v prospech získania moci. Obvinil ich z podpory protizákonných praktík, ako sú sledovanie a zneužívanie trestného práva, a pripomenul pokus o atentát na svoju osobu, ktorý spájal s politickou opozíciou.

Zdôraznil, že zmena vlády je možná len prostredníctvom demokratických parlamentných volieb, a nie prostredníctvom „pseudomedicínskych pamfletov“. Kritiku autorov listu rozšíril aj na ich zahraničné aktivity a avizoval, že o ich činnosti bude informovať medzinárodné profesijné organizácie.

Premiér prirovnal súčasnú situáciu k otvorenému listu odborníkov adresovanému Vladimírovi Mečiarovi v roku 1998, pričom tvrdil, že ide o opakovaný scenár snahy diskreditovať úspešných politikov.

Vyše sto odborníkov na duševné zdravie vyzvalo premiéra Fica, aby zvážil odchod z politiky

Mohlo by Vás zaujímať Vyše sto odborníkov na duševné zdravie vyzvalo premiéra Fica, aby zvážil odchod z politiky

(mm)

Minúta  |  

Trump chce dekrétom oddialiť zákaz TikToku v USA

Zvolený americký prezident Donald Trump sa vyslovil za to, aby službu, ktorú prevádzkuje čínska spoločnosť ByteDance, v budúcnosti spolovice vlastnili USA.

Trump uviedol, že jeho dekrét odloží implementáciu zákazu a poskytne materskej spoločnosti viac času na nájdenie kupca. Zákon umožňuje 90-dňový odklad, ak sa črtá pokrok smerom k dohode.

„Týmto zachraňujeme TikTok, držíme ho v dobrých rukách. Bez súhlasu USA neexistuje žiadny TikTok. S naším súhlasom má hodnotu stoviek miliárd dolárov – možno biliónov,“ napísal Trump.

TikTok prestal v USA, kde má približne 170 miliónov používateľov, fungovať v sobotu večer po tom, ako najvyšší súd v piatok potvrdil platnosť zákona schváleného Kongresom, ktorý spoločnosť ByteDance nútil platformu do 19. januára buď predať, alebo ju zatvoriť. TikTok bol zároveň odstránený z obchodov s aplikáciami spoločností Google a Apple a ďalších.

Kongres prijal zákon na základe obáv, že čínska vláda zneužíva TikTok na špehovanie používateľov, čo spoločnosť ByteDance odmieta.

Zablokovanie TikToku podľa AP zaskočilo väčšinu používateľov. Odborníci uviedli, že zákon vyžaduje len to, aby bol TikTok odstránený z obchodov s aplikáciami. Súčasní používatelia mali mať naďalej prístup k videám dovtedy, kým aplikácia prestane fungovať z dôvodu absencie aktualizácií.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Útočníka zo Spišskej Starej Vsi vzali do väzby

Rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku pre prípravné konanie zatiaľ nie je právoplatné, obvinený si ponechal lehotu na prípadné podanie sťažnosti.

Informovala o tom hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

„Dôvodom väzby je obava, že by obvinený mohol ujsť alebo pokračovať v trestnej činnosti, teda úteková a preventívna väzba," priblížila hovorkyňa s tým, že sudca zamietol návrh obvineného na uloženie dohľadu probačným a mediačným úradníkom. Prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti proti väzobnému rozhodnutiu.

Študent čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal v sobotu (18. 1.) návrh na vzatie obvineného do väzby.

Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi došlo vo štvrtok (16. 1.) k útoku, pri ktorom zomreli dve ženy vo veku 18 a 51 rokov. Išlo o študentku a zástupkyňu riaditeľky školy. Ďalšia žiačka bola zranená. Podozrivý zo spáchania skutku je 18-ročný študent z Ľubice, ktorý gymnázium navštevoval.

(tasr)

Minúta  |  

Biden počas posledného dňa v úrade omilostil päť osôb

Joe Biden omilostil napríklad zosnulého černošského ľudskoprávneho aktivistu Marcusa Garveyho, ktorý svojho času ovplyvnil napríklad aj Malcolma X.

Dvom ďalším osobám prezident zmiernil trest.

Garvey, ktorý zomrel v roku 1940, bol lídrom černošského hnutia bojujúceho za občianske práva. V roku 1923 bol odsúdený za poštové podvody na päťročné väzenie, rozsudok bol však považovaný za sporný a časťou spoločnosti za politicky motivovaný. Americký prezident Calvin Coolidge mu v roku 1927 zvyšok trestu odpustil.

Ľudskoprávne organizácie považujú Garveyho za prvého človeka, ktorý zorganizoval masové hnutie Afroameričanov. Biely dom vo svojom vyhlásení pripomenul, že Garvey vytvoril lodnú spoločnosť Black Star Line a založil organizáciu Universal Negro Improvement Association, ktorá oslavovala africkú históriu a kultúru.

Ďalšími omilostenými sú Darryl Chambers, zástanca prevencie násilia páchaného strelnými zbraňami či obhajca práv imigrantov Ravidath "Ravi" Ragbir. Obaja boli odsúdení za tzv. nenásilné trestné činy. Ďalším omilosteným je Don Leonard Scott, ktorý bol v roku 2019 zvolený do zákonodarného zboru štátu Virgínia a vlani sa stal jeho prvým černošským predsedom, uviedol Biely dom. Omilostená bola aj Kemba Smithová Pradiaová, lobujúca za reformu trestného systému.

Biden okrem toho zmiernil tresty ďalším dvom osobám, ktoré boli odsúdené v 90. rokoch, pričom podľa prezidenta doteraz preukázali pozoruhodnú nápravu. Ide o Robina Peoplesa a Michelle Westovú.

Agentúra DPA komentuje, že americkí prezidenti majú tendenciu udeľovať milosti pred koncom svojho funkčného obdobia. Biden v ostatných týždňoch omilostil či zmiernil tresty stovkám ľudí usvedčeným prevažne z nenásilných drogových trestných činov. Mnohí z nich boli odsúdení na základe legislatívy, ktorá bola medzičasom pozmenená. Značnú kritiku si však podľa DPA dosluhujúci prezident vyslúžil, keď začiatkom decembra omilostil svojho syna Huntera Bidena usvedčeného z nezákonnej držby zbrane a daňových deliktov.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Babiš chce zlúčiť Českú televíziu a Český rozhlas

Predseda českého opozičného hnutia ANO Andrej Babiš chce nielen zrušiť koncesionárske poplatky a financovať prevádzku verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu.

Ušetriť by sa mohlo aj tým, že sa obe inštitúcie zlúčia.

„Chceme, aby sa financovali inak. Jedna z možností je spojiť Český rozhlas a Českou televíziou (ČT). Tam sa veľa ušetrí,“ uviedol bývalý premiér. Niektoré zdvojené agendy by sa podľa neho mohli napríklad zlúčiť, čím by sa výdavky znížili.

Babiš opakovanie kritizoval ČT za údajnú neobjektívnosť. Navrhuje, aby sa nevyberali koncesionárske poplatky, ktorých zvýšenie vláda teraz navrhuje, a aby o rozpočte rozhodovali politici, respektíve vláda, ktorá bude práve pri moci. To však podľa expertov môže významne narušiť politickú nezávislosť verejnoprávnych médií.

„Urobili by sme to podľa vzoru iných štátov. Väčšina krajín financuje verejnoprávne médiá iným spôsobom než poplatkami. Nevidím dôvod, prečo by aj mladí ľudia mali platiť za mobil, keď na televíziu nepozerajú,“ povedal Babiš. Kde sa chce inšpirovať, nespresnil.

Babiš tiež vyhlásil, že chce dosiahnuť zníženie platov politikov. Pohoršený bol z toho, že v Poslaneckej snemovni fungujú desiatky podvýborov, za čo poberajú ich predsedovia príspevok navyše k platu, ale fakticky nevykazujú činnosť.

Na túto skutočnosť upozornili Novinky.cz. Portál pripomenul, že plat radového poslanca sa zvýši tento rok o 7100 korún na 109.500 korún mesačne. Ak návrh schváli Senát, predseda výboru si polepší zo 144.100 na 154.100 korún. Balík peňazí by mal mať podľa Babiša k dispozícii poslanecký klub, ktorý by platil napríklad prácu asistentov.

Babiš zopakoval, že by považoval za ideálne, keby mohol zostaviť jednofarebnú vládu. Podľa riaditeľa agentúry STEM Martina Buchtíka by mohlo hnutiu ANO pomôcť, keby sa do parlamentu dostalo čo najmenej strán a keby mandáty nezískali ani Piráti.

Podľa modelu STEM pre CNN Prima News zverejneného v nedeľu by sa víťazom volieb stalo hnutie ANO so ziskom 34,4 percenta hlasov. Koalícia Spolu tvorená ODS, TOP 09 a ľudovcami by mala 18,1 percenta, STAN 9,9, SPD 8,2 a Piráti 7,3 percenta hlasov.

(tasr, cnn prima news, novinky.cz)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.