Najvyšší súd (NS) SR zaradil odsúedeného na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, tiež mu uložil trest prepadnutia veci.
Rozsudok prvostupňového súdu, ktorým Magáta odsúdili za extrémizmus na trest odňatia slobody na šesť rokov, tak NS zrušil.
K rozsudku sa prostredníctvom svojho oficiálneho kanálu na sociálnej sieti vyjadril aj Marián Magát.
"Najvyšší súd mi dal tú najspodnejšiu hranicu za vyše 20 skutkov, čo len dokazuje, že sudcovia Najvyššieho súdu vnímali tieto tzv. trestné činy - ktoré ani trestnými činmi nie sú - ako absolútny nezmysel," uvádza v hlasovom zázname odsúdený.
Na Najvyššom súde SR v utorok prebehol odvolací proces s Mariánom Magátom, obžalovaným z rozširovania extrémistického materiálu vrátane svojej knihy Židokracia.
Obžalovaný počas utorkového procesu navrhol zrušiť rozsudok prvostupňového súdu, ktorý ho uznáva za vinného z extrémizmu, a vrátiť jeho vec súdu na opätovné prejednanie. To isté žiadala aj prokurátorka.
Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku odsúdil Mariána Magáta za extrémizmus minulý rok v októbri na trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov.
Za vinného ho sudca uznal celkovo z 21 skutkov. Prokurátor aj obžalovaný sa vtedy voči rozsudku odvolali.
Rodina sudcu kasačného súdu Serhija Žukova býva na štvorhektárovom pozemku neďaleko Kyjeva s dvoma domami, hoci v majetkovom priznaní uviedol len vlastníctvo dvoch bytov v Kyjeve a Dnipre.
Investigatívny portál Bihus.Info v utorok zverejnil správu o dlhoročnom právnikovi a sudcovi Serhijovi Žukovovi. Ten od roku 2017 pôsobí na Hospodárskom kasačnom súde Najvyššieho súdu Ukrajiny, predtým pracoval ako právnik s vlastnou advokátskou kanceláriou v meste Dnipro na východe Ukrajiny, kde tiež pôsobil ako miestny poslanec.
V majetkovom priznaní Žukova a jeho manželky Jevhenije – ktorá je tiež sudkyňa, konkrétne na okresnom správnom súde v Kyjeve – sa uvádzajú dva byty, jeden v hlavnom meste a jeden v Dnipre, dve autá značky Volkswagen (Touareg a Golf) a jedno parkovacie miesto.
Sudcova rodina však podľa zistení Bihusu nežije v byte, ale vo vile ležiacej blízko Kyjeva. Na pozemku o rozlohe štyroch hektárov stoja dva domy, skleníky, vínna pivnica a rozprestierajú sa na ňom vinice, kus lesa a kaskáda jazier.
Bihus konštatoval, že pri súčasných cenách na ukrajinskom realitnom trhu by celý komplex mohol mať hodnotu jedného milióna dolárov.
Majetkové vyhlásenie sudcu neobsahuje žiadne údaje o týchto pozemkoch. Plocha komplexu je totiž tvorená 11 parcelami, ktoré majú rôznych vlastníkov, často ľudí zo Žukovovho blízkeho okruhu. Kupovať pozemky a stavať na nich začali títo ľudia najneskôr v roku 2020.
Dom, v ktorom sudca s rodinou žije a niekoľko ďalších pozemkov patrí Žukovovmu starému známemu menom Andrij Moskaľ, ktorý tiež pochádza z Dnipra a pracuje ako realitný maklér, zistil Bihus. Pozemky s vinicami zase patria Vladyslavovi Dmytrukovi, ktorý sa so Žukovom tiež „pozná dlhý čas“, a ktorý pozemky kúpil od Žukovovho spolupracovníka menom Bohdan Žyla.
Celkovo najväčší pozemok o rozlohe 180 árov patrí Dmytrovi Žorničenkovi, ktorý je podľa zistení Bihusu „dlhoročným blízkym známym“ sudcu Žukova. Ten na Žorničenka previedol časť svojej advokátskej praxe v roku 2017.
Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík (nezaradení) odišli z klubu SNS vlani v októbri. Huliak však deklaroval vláde Roberta Fica plnú podporu.
Šéf koaličnej SNS a podpredseda Národnej rady Andrej Danko ponúkol poslancovi Rudolfovi Huliakovi (nezaradený) post podpredsedu parlamentu a požiadal o návrat poslancov okolo Huliaka do klubu SNS.
Huliakovci sa však so SNS nedohodli na návrate do poslaneckého klubu. Predseda Národnej koalície Huliak podľa Danka odmietol ponuku stať sa podpredsedom parlamentu. Danko tvrdí, že Huliak sa dohodol s premiérom Robertom Ficom.
„Huliak nám potvrdil, že je dohodnutý s premiérom a rozsah tejto dohody musí národu povedať Robert Fico,“ vyhlásil Danko.
S huliakovcami už rokovať nebude. „Tí ľudia nedodržiavajú elementárnu slušnosť k politickej strane, ktorá ich dostala do parlamentu. Ja sa toho účastniť nebudem,“ poznamenal šéf SNS.
Dodal, že vnímal aj úškrnok od Huliaka, pretože „som dostal ultimatívne termín a pýtal sa ma, či to bude po dobrom alebo po zlom“.
Cez víkend Huliak adresoval predsedovi SNS otvorený list, v ktorom ho žiada o osobné rokovanie s cieľom "vyriešenia kritickej situácie, ktorá pretrváva posledných päť mesiacov".
Aktuálnu politickú situáciu vníma veľmi negatívne, hovorí, že takto to trvá posledný rok a eskaluje posledných pár mesiacov. Chce, aby vláda vydržala počas celého volebného obdobia. Deklaroval plnú podporu vládnej koalícii, najmä premiérovi Robertovi Ficovi (Smer).
"Nemáme záujem ani na predčasných voľbách, ani na úradníckej vláde, naopak, máme záujem na tom, aby táto vláda dovládla do ďalších riadnych parlamentných volieb v roku 2027," napísal Huliak, ktorý je lídrom mimoparlamentnej strany Národná koalícia.
Na jeseň minulého roka odišiel Huliak spolu s poslancami Ivanom Ševčíkom a Pavlom Ľuptákom z klubu SNS. Avizovali, že naďalej plánujú dodržiavať koaličnú zmluvu a podporovať vládu.
Svoj odchod odôvodnili tým, že po tom, čo žiadali o zmenu názvu klubu SNS a väčšie zviditeľnenie ich strany, začali byť ignorovaní a "absolútne odpojení".
Následne poslanci okolo Huliaka požiadali o jedno ministerstvo z portfólia SNS, primárne o rezort životného prostredia.
"Budeme dodržiavať vládny program a budeme súčinní pri dodržiavaní koaličnej zmluvy," vyhlásil Huliak koncom októbra 2024, keď odchádzal z klubu SNS.
Do vojnou zničenej palestínskej enklávy začala počas uplynulých dní prúdiť potrebná humanitárna pomoc, pričom v pondelok to bolo 900 kamiónov a nasledujúcich desať dní tam podľa Kataru dopravia 12,5 milióna litrov paliva, pripomenula agentúra AFP.
„Gaza vyzerá ako obrovské zrúcanisko,“ vyhlásil v pondelok na svojej inaugurácii prezident Donald Trump. Vzápätí uviedol, že si nie je istý tým, či sa prímerie podarí udržať.
Trump je označovaný za podporovateľa Izraela, v prvý deň svojho funkčného obdobia podpísal výkonné nariadenie, ktorým zvrátil možnosť uvaliť sankcie na židovských osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu, ktorí sú podozriví z násilia na Palestínčanoch.
Trumpove rozhodnutie privítali najmä radikálni pravicoví izraelskí politici. Bývalý minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir označil rozhodnutie amerického prezidenta za historické.
Predstavitelia Palestínskej samosprávy v reakcii uviedli, že Trump tým podnecuje páchanie násilia a upozornili na nedávny útok židovských osadníkov, pri ktorom 21 Palestínčanov utrpelo zranenia.
V nedeľu palestínske hnutie Hamas prepustilo prvé tri izraelské rukojemníčky výmenou za 90 palestínskych väzňov v Izraeli. Ďalšia výmena by sa podľa agentúry AFP mala uskutočniť v sobotu.
Vysídlení obyvatelia Gazy sa tiež postupne vracajú do zvyškov svojich domovov a záchranné tímy prehľadávajú trosky a telá obetí. Z mnohých stavieb ostali iba ruiny a viacerí obyvatelia si na ich mieste stavajú stany.
Dohoda o prímerí medzi Izraelom a Hamasom vstúpila do platnosti v nedeľu o 11.15 miestneho času (10.15 SEČ). V prvej fáze prepustia izraelských rukojemníkov a palestínskych väzňov a izraelská armáda sa stiahne k hraniciam.
Následne by sa malo začať nové kolo rokovaní, ktorých výsledkom bude prepustenie všetkých rukojemníkov, úplne stiahnutie Izraela a trvalé prímerie.
Syn migrantov z Rwandy Axel Rudakubana v júli minulého roka zavraždil na tanečnom kurze s témou Taylor Swiftovej tri dievčatá vo veku šesť, sedem a deväť rokov, v pondelok na súde v Liverpoole priznal vinu vo všetkých bodoch obžaloby.
Britský premiér Keir Starmer v utorok vyhlásil, že zavraždenie troch dievčat na tanečnom kurze musí viesť k „zásadnej zmene“ v tom, ako štát chráni svojich občanov. Podľa neho musí vláda zodpovedať aj „ťažké otázky“, prečo úrady nezastavili násilím posadnutého tínedžera ešte pred útokom.
V televíznom prejave spresnil, že verejné vyšetrovanie sa bude zaoberať aj pochybeniami v prípade.
Rudakubana sa v pondelok k vraždám a k pokusu o zavraždenie ďalších desať osôb priznal. Súd pravdepodobne vynesie rozsudok vo štvrtok.
Po domovej prehliadke ho polícia obžalovala z prechovávania teroristického materiálu (výcvikovej príručky teroristickej siete al-Káida) a výroby vysoko toxického jedu ricín. Spolu je obvinený zo 16 činov.
S odvolaním sa na tlačové oddelenie tamojšej tajnej služby (SBU) o tom informoval denník Ukrajinska pravda.
Oleg Druz v rokoch 2022 až 2024 podľa medializovaných informácií získal lukratívny majetok rôzneho druhu, ktorý nevedel vydokladovať a prihlásil ho na blízkych príbuzných.
Reč je minimálne o jednom súkromnom dome, dvoch apartmánoch, byte, dvoch pozemkoch a štyroch luxusných vozidlách značky BMW.
Pri prehliadkach u neho vyšetrovatelia Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) našli aj 152-tisíc amerických dolárov a 34-tisíc eur v hotovosti.
Druz je podľa Ukrajinskej pravdy zároveň zástupcom veliteľa Ústrednej vojenskej polície a rozhoduje o spôsobilosti vojenského personálu na výkon služby.
Vysoký funkcionár by v prípade preukázania viny mohol skončiť vo väzení až na desať rokov a aktuálne sa rieši otázka zaistenia spomenutého majetku.
Slovenská republika v zastúpení ministerstva životného prostredia definitívne vyhrala spor so spoločnosťou Interblue Group (Europe) AG, ktorý sa ťahal od roku 2016 – spoločnosť žalovala envirorezort o 34,6 milióna eur.
"Sú tam ešte trovy konania, ktoré požadujeme, teraz sa to rieši. V každom prípade, je to veľmi dobrá správa pre Slovensko," spresnil podpredseda vlády a šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS).
Komunikačný odbor envirorezortu priblížil, že Najvyšší súd SR v dovolacom konaní potvrdil predošlé rozhodnutia súdov, ktoré v celom rozsahu zamietli žalobu spoločnosti Interblue Group (Europe) AG voči rezortu.
"Envirorezort si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške viac ako dva milióny eur, čomu Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel a priznal envirorezortu trovy v celom rozsahu," dodal komunikačný odbor ministerstva.
Spor, v ktorom švajčiarska spoločnosť žalovala rezort životného prostredia o 34,6 milióna eur, sa ťahal od roku 2016. Žalobu spoločnosti Interblue Group (Europe) AG voči ministerstvu životného prostredia zamietol v prvostupňovom rozhodnutí už Okresný súd Bratislava v decembri 2020, neskôr aj v odvolacom konaní Krajský súd Bratislava v januári 2022.
Sporný predaj emisných kvót (AAU) americkej spoločnosti Interblue Group je z roku 2008. Slovensko vtedy predalo 15 miliónov ton za cenu 5,05 eura za tonu, pričom okolité krajiny zrealizovali ich predaj výhodnejšie. Na tom, že emisie predala do Japonska, mala zarobiť 47 miliónov eur.
Staronový prezident nečakane upustil od zvýšenia ciel na čínsky tovar na úroveň 60 percent, v prezidentskom prejave tiež nevyslovil žiadnu kritiku voči tamojšiemu režimu, pripomenuli agentúry AFP a Reuters.
Peking dúfa v spoluprácu s Washingtonom pri riešení obchodných problémov a v spoločný dialóg aj napriek rozdielom medzi veľmocami, oznámilo v utorok čínske ministerstvo zahraničia.
„Čína je ochotná posilniť dialóg a komunikáciu so Spojenými štátmi, dôkladne prekonať rozdiely a rozšíriť vzájomne výhodnú spoluprácu,“ vyhlásil hovorca rezortu diplomacie. „Dúfame, že USA budú s Čínou spolupracovať na spoločnej podpore stabilného, zdravého a udržateľného rozvoja čínsko-amerických hospodárskych a obchodných vzťahov,“ dodal.
Reuters tvrdí, že Trump nespomenutím Číny ako strategického nepriateľa Spojených štátov v prvom prezidentskom prejave „zvýšil vyhliadky na vzájomné zblíženie“. Prezident tiež na svoju pondelkovú inauguráciu pozval čínskeho náprotivka Si Ťin-pchinga, ktorý však neprišiel.
Staronový prezident takisto nariadil 75-dňový odklad v uplatňovaní zákazu platformy sociálnych sietí TikTok, ktorú vlastní čínska spoločnosť ByteDance.
Atentátnikovi, obvinenému zo streľby na premiéra Roberta Fica (Smer) hrozí za mrežami 25 rokov, prípadne doživotie.
Juraj Cintula, ktorý čelí obvineniu z terorizmu, žiadal podľa portálu Aktuality o prepustenie z trenčianskej nemocnice pre obvinených a odsúdených. Najbližšie týždne jeho väzby chce stráviť mimo múrov psychiatrie.
O jeho osude v utorok rozhodoval aj súd. Hoci verejnosť bola z pojednávania vylúčená, sudkyňa rozhodla o jeho prevezení do väzby.
K rozhodnutiu dospela aj na základe záverov znalcov z odboru psychológie a psychiatrie, podľa ktorých nemusí byť Cintula hospitalizovaný. Netrpí podľa nich duševnými chorobami a ani nepredstavuje hrozbu pre seba či okolie.
"Na základe znaleckých posudkov je preukázané, že netrpí žiadnou duševnou chorobou a nie je dôvod držať ho v nemocnici. Domáhali sme sa toho preto, aby nebol označovaný za nejakého väzňa číslo jeden na základe toho, že zaútočil na predsedu vlády, ale aby bol presunutý riadne do ústavu na výkon väzby," skonštatoval právny zástupca Cintulu Namir Alyasry.
Alyasry tiež predpokladá, že do zariadenia na výkon väzby presunú obvineného atentánika okamžite. "Zákon je v tomto jednoznačný, hovorí, že okamžite po rozhodnutí. Bez ohľadu na právoplatnosť. Slovo okamžite znamená okamžite," zdôraznil obhajca.
Atentát na predsedu vlády spáchal v polovici mája tohto roku dôchodca Juraj Cintula, ktorého najskôr obvinili z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu. K zmene právnej kvalifikácie došlo na začiatku júla.
Najvyšší súd však konštatoval, že o terorizme by sa dalo hovoriť vtedy, ak by z dôkazov vyplývalo, že "páchateľ svoj skutok vykonal v úmysle donútiť vládu štátu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela." Takéto dôkazy však dosiaľ zabezpečené podľa Najvyššieho súdu neboli.
Koncom augusta žiadal Cintula Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici o prepustenie. Sudca však jeho žiadosť zamietol.
Líder Južnej Kórey Jun Sok-jol sa v utorok po prvý raz dostavil na pojednávanie ústavného súdu vo veci ústavnej žaloby (impeachment), prisľúbil spoluprácu so sudcami, píšu agentúry Jonhap, AFP a Reuters.
„Odpoviem na všetky otázky a v prípade potreby poskytnem akékoľvek ďalšie informácie,“ povedal Jun.
Hovorca súdu oznámil, že Junov právny tím požiadal o predvolanie najmenej 24 svedkov. Zároveň sa snažil odôvodniť jeho decembrový pokus o nastolenie stanného práva ako nevyhnutné opatrenie proti volebným podvodom, vďaka ktorým opozícia údajne zvíťazila v minuloročných voľbách.
Pred budovou ústavného súdu sa v utorok zhromaždilo asi 4-tisíc podporovateľov Juna. Na mieste bolo takmer 200 policajných autobusov s cieľom vytvoriť barikádu na lepšiu kontrolu davu. Polícia robila preventívne opatrenia po víkendových násilných protestoch, ktorými ľudia vyjadrili nesúhlas s Junovým zatknutím. Zadržala pri nich 90 osôb.
Ústavný súd začal súdny proces 27. decembra, aby preskúmal obvinenia voči Junovi za údajné porušenie ústavy Južnej Kórey. Sudcovia rozhodnú, či ho funkcie prezidenta zbavia natrvalo, alebo mu povolia v nej zotrvať.
Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) obvinil Juna v súvislosti s vyhlásením stanného práva z 3. decembra 2024, ktoré však trvalo len šesť hodín, kým ho parlament nezrušil.
CIO žiadal vydanie zatykača na Juna, čo juhokórejský súd schválil v nedeľu. Na ústavný súd ho teda v utorok previezli zo samostatnej cely vo väzenskom centre.
Poslanci 14. decembra odhlasovali začatie Junovho impeachmentu, o ktorom rozhodne ústavný súd. Medzitým mu bol pozastavený výkon funkcie.
Poslanci parlamentu od utorka rána rokujú o návrhu opozície odvolať kabinet Roberta Fica. Je zrejmé, že vláda nepadne, pretože opozícia nemá na to dostatok hlasov. Nepridá sa k nej časť rebelujúcich poslancov z klubu Hlasu a ani odídenci z klubu SNS.
Rezignácia premiéra vládnuť má podľa opozície za následok krízu a postupný rozpad vládnej koalície, čoho výsledkom je neschopnosť zabezpečiť uznášaniaschopnosť Národnej rady SR či zvoliť jej predsedu.
Na odvolanie vlády je potrebných 76 hlasov zo 150-členného parlamentu. Koalícia sa pôvodne opierala o podporu 79 poslancov. Z klubu SNS odišli traja zákonodarcovia: Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík. Ako skupina vystupujú aj štyria poslanci Hlasu: Samuel Migaľ, Roman Malatinec, Ján Ferenčák a Radomír Šalitroš. Ani oni však neavizovali, že sa pri vyslovení nedôvery vláde pridajú k opozičným poslancom.
Koalícia rozpravu obmedzila na dvanásť hodín. Po tom, čo premiér Fico prečítal utajenú správu SIS o možnej destabilizácii štátu, parlament nepokračoval v schôdzi. Rozprava je totiž podľa rozhodnutia koalície neverejná až do hlasovania. Opozícia preto zbiera podpisy na zvolanie novej schôdze o odvolaní vlády, aby rokovanie mohlo byť verejné.
Raz môže byť cieľom Smeru vystúpenie z EÚ, tvrdí Šimečka
Predseda PS Michal Šimečka v pléne parlamentu ocenil, že do parlamentu prišiel aj premiér, lebo sa „cíti lepšie v spoločnosti diktátorov, než v sídle slovenskej demokracie“. „Nebudem robiť bordel, ako pán premiér sľuboval. Vďaka vám ho máme dosť v našej krajine,“ vyhlásil Šimečka.
Pokračoval, že Fico môže chvíľu či roky klamať voličov a uspieť vo voľbách, ale nemôže klamať večne, „lebo tu vás realita nakoniec dobehne“. Podľa Šimečku aj Ficovi voliči tŕpnu, keď sa pozerajú na cenovky v obchodoch a preto chodia nakupovať do Poľska.
Michal Šimečka. Foto: Martin Baumann/TASR
Predseda PS sa vo vystúpení dotkol aj témy zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Povedal, že v tejto chvíli vystúpenie z EÚ nie je cieľom strany Smer, ale raz ním môže byť. „O týždeň, o rok sa do toho pustia plnou parou, preto Smer potrebuje, aby dvere z EÚ zostali otvorené,“ mienil Šimečka.
Podľa neho si vláda Smeru pripravuje pôdu na vyvedenie z EÚ. Odvolal sa na výroky podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), ktorý hovoril, že ak Slovensko vstúpilo do Únie prostredníctvom referenda, tak aj o prípadnom vystúpení sa musí rozhodnúť v referende.
Šimečka odporučil predsedovi vlády menej Vietnamu, Moskvy, Ankary a viac by sa mal venovať regiónom či preplneným ambulanciám na Slovensku. Do súvislosti dal Ficovu dovolenku vo Vietname, zvýšenie plátov členom vlády s potrebou šetriť verejné financie. Osobitne kritizoval „najmenej schopného ministra vnútra v dejinách SR“ Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), ktorý podľa Šimečku demoralizoval Policajný zbor a nevedel zvládnuť bombové hrozby na školách.
Šimečku znepokojili slová premiéra, ktorý zhromaždenia občanov označuje za majdan. Podľa šéfa PS majdan znamená sto mŕtvych civilistov, ktorých zastrelili bezpečnostné zložky na Ukrajine. Dodal, že PS porazí Smer v demokratických voľbách.
Čo si opozícia podľa Fica nevšimla
Premiér Fico po vystúpení Šimečku povedal, že opozícia si nevšimla, že na jeseň 2024 sa dosiahla historicky najnižšia nezamestnanosť, zaviedol sa nový automat na výpočet minimálnej mzdy, ľudia dostávajú nekrátené ošetrovateľské príspevky, zaviedla sa nižšia DPH na vybrané potraviny alebo nezdraželi elektrina a plyn.
Opozícii vyčítal, že najskôr sa snaží politického súpera zdiskreditovať. Šimečka podľa Fica nenamietal, keď došlo k zneužitiu trestného stíhania pre pytliactvo a nahrávali ho na poľovníckej chate a potom sa tieto nahrávky púšťali na Vianoce. Pýtal sa, kde bol politik Šimečka, keď sa ráno o piatej vykopávali dvere a ľudia sa bez zákonných dôvodov posielali do väzby. A keď ani to nevyjde, tak prakticky, ako povedal Fico, dostáva každý tretí deň maily, že má bombu pod autom. „A potom sa nečudujme, že príde nejaký 15. máj,“ vyhlásil v narážke na minuloročný atentát.
Premiér zdôraznil, že vlády sa na Slovensku nebudú meniť na uliciach, ale na základe výsledkov demokratických parlamentných volieb. Šimečkovi odkázal, že voľby prehrá a potom príde „éra spochybňovania“ volebných výsledkov. Spomenul príklad Rumunska, kde sa budú opakovať prezidentské voľby.
Fico tiež odmietol, že by si užíval vo Vietname nákladnú dovolenku. Povedal, že v žiadnom luxusnom hoteli nebýval, ale v rezorte, do ktorého sa lieta z Bratislavy a boli tam aj rodiny s deťmi. „Rozprávate príbeh, ako sa Fico kúpe v zlatej vani, keď sa Slovensku nedarí,“ hneval sa.
Vláda príde podľa premiéra s novelizáciou ústavy. Zakotví v nej existenciu dvoch pohlaví, a to muža a ženy, v nadväznosti na to aj podobu štátneho vzdelávacieho programu a úpravu adopcie detí. „Štátny vzdelávací program musí byť v súlade so zásadami a hodnotami ústavy. Všetko nad to budú musieť odsúhlasovať rodičia," uviedol Fico.
Opozícia vníma EÚ a NATO staticky, zdôrazňuje premiér
Spochybňovanie členstva v EÚ a NATO označil predseda vlády za nezmysly, lebo ide o životný priestor pre Slovensko. Upozornil však, že o pár rokov bude čistým platcom financií do EÚ, nie ich prijímateľom.
K možnému zvyšovaniu obranných výdavkov v rámci NATO povedal, že vláda musí formulovať svoj postoj tak, aby to bolo možné za predpokladu financovania aj projektov pre civilistov. Ako príklad uviedol stavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove. Opozíciu kritizoval, že sa na EÚ a NATO pozerá staticky.
Robert Fico (zľava), Michal Šimečka. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Výhrady opozície
Opozícia tvrdí, že vláda sa spreneverila svojmu sľubu plniť si svoje povinnosti v záujme občanov. „Od začiatku výkonu svojho mandátu ukazuje, že sa vie postarať o svoje záujmy, osobitne zabezpečiť amnestiu vlastným ľuďom a nechať ich uniknúť pred spravodlivosťou,“ uviedla opozícia v návrhu na odvolanie kabinetu.
Kritizovala tiež zmenu Trestného zákona, rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a osobitných zložiek Národnej kriminálnej agentúry.
Kroky vlády, jej vyhlásenia, netransparentné zahraničné návštevy na čele s premiérom Ficom podľa opozície hrubo spochybňujú zahraničnopolitickú orientáciu v rámci EÚ a NATO a zo Slovenska vytvárajú nestabilného a nedôveryhodného partnera.
„Vláda rozkladá štátne inštitúcie, likviduje či prenasleduje odborných nominantov v nich, osobitne v rezortoch vnútra, kultúry, životného prostredia, zahraničnej politiky, ale aj spravodlivosti,“ tvrdia opozičné strany.
Vládnym stranám tiež v návrhu vytkla, že „zlikvidovali funkčnú a dôveryhodnú verejnoprávnu televíziu a rozhlas a dodnes nie je zvolený jej štatutár. Pri konsolidácii verejných financií vláda podľa opozície zaťažuje najmä rodiny s deťmi, mladé rodiny a jednoosobové domácnosti. Uvádza tiež, že zavádzanie nových daňových opatrení a nedostatočná adresnosť pomoci výrazne prehlbujú sociálnu nerovnosť.
Vládu v návrhu na odvolanie skritizovala aj za to, že neurobila žiadne zásadné kroky na zlepšenie situácie pacientov a zdravotníkov. Tvrdí, že živelné poplatky v rezorte vytvárajú chaos a finančne zaťažujú pacientov. Spomenula aj následky najväčšieho kybernetického útoku na kataster nehnuteľností a upozornila, že obyvatelia Slovenska čelia neistote, či sú ich osobné údaje v bezpečí.
Opozícia napokon odišla, chce ísť znova do odvolávania vlád
Opozícia chce zozbierať podpisy na zvolanie ďalšej mimoriadnej schôdze Národnej rady na odvolanie vlády. V utorok popoludní o tom informoval Michal Šimečka s tým, že všetci opoziční poslanci odišli z utorkového rokovania parlamentu. Šéf poslaneckého klubu PS Martin Dubéci zároveň dodal, že opozícia stiahla návrh na odvolanie vládneho kabinetu, aby sa o ňom nehlasovalo.
Vládna koalícia podľa Šimečku zmarila mimoriadne rokovanie, lebo nechce, aby argumenty, ako zlyhala, zazneli verejne. Cez utajenú schôdzu znemožnili poslancom sa vyjadriť a občanom, aby počuli argumenty. "Pokiaľ sa pamätám, nič také sa nikdy v histórii slovenského parlamentu nestalo, aby vládna koalícia zmarila schôdzu o vyslovení nedôvery vláde, aby utajila pred verejnosťou diskusiu o jej vlastných zlyhaniach. Asi sa tej diskusie báli, asi nechceli, aby to ľudia videli," skonštatoval Šimečka.
Predseda PS verí, že vládna koalícia ďalšiu mimoriadnu schôdzu k odvolaniu vlády nezmarí.
Líder hnutia Slovensko Igor Matovič verí, že sa čoskoro podarí zvolať opäť schôdzu, apeluje na jednotu opozície. Považuje za smutné, že sa Fico vyhýba tomu, aby bol konfrontovaný opozíciou s dôvodmi na jeho odvolanie. Premiéra považuje za nebezpečného blázna, ktorý prišiel na utajené rokovanie s bludmi.
"Je na čase, aby sme znova zvolali mimoriadnu schôdzu," reagoval šéf SaS Branislav Gröhling. Podať ju chcú spoločne ako opozícia v najbližších dňoch. Verí, že rokovanie už bude v klasickom režime. Obáva sa autoritatívneho spôsobu vládnutia zo strany Fica. Mária Kolíková (SaS) dodala, že vláda má obavu z ľudí, ktorí protestujú v uliciach.
Vláda sa podľa predsedu KDH Milana Majerského bojí čeliť svojmu odvolávaniu. "Pre nezvládnutú konsolidáciu a dopad na rodiny premiér odkláňa pozornosť na nejakú 'majdanizáciu' slovenskej spoločnosti. Nič také sa nebude diať," povedal.
Zároveň vyhlásil, že podobný osud čaká „viac ako tisíc ďalších" osôb.
„Môj prezidentský personálny úrad aktívne pracuje na identifikácii a odstránení tisícky prezidentských nominantov predošlej administratívy, ktorí sa nestotožňujú s našou víziou urobiť Ameriku opäť veľkou," napísal Trump.
Prezident s okamžitou platnosťou odvolal Josého Andrésa z prezidentskej rady pre šport, telesnú zdatnosť a výživu, Marka Milleyho z Národnej poradnej rady pre infraštruktúru, Briana Hooka z Wilsonovho centra pre vedcov a tiež Keishu Lanceovú Bottomsovú z prezidentskej rady pre export.
„Nech toto slúži ako oficiálne oznámenie o prepustení týchto štyroch osôb, pričom čoskoro príde mnoho ďalších," uviedol Trump v príspevku.
Mnohé vládne inštitúcie v USA sa v najbližších dňoch a týždňoch pripravujú na zmeny, ak Trump splní svoje predvolebné sľuby o znížení počtu zamestnancov v štátnej správe a zvýšení efektívnosti. Nevylučuje sa ani možnosť, že dôjde k zrušeniu celých ministerstiev, pripomína AFP.
Staronový prezident USA Donald Trump krátko po inaugurácii označil Severnú Kóreu za jadrovú mocnosť, čo poskytuje juhokórejskej vláde možnosť pokračovania v tlaku na Pchjongjang, píše agentúra Jonhap.
Juhokórejské ministerstvo obrany v utorok reagovalo na Trumpov výrok o Severnej Kórei ako „jadrovej mocnosti“. Rezort vyzval Ameriku aj medzinárodné spoločenstvo k tomu , že „denuklearizácia nielen Kórejského polostrova, ale aj Severnej Kórey by sa mala neustále presadzovať ako predpoklad trvalého mieru a stability vo svete“.
Predstaviteľ juhokórejského ministerstva pre zjednotenie spresnil, že Južná Kórea aj Spojené štáty zastávajú k denuklearizácii KĽDR jednotný postoj a že s novou Trumpovou administratívou vláda v Soule nadviaže blízku spoluprácu.
Jonhap pripomenul, že predstavitelia USA v minulosti otvorene KĽDR za nukleárnu mocnosť neoznačovali, pretože by to mohlo byť vnímané ako akceptovanie a legitimizovanie severokórejského nukleárneho programu. Za nukleárnu mocnosť KĽDR nedávno označil aj dezignovaný minister obrany USA Pete Hegseth.
Dnes už bývalý americký prezident uviedol, že tak urobil z toho dôvodu, aby zabránil možnému politickému vyšetrovaniu uvedených. Jeho nástupca Donald Trump všetkým v minulosti hrozil pomstou.
„Moja rodina bola vystavená neustálym útokom a vyhrážkam, ktoré boli motivované iba túžbou mi ublížiť, čo je ten najhorší druh straníckej politiky," uviedol vo svojom poslednom vyhlásení vo funkcii prezidenta. „Bohužiaľ nemám dôvod veriť, že tieto útoky skončia,“ uviedol Biden k posledným krokom svojho mandátu.
Biden omilostil svojho brata Jamesa B. Bidena, jeho manželku Saru Jones Bidenovú, svoju sestru Valeriu Bidenovú Owensovú, jej manžela Johna T. Owensa a svojho brata Francisa W. Bidena.
Niekoľko hodín predtým udelil preventívne milosti niekoľkým politikom či štátnym zamestnancom. Dostal ju bývalý šéf americkej armády generál Mark Milley, bývalý poradca prezidenta Dr. Anthony Fauci a členovia snemovnej komisie, ktorí vyšetrovali útok na Kapitol zo 6. januára 2021 a ich svedkovia.
„Udelenie týchto milostí by nemalo byť mylne chápané ako uznanie toho, že sa niekto dopustil niečoho zlého, a ich prijatie ani ako priznanie viny za akýkoľvek trestný čin," uviedol Biden vo svojom vyhlásení.
„Náš národ dlhuje týmto štátnym zamestnancom vďačnosť za ich neúnavné nasadenie pre našu krajinu," dodal odchádzajúci prezident. Milosť sa týka všetkých zákonodarcov, ktorí zasadali vo výbore, ktorý vyšetroval útok Trumpových priaznivcov na Kapitol, a tiež policajtov, ktorí pred výborom svedčili.
Republikán Trump v decembri podporil výzvu, aby FBI vyšetrovala aj bývalú republikánsku členku Snemovne reprezentantov Liz Cheneyovú pre jej úlohu vo vedení vyšetrovania útoku na Kapitol.
„Verím v právny štát a som optimistom, že sila našich právnych inštitúcií nakoniec zvíťazí nad politikou. Ide však o výnimočné okolnosti a ja nemôžem s čistým svedomím nič nepodniknúť. Neopodstatnené a politicky motivované vyšetrovania ničia životy, bezpečnosť a finančné zabezpečenie cieľových osôb a ich rodín,“ uviedol vo vyhlásení Biden.
Podľa agentúry AP je bežné, že americký prezident na konci svojho funkčného obdobia udeľuje milosti. Tie sa ale obvykle vzťahujú na obyčajných Američanov, ktorí boli odsúdení za zločiny. Biden však svoju právomoc využil tým najširším možným spôsobom, ktorým sa púšťa do neprebádaných vôd: udelil milosť tým, ktorí ešte ani neboli vyšetrovaní.
Na druhej strane, len 29,2 percent Rusov uviedlo, že vojna ich život nijako neovplyvnila.
Na výsledky prieskumu, ktorý uskutočnil Inštitút sociálno-politických výskumov Ruskej akadémie vied ešte v apríli 2024, upozornil ruský opozičný web Moscow Times s odvolaním sa na tamojší server Vjorstka.
Takmer každý štvrtý respondent (23 percent) zaznamenal zhoršenie fyzického a/alebo duševného zdravia. 12,4 percenta respondentov zaznamenalo zvýšené prevádzkové náklady a 4,3 percenta uviedlo, že ich príbuzní alebo priatelia boli zabití alebo zranení počas účasti na takzvanej "špeciálnej vojenskej operácii". Problémy v práci zaznamenalo 2,8 percenta opýtaných a rovnaký počet poukázal na zmiznutie známeho dovážaného tovaru. Ďalších 2,3 percenta opýtaných uviedlo, že ich rodinné vzťahy sa pre rozdielne názory na vojnu zhoršili.
Niekdajší predseda vlády sa pokúsil identifikovať pomocou svojej stránky na Wikipédii, ale neúspešne.
Bývalý premiér a viceprezident hnutia Právo a spravodlivosť (PiS) Mateusz Morawiecki odišiel do Washingtonu, aby sa zúčastnil inaugurácie Donalda Trumpa. Deň pred inauguráciou sa mal zúčastniť predinauguračného zhromaždenia nového prezidenta.
Nahrávka, ktorá koluje po internete, ukazuje, ako sa Morawiecki snaží presvedčiť stráže z americkej Národnej gardy, aby ho na zhromaždenie pustili, ale neúspešne.
Podľa autora záberov ukázal bývalý poľský premiér za účelom legitimácie členom Národnej gardy svoju stránku na Wikipédii, píše spravodajský server Euronews. Na podujatie sa však aj tak nedostal.
Taliban podľa dohody sprostredkovanej Katarom prepustil dvoch zadržiavaných občanov USA za jedného svojho člena, ktorý si v americkom väzení odpykával doživotný trest.
Roky pripravovaná výmena sa podľa stanice CNN uskutočnila v posledných hodinách pôsobenia bývalého amerického prezidenta Joea Bidena v úrade. Došlo však k neočakávanému oneskoreniu a keď boli Američania Ryan Corbett a William McKenty v utorok skoro ráno na ceste do vlasti, prezidentom USA už bol oficiálne Donald Trump.
Dvojicu Američanov Taliban vymenil za „bojovníka" Chána Mohammeda, ktorý bol v roku 2008 odsúdený v USA za obchod s drogami. Z väzenia v Kalifornii ho previezli do katarskej Dauhy, kde miestna vláda sprostredkovala niekoľko kôl rokovaní medzi USA a Talibanom.
Počas prvého funkčného obdobia Trumpa bola dosiahnutá mierová dohoda s Talibanom, ktorá pripravila pôdu pre stiahnutie vojsk USA z Afganistanu v roku 2021.
Po Trumpovom volebnom víťazstve v novembri Taliban vyjadril nádej, že vo vzťahoch s USA nastane „nová kapitola". V utorok afganské hnutie označilo dohodu o výmene väzňov za „dobrý príklad riešenia problémov prostredníctvom dialógu" a osobitnú vďaku za účinnú úlohu vyjadrilo Kataru.
„Islamský emirát pozitívne vníma kroky Spojených štátov amerických, ktoré napomáhajú normalizácii a rozvoju vzťahov medzi oboma krajinami," dodalo vo vyhlásení afganské ministerstvo zahraničných vecí.
Stal sa tak prvým vysokopostaveným predstaviteľom novej administratívy, ktorého horná komora Kongresu schválila niekoľko hodín po inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Rubio (53), syn imigrantov z Kuby, je vôbec prvou osobou hispánskeho pôvodu a prvým človekom hovoriacim plynule po španielsky, ktorý zastáva post šéfa americkej diplomacie. Potvrdzujúce hlasovanie v senáte bolo v pomere 99:0, pričom žiadny senátor nehlasoval proti nominácii. Jedno kreslo je po odchode viceprezidenta J. D. Vancea neobsadené.
„Vzhľadom na súčasnú neistotu na celom svete je v americkom záujme nevynechať túto úlohu a okamžite ju obsadiť," vyhlásila na zasadnutí demokratická členka senátneho výboru pre zahraničné veci Jeanne Shaheenová. Aj napriek občasným nezhodám je podľa svojich slov presvedčená, že Rubio má schopnosti, znalosti aj kvalifikáciu na to, aby sa stal ministrom zahraničných vecí USA.
Rubio je známy ako jeden z popredných zástancov silnej politiky voči Číne, ako aj podporou prodemokratických demonštrantov v Hongkongu, čo mu v roku 2020 dokonca prinieslo sankcie zo strany Pekingu.
Už pri januárovom vypočúvaní pred senátom prisľúbil ráznu zahraničnú politiku zameranú na americké záujmy. Podotkol, že vidí svet v chaose a nebude ľahké opätovne zaviesť poriadok.
„Môže sa to však stať a stane sa to len vtedy, keď to bude založené na jednoduchom základnom elemente - silnej a sebavedomej Amerike angažovanej vo svete založenom predovšetkým na našich národných záujmoch," uviedol vtedy Rubio.
Americký miliardár v pondelok počas prejavu na oslavách inaugurácie prezidenta Donalda Trumpa vyvolal na internete rozruch svojím gestom pravou rukou, ktoré zdanlivo pripomínalo nacistický pozdrav.
Musk bol jedným z rečníkov na pódiu pred príchodom Trumpa do komplexu Capital One vo Washingtone. Poďakoval sa priaznivcom republikána za podporu, potom si položil pravú ruku na srdce a prudko ju vztýčil, dlaňou nadol a prstami pri sebe.
„Moje srdce patrí vám," povedal Musk pred približne 20-tisíc ľuďmi. Používatelia ním vlastnenej siete X si podľa agentúry DPA všimli, že gesto pripomína nacistický pozdrav. Iní sa zase postavili na jeho obranu.
Izraelský denník The Jerusalem Post upozornil, že Musk v živom vysielaní gesto zopakoval celkovo trikrát. „Urobil Elon Musk nacistický pokri Sieg Heil na Trumpovej inaugurácii?" pýtal sa denník.
Nezisková organizácia Liga proti hanobeniu, ktorá monitoruje antisemitizmus, však spochybnila, že by šlo o hajlovanie. Miliardár podľa nej v momente nadšenia urobil „nešikovné gesto", avšak nie nacistický pozdrav.
Obvinenia voči Muskovi odmietol aj historik Aaron Astor. „Mnohokrát som kritizoval Elona Muska za to, že nechal neonacistov znečisťovať túto platformu," napísal na X. „Toto gesto však nie je nacistickým pozdravom. Toto je sociálne neohrabané mávanie autistického muža davu, v ktorom hovorí 'moje srdce patrí vám'".
Naopak, historičky Claire Aubinová i Ruth Ben-Ghiatová sa zase podľa AFP zhodli, že Musk hajloval. „Bol to nacistický pozdrav, a to veľmi bojovný," uviedla Ben-Ghiatová na X.
Najbohatší muž sveta si časti svojho prejavu vo forme videa zavesil aj na svoj kanál na X. Kritiku svojho gesta následne odmietol ako útok z „únavy".
„Úprimne povedané, potrebujú lepšie špinavé triky. Útok typu „každý je Hitler" je už veľmi otrepaný," uviedol.
Trump v pondelok označil odovzdanie prieplavu Paname Washingtonom v roku 1999 za „hlúpy" krok a zopakoval svoj sľub, že sa ho bude snažiť získať späť.
José Raúl Mulino v pondelok kritizoval vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý počas svojho inauguračného prejavu vyhlásil, že Spojené štáty si „vezmú späť" Panamský prieplav. Mulino odmietol Trumpove tvrdenia, že prieplav teraz fakticky spravuje Čína.
„Musím kompletne odmietnuť slová prezidenta Donalda Trumpa," uviedol Mulino vo svojom vyhlásení na sieti X. „Prieplav je a zostane panamský," pokračoval.
Nový americký prezident tento krok avizoval už začiatkom januára, pričom odmietol vylúčiť použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku. Rovnaké slová vtedy použil aj smerom ku Grónsku, o ktorom sa však v inauguračnom prejave nezmienil.
V prejave však opäť spomenul aj Mexický záliv, ktorý chce premenovať na Americký záliv. Trump tiež vyhlásil, že pod jeho vedením budú USA krajinou, ktorá „rozširuje svoje hranice", a sľúbil, že vlajku Spojených štátov dá umiestniť na Mars.
Naplnil tak svoj sľub, že prepustí svojich priaznivcov, ktorí sa mu pred štyrmi rokmi snažili pomôcť zvrátiť jeho prehru v prezidentských voľbách.
V súvislosti s útokom Trumpových stúpencov na sídlo Kongresu USA bolo obvinených takmer 1 600 ľudí. Mnohí z nich takisto skončili vo väzení. Trump opakovane počas predvolebnej kampane sľuboval, že udelí milosť tým, ktorí sa na tomto útoku podieľali, pričom ich označoval za rukojemníkov, politických väzňov i vlastencov.
„Sú to rukojemníci," zopakoval aj v pondelok pri podpisovaní dokumentov v Oválnej pracovni Bieleho domu. „Úprimne dúfame, že dnes večer vyjdú von. Očakávajú to," dodal. Pred väznicou vo Washingtone, kde sú zadržiavaní obvinení, podľa médií čakal väčšinu dňa v chlade dav priaznivcov. Trump takisto oznámil, že šiestim obžalovaným sa zmierni trest.
Trump, ktorého prvé funkčné obdobie v prezidentskom úrade sa skončilo práve v atmosfére útoku na Kapitol, opakovane podľa agentúry AFP zľahčoval násilie, ku ktorému vtedy došlo. Dokonca hovoril o „dni lásky".
V priebehu niekoľko hodín trvajúcich potýčok s účastníkmi nepokojov bolo zranených viac ako 140 policajtov. Výtržníci sa podľa AFP vtedy oháňali vlajkovými stožiarmi, bejzbalovými palicami, hokejkami a inými improvizovanými zbraňami, ako aj s paralyzérmi a sprejmi proti medveďom.
Útok na Kapitol zo 6. januára 2021 sa odohral po prejave vtedajšieho prezidenta Trumpa k desaťtisícom jeho priaznivcov v blízkosti Bieleho domu, v ktorom zopakoval svoje nepravdivé tvrdenia, že vyhral prezidentské voľby v roku 2020. Potom vyzval dav na pochod na Kongres.
Trumpa zo snahy zvrátiť výsledky týchto volieb obvinil aj špeciálny vyšetrovateľ Jack Smith. Prípad sa však nikdy nedostal pred súd a bol zastavený v súlade s praxou ministerstva spravodlivosti nestíhať úradujúceho amerického prezidenta.
Prezident USA ďalej zopakoval, že sa s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom stretne. hoci nespresnil, kedy by sa schôdzka mohla uskutočniť.
„Mal by sa dohodnúť. Myslím si, že tým, že neuzatvára dohodu, ničí Rusko," povedal nový prezident novinárom v Oválnej pracovni. Domnieva sa, že Rusko "bude mať veľké problémy".
Trump uviedol, že by spolu mohli "čoskoro" telefonovať. „Vychádzal som s ním výborne, dúfam, že sa chce dohodnúť," uviedol Trump.
Povedal tiež, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mu tlmočil svoje želanie uzavrieť mierovú dohodu o ukončení vojny. „Zelenskyj sa chce dohodnúť. Neviem, či Putin chce. Možno nie," poznamenal Trump a vyzval na uzavretie dohody.
Putin nemôže byť nadšený, že sa mu nedarí. Teda, drie na tom, ale väčšina ľudí si myslela, že tá vojna sa skončí asi za týždeň, a už to trvá takmer tri roky, nie?" podotkol Trump. Tvrdí, že ruskú ekonomiku tvrdo zasiahla aj inflácia.
Ruský prezident v pondelok pred Trumpovou inauguráciou zagratuloval staronovému prezidentovi USA a vyhlásil, že je otvorený dialógu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Akékoľvek urovnanie konfliktu by podľa Putina nemalo byť iba krátkodobým prímerím, ale „trvalým mierom založeným na rešpektovaní legitímnych záujmov všetkých".
„Sme svedkami vyhlásení novozvoleného prezidenta USA a členov jeho tímu o ich túžbe obnoviť priame kontakty s Ruskom, ktoré boli bez našej viny prerušené odchádzajúcou administratívou. Vnímame aj jeho slová o potrebe urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo tretej svetovej vojne," povedal Putin na zasadnutí ruskej bezpečnostnej rady. Dodal, že v Rusku vítajú tento Trumpov postoj.
Trump v kampani pred prezidentskými voľbami niekoľkokrát vyhlásil, že dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou dosiahne hneď v prvý deň jeho nástupu do funkcie, ak nie skôr. Koncom októbra urobil nenápadný posun v rétorike a začal hovoriť, že vojnu dokáže vyriešiť „veľmi rýchlo". Po zvolení to ešte viac zmiernil a hovorí, že konflikt jednoducho „vyrieši", ale nenaznačil konkrétny plán.
Trumpovi poradcovia, na ktorých sa obrátila agentúra Reuters, napriek jeho predchádzajúcim sľubom o rýchlom ukončení vojny na Ukrajine teraz pripúšťajú, že to potrvá niekoľko mesiacov, ak nie dlhšie.
Z tohto jeho kroku vyplýva, že USA o 12 mesiacov opustia WHO a prestanú jej finančne prispievať na činnosť.
Trump v pondelok po návrate do Bieleho domu podpísal príslušné výkonné nariadenie. Opakovane tvrdí, že WHO nezvládla pandémiu ochorenia COVID-19 a ďalšie medzinárodné krízy v oblasti zdravia. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
Trump tiež obvinil WHO, že nekonala nezávisle od „neprimeraného politického vplyvu členských štátov" a požadovala od USA „nespravodlivo vysoké platby", ktoré sú neúmerne sumám poskytovaným inými, väčšími krajinami, ako je Čína.
„Svetové zdravotníctvo nás okradlo, všetci okrádajú Spojené štáty. Už sa to nebude diať," vyhlásil Trump pri podpise opatrenia, ktorým sa začal proces vystúpenia z organizácie OSN.
Spojené štáty sú zďaleka najväčším finančným podporovateľom WHO. Na jej celkovom financovaní sa podieľajú približne 18 percentami.
Vystúpenie z WHO za Trumpa sa podľa Reuters dalo očakávať. Už počas svojho funkčné obdobia v prezidentskom úrade podnikol v tomto smere kroky, pričom obvinil WHO z napomáhania snahám Číny „zavádzať svet" o pôvode ochorenia COVID-19.
WHO tieto obvinenia dôrazne odmieta a tvrdí, že naďalej nalieha na Peking, aby poskytol údaje na určenie toho, či COVID-19 vznikol v dôsledku kontaktu ľudí s nakazenými zvieratami alebo v dôsledku výskumu podobných vírusov v domácom laboratóriu.
Za partnerskú firmu ukrajinských subjektov v Rusku bol v správe SBU označený podnik SpecTechMaš.
Firmy so sídlom v Charkovskej, Černovickej a Odeskej oblasti dodávali elektronické komponenty na výrobu rakiet a bezpilotných lietadiel do Ruska vďaka obchádzaniu medzinárodných sankcií uvalených po invázii ruskej armády na Ukrajinu.
Vo vyhlásení Ukrajinskej tajnej služby SBU sa uvádza, že odhalené ukrajinské spoločnosti sú súčasťou veľkej medzinárodnej korporácie, ktorá bola založená v Ruskej federácii a vyrába jedinečné mikročipy a elektronické dosky využívané v navigačných a riadiacich systémoch balistických a riadených striel, ako je Ch-101, Kalibr a Iskander-K.
Niektoré z týchto dosiek sa používajú aj pre navádzacie systémy samovražedných bezpilotných lietadiel, viacnásobných odpaľovacích raketových systémov Tornado-G a v palubných navigáciách v útočných a prieskumných vrtuľníkov Ka-52, uviedla tajná služba.
Je medzi nimi avizované odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody aj zrušenie práce z domu a na diaľku zamestnancom federálnych úradov.
Prvým príkazom, ktorý Trump podpísal pred davom vo washingtonskom komplexe Capital One, zrušil 78 výkonných opatrení a memorand podpísaných jeho predchodcom Joeom Bidenom. Ďalším bolo pozastavenie vydávania nových regulácií, ako aj zmrazenie náboru federálnych zamestnancov - s výnimkou príslušníkov armády a iných, nekonkretizovaných vládnych pracovníkov.
Trump okrem iného zvrátil Bidenovo rozhodnutie vyradiť Kubu zo zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus, ako aj možnosť uvaliť sankcie na izraelských osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu, ktorí sú podozriví z násilia páchaného na Palestínčanoch.
Trumpova administratíva v pondelok krátko po tom, čo zložil prísahu, oznámila, že Spojené štáty majú zámer odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody - a to už po druhýkrát. Tento zámer potvrdil podpisom nariadenia aj oficiálneho listu, ktorý adresoval OSN.
Trump podpísal aj nariadenie o vystúpení zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Spojené štáty podľa neho do WHO prispievali neúmerne viac ako Čína.
Krátko po príchode do Bieleho domu omilostil približne 1 500 osôb, ktorých obvinili z útoku na Kapitol zo 6. januára 2021. Naplnil tak svoj sľub, že prepustí svojich priaznivcov, ktorí sa mu pred štyrmi rokmi snažili pomôcť zvrátiť jeho prehru v prezidentských voľbách.
Staronový prezident takisto nariadil 75-dňový odklad v uplatňovaní zákazu platformy sociálnych sietí TikTok, ktorú vlastní čínska spoločnosť ByteDance.
Ďalej zvrátil opatrenia na podporu vládnych programov diverzity a rovnosti. Uviedol, že vláda USA pod jeho vedením bude uznávať len „dve pohlavia - mužské a ženské". Už počas predvolebnej kampane tvrdil, že politika rozmanitosti a inklúzie vo federálnych úradoch a firmách diskriminuje bielych ľudí, údajne najmä mužov.
Trump podpísal rôzne výnosy, ktorých cieľom je zmeniť spôsob, akým Spojené štáty spravujú prisťahovalectvo a občianstvo. Jedným z nich je vyhlásenie stavu núdze na hranici s Mexikom. Jeho administratíva tiež zneprístupnila aplikáciu s názvom CBP One, ktorá ktorá umožňovala predbežnú kontrolu migrantov žiadajúcich o azyl ešte pred vstupom do USA.
V Oválnej pracovni potom nariadením zrušil právo na automatické občianstvo pre osoby narodené v USA. AFP ale poznamenáva, že toto právo je zakotvené v ústave USA a Trumpovo opatrenie tak bude nepochybne predmetom právneho sporu.
Inými opatreniami umožnil definovať drogové kartely ako zahraničné teroristické organizácie, pozastavil program prijímania utečencov v USA a nariadil premenovať Mexický záliv na Americký a najvyššiu horu Severnej Ameriky Denali na Mount McKinley.
Trump taktiež oficiálne zriadil komisiu pre efektívnosť vlády USA s názvom DOGE, na čele ktorej je miliardár Elon Musk.
Slovensko nemá podľa predsedu vlády Roberta Fica ambíciu organizovať stretnutie na najvyššej úrovni, ale podujatia mierového charakteru na nižších úrovniach.
Premiér povzbudil Turecko, aby sa stalo krajinou, ktorá by mohla hostiť "rozhodujúcich hráčov" a prispieť k mieru na Ukrajine. Uviedol to na pondelkovej tlačovej konferencii s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Vojenské riešenie v konflikte na Ukrajine podľa Fica neexistuje. „Spravodlivý mier musí byť predovšetkým taký, ktorý bude vyhovovať jednej aj druhej strane, spravodlivý mier musí byť taký, ktorý bude rešpektovať aj príčiny tejto vojny," vyhlásil Fico.
V záležitosti mieru podľa neho treba byť realistický. Myslí si, že v dnešnej situácii je nemožné očakávať, že by Ruská federácia opustila územia, ktoré kontroluje. Nepredpokladá ani členstvo Ukrajiny v NATO.
Erdogana informoval aj o schôdzke s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ale i o svojich stretnutiach v Číne či Brazílii. Mierová schôdzka na najvyššej úrovni sa podľa neho musí uskutočniť v krajine, ktorá je v téme absolútne neutrálna a nemá vzťah k medzinárodnému trestnému súdu.
Erdogan podľa vlastného vyjadrenia súhlasí s potrebou spravodlivého a trváceho mieru skôr, ako by sa vojna na Ukrajine mala ďalej prehĺbiť. Poznamenal, že Slovensko má kontakty s Ruskom aj Ukrajinou. Prioritou Turecka je podľa neho zaistiť bezpečnosť a stabilitu tiež v Sýrii.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov tak podľa agentúry DPA odsúdil vyhlásenia izraelských predstaviteľov, ktorí takýto krok naznačujú.
„Som hlboko znepokojený existenčnou hrozbou pre integritu a kontinuitu okupovaných palestínskych území v Gaze a na Západnom brehu," uviedol Guterres na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN k situácii na Blízkom východe s odvolaním sa na „zmeny v izraelskej administratíve" za uplynulé dva roky, ktoré urýchlili rozširovanie židovského osídlenia na danom území.
Guterres zdôraznil, že región Blízkeho východu prechádza „závažnou transformáciou" a prímerie v Gaze medzi Izraelom a militantným palestínskym hnutím Hamas poskytlo „lúč nádeje".
Zároveň však vyjadril znepokojenie ohľadne situácie na okupovanom Západnom brehu Jordánu, ktorá sa podľa neho naďalej zhoršuje opakujúcimi sa potýčkami, náletmi a pokračujúcou expanziou nelegálnych židovských osád.
S návratom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu Izraelčania, ktorí podporujú osídľovanie Západného brehu, oživili svoje kontroverzné ašpirácie formálne anektovať časti tohto územia.
Krajne pravicovo orientovaný izraelský minister financií Bezalel Smotrič, ktorý je sám osadníkom na palestínskom území, nedávno povedal, že rok 2025 bude „rokom suverenity v Judsku a Samárii", čo sú biblické názvy, ktoré Izrael používa pre Západný breh. Izrael toto územie okupuje od roku 1967, keď ho silou získal od Jordánska.
Tanker bol zadržaný a prevezený do prístavu v Kilpilahti, kde je jeho 24-členná posádka, vrátane gruzínskych a indických občanov.
Fínske úrady zadržali tanker Eagle S, ktorý je spájaný s podozreniami z poškodenia podmorských káblov v Baltskom mori. Podľa fínskeho Národného úradu pre vyšetrovanie (NBI) je tanker zapojený do ruskej „tieňovej flotily“ a môže byť zodpovedný za poškodenie kábla Estlink 2 a telekomunikačných káblov, ktoré sú dôležité pre komunikáciu medzi Fínskom a Estónskom.
Incident sa stal 25. decembra 2024, keď plavidlo zakotvilo vo fínskej ekonomickej zóne a poškodenie spôsobila kotva tankera. Fínska energetická spoločnosť Fingrid, estónska Elering a telekomunikačná spoločnosť Elisa podali žalobu na majiteľa tankera, spoločnosť Caravella, ktorá čelí obvineniu z finančných škôd spôsobených poškodením infraštruktúry.
Deväť podozrivých členov posádky má zákaz opustiť Fínsko až do ukončenia vyšetrovania. Tento incident sa zhoduje s viacerými predchádzajúcimi poškodeniami podmorských káblov v regióne, čo vyvoláva obavy z rastúceho napätia v Baltskom mori.
Fínsky prezident Alexander Stubb vyzval na prísnejšie opatrenia proti ruskej flotile, zatiaľ čo estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna vyjadril pochybnosti o náhodnosti týchto incidentov. NATO v reakcii na rastúce incidenty zvýši svoju prítomnosť v regióne s cieľom ochrániť kritickú infraštruktúru.
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) začal trestné stíhanie pre trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom.
„V prípade sa intenzívne vykonávajú procesné úkony za účelom zabezpečenia všetkých dôkazov. V súčasnosti sa k detailom nebudeme vyjadrovať, až keď to umožní situácia vo vyšetrovaní," deklarovala hovorkyňa úradu.
V súvislosti s tragédiou v Spišskej Starej Vsi prišiel o funkciu prezident Policajného zboru Ľubomír Solák. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) uplynulý víkend avizoval aj odvolanie riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Starej Vsi.
Odvolanie šéfa obvodného oddelenia zdôvodnil minister tým, že na základe zistení ÚIS neprijalo obvodné oddelenie dostatočné preventívne opatrenia. A to napriek vedomosti o nebezpečenstve, ktoré predstavovalo správanie problémového študenta, ktorý na gymnáziu útočil. Solákov koniec odôvodnil rozsahom celej tragédie.
Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi došlo vo štvrtok k útoku, pri ktorom zomreli dve ženy vo veku 18 a 51 rokov. Išlo o študentku a zástupkyňu riaditeľky školy. Ďalšia žiačka bola zranená. Podozrivého zo spáchania skutku, 18-ročného študenta z Ľubice, ktorý gymnázium navštevoval, polícia obvinila z úkladnej vraždy. Navrhla väzobné stíhanie, s návrhom sa stotožnil aj prokurátor. Špecializovaný trestný súd v Pezinku vzal obvineného študenta do väzby.
Francúzsky prezident to uviedol vo svojom novoročnom prejave k vojakom na veliteľstve digitálnej a kybernetickej podpory armády, ktoré sídli v Cesson-Sévigné pri meste Rennes v západnom Francúzsku.
Pokiaľ ide o NATO, Macron potvrdil, že „Francúzsko verí v silu NATO", najmä preto, že „je to prirodzený priestor pre spoluprácu so Spojenými štátmi, pokiaľ zostanú oddané európskej bezpečnosti".
Hlava Francúzska pritom nevylúčila možnosť zmeny stratégie zo strany Spojených štátov. „Premeňme túto potrebu autonómie na príležitosť, na európske strategické prebudenie," vyzval.
Podľa Macrona sa Francúzsko a Európa musia prispôsobiť vyvíjajúcim sa hrozbám a meniacim sa záujmom. „Kto by si pred rokom pomyslel, že Grónsko bude v centre politických a strategických debát? A je to tak," pripomenul.
Za kľúčové považuje zámer poskytnúť Ukrajine trvalú podporu, aby Kyjev mal pri prípadných budúcich mierových rokovaniach silnú pozíciu. Ukrajina musí dostať záruky proti akémukoľvek návratu vojny na svoje územie a Európa musí v tomto procese plne zohrať svoju úlohu.
Macron zároveň pripomenul, že „Ukrajina je dnes strážcom Európy" a privítal angažovanosť francúzskej armády „najmä" pri výcviku ukrajinských vojakov.
AP dodala, že Trump kritizoval náklady amerických daňových poplatníkov na vojnu na Ukrajine prostredníctvom veľkých balíkov vojenskej pomoci a dal jasne najavo, že chce preniesť väčšiu časť fiškálneho bremena na Európu.
Pokiaľ ide o Trumpov sľub o rýchlom ukončení vojny na Ukrajine, Macron uviedol, že „tento konflikt sa neskončí ani zajtra, ani pozajtra a nebude to koniec problému, ktorý pre Európu predstavuje Rusko".
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň informoval, že s Macronom diskutoval o možnosti nasadenia vojakov západných štátov na Ukrajine, a to na zabezpečenie akejkoľvek mierovej dohody, ktorou by sa skončila takmer tri roky trvajúca vojna s Ruskom.
Potenciálne vyslanie európskych jednotiek ako mierových síl na Ukrajinu je spojené s rizikom, pripomenula AP. Takýto krok by totiž nemusel odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu v budúcnosti, čoho sa obávajú ukrajinskí predstavitelia, a mohol by zatiahnuť európske krajiny do priamej konfrontácie s Moskvou. To by zasa mohlo do konfliktu vtiahnuť alianciu NATO - vrátane Spojených štátov.
Moldavská vláda vidí túto situáciu ako príležitosť na posilnenie kontroly nad regiónom.
Podnestersko čelí vážnej energetickej kríze. Predstavitelia krajiny, ktorí doteraz záviseli na ruských dodávkach, sú ochotní prijať plyn z európskeho trhu, čím sa mení ich doterajšia politická orientácia.
Podnestersko, ktoré doteraz dostávalo plyn zadarmo od Moskvy, čelí problémom kvôli nezaplateným dlhom, čo vedie k energetickým a sociálnym problémom v oblasti. Ruská štátna spoločnosť Gazprom oznámila, že od začiatku roka ukončí dodávky, čo zhoršilo situáciu.
Moldavská vláda upozorňuje na potrebu zabezpečiť, aby nové dodávky boli v súlade s európskymi predpismi a medzinárodnými sankciami voči Rusku. Tieto opatrenia sú nevyhnutné na zamedzenie ruskej snahy o posilnenie svojho vplyvu v regióne. EÚ už vyzvala Podnestersko, aby prijalo pomoc od moldavskej vlády, čím sa otvára cesta pre riešenie humanitárnej krízy.
Republikán Trump v rotunde amerického Kapitolu v pondelok napoludnie miestneho času zložil slávnostnú prísahu na svoje druhé funkčné obdobie a stal sa tak 47. prezidentom Spojených štátov amerických.
Od nového prezidenta Spojených štátov amerických očakávame hlavne to jediné a najpodstatnejšie, aby prišiel do Európy mier. Je dnes jedinou alternatívou nielen pre Ukrajinu a Rusko. Je to aj náš národno-štátny a ekonomický záujem. Minister vnútra a šéf koaličného Hlasu Matúš Šutaj Eštok to uviedol na sociálnej sieti v reakcii na Trumpovu pondelňajšiu inauguráciu.
„Amerika má svojho prezidenta. Donald Trump nebude ľahkým partnerom ani politickým protivníkom. S nástupom Donalda Trumpa môžeme očakávať, že prichádza nová éra. Éra, v ktorej si budú aj Američania znova vážiť partnerov," konštatoval Šutaj Eštok.
Opozičné KDH želá novému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, aby sa dokázal zasadiť za mierové riešenie a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu i celý svet, a aby nedochádzalo ani k polarizovaniu americkej spoločnosti a prispel k jej upokojeniu. TASR o tom informovala hovorkyňa KDH Lenka Kovár.
„KDH želá Donaldovi Trumpovi, aby po prebratí úradu aj napriek niektorým doterajším vyjadreniam pokračoval v posilňovaní transatlantických vzťahov, ktoré sú nenahraditeľným pilierom ochrany demokracie a kolektívnej bezpečnosti," deklarovali kresťanskí demokrati.
Zároveň dúfajú, že Trumpova administratíva bude udržiavať doterajšie vzájomne výhodné ekonomické vzťahy s Európskou úniou a bude podporovať nehatenú obchodnú výmenu. "Toto je v záujme Európskej únie i Slovenskej republiky," doplnili.
Podpredseda Národnej rady SR poverený jej vedením Peter Žiga (Hlas) uviedol, že nový prezident Spojených štátov amerických predstavil ambiciózne politické ciele a otvoril nové perspektívy, ktoré určite ovplyvnia aj Slovensko.
„Blahoželám Donaldovi Trumpovi k jeho nástupu do funkcie prezidenta USA. Spojené štáty sú naším významným spojencom a som presvedčený, že budeme pokračovať v obojstranne prospešnej ekonomickej, diplomatickej a bezpečnostnej spolupráci," deklaroval Žiga.
Prezident Peter Pellegrini na sociálnej sieti zagratuloval Donaldovi Trumpovi.
Hlava štátu verí, že nový prezident Spojených štátov amerických Donald Trump bude schopný hľadať a nachádzať spoločné diplomatické riešenia problémov tak, aby bol výsledok prospešný pre Slovensko aj USA, ako sa na spojencov patrí.
„Gratulujem prezidentovi Trumpovi k jeho inaugurácii," zablahoželal Pellegrini.
Republikán Trump v rotunde amerického Kapitolu v pondelok napoludnie miestneho času (18.00 h SEČ) zložil slávnostnú prísahu na svoje druhé funkčné obdobie a stal sa tak 47. prezidentom Spojených štátov amerických.
Úrad civilnej palestínskej ochrany odhaduje, že pod hromadou trosiek sa nachádza približne 10-tisíc ľudí.
V nedeľu predpoludním vstúpilo do platnosti prímerie v Pásme Gazy, ktoré pozastavilo boje vo viac ako 15-mesiacov trvajúcej vojne, ktorá začala útokom Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023.
Počas prvého dňa prímeria si obe strany vymenili prvých rukojemníkov a väzňov. V pondelok Palestínčania začali pátranie po možných obetiach zasypaných hromadou trosiek budov zničených bojmi.
Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy riadené Hamasom uviedlo, že vojna si vyžiadala 46 913 obetí. Predpokladá sa, že počet obetí je vyšší a mnoho tiel je pochovaných práve pod zrútenými budovami.
„Hľadáme 10-tisíc mučeníkov, ktorých telá zostávajú pod troskami," povedal hovorca palestínskeho úradu Mahmúd Bassal.
V rámci prímeria začali do Pásma Gazy prichádzať kamióny s humanitárnou pomocou, píše Reuters. S rastúcim prílevom pomoci sa obyvatelia hrnú na trhy, pričom niektorí vyjadrujú radosť z nižších cien a prítomnosti nových potravín, ako napríklad dovážaných čokolád.
Dohoda vyžaduje, aby sa do palestínskej enklávy každý deň počas prvej 42-dňovej fázy prímeria dostalo 600 nákladných áut s pomocou, z toho 50 s palivom. Polovica nákladných áut s pomocou by mala smerovať na sever enklávy, kde odborníci varovali pred hroziacim hladomorom, píše Reuters.
Obnova Pásma Gazy si podľa OSN vyžiada 53 miliárd dolárov. Odstránenie 50 miliónov ton trosiek by mohlo trvať 21 rokov a stáť až 1,2 miliardy dolárov. Obnova zničených domov môže trvať až do roku 2040, a niektoré oblasti sú kontaminované azbestom. Rozvoj regiónu sa v dôsledku konfliktu vrátil o 69 rokov späť.
Čech, ktorý je povolaním tesár, trpí okrem iného paranoidnou schizofréniou a činov sa podľa súdu dopustil pod vplyvom tohto ochorenia.
Za dvojnásobnú vraždu sa muž teda nebude trestnoprávne zodpovedať. Rozhodnutie súdu je už právoplatné, spresňuje agentúra.
V psychiatrickom posudku, ktorý získala prokuratúra, sa uvádza, že 35-ročný muž v čase spáchania skutkov trpel pretrvávajúcou závažnou psychickou poruchou, ktorá u neho prepukla už v roku 2007 a ktorá bola v prípade jeho konania kľúčová.
Obom svojim obetiam uštedril množstvo úderov päsťou a kopancov, jedného dokonca vyhodil z okna hotela na štvrtom poschodí.
Následne po činoch tvrdil, že sa zo strany oboch slovenských kolegov zo stavby cítil byť „ohrozený", pretože podľa neho „patrili k mafii" a údajne boli zodpovední za vraždy v ČR. Preto ich musel zabiť, vyhlásil pred predsedom porotného súdu Andreasom Böhmom. Vyšetrovanie však ukázalo, že sa jeho tvrdenia nezakladajú na skutočnosti.
Výpovede muža pritom už u policajných vyšetrovateľov vyvolali pochybnosti ohľadne jeho príčetnosti. Dva týždne pred prvou vraždou zavolal páchateľ na českú políciu s tým, že sa cíti byť ohrozený. Českí predstavitelia ho umiestnili na psychiatriu, odtiaľ bol však rýchlo opäť prepustený.
Znalec v odbore psychiatrie Peter Hofmann označil Čecha za príčetného, ale súčasne nebezpečného. „To, čo urobil s oboma obeťami, je už takmer za hranicou brutality. Išlo mu o to, aby tú osobu úplne zničil," dodal.
Znalec muža zároveň označil za „schizofrenického sériového páchateľa", u ktorého existuje hrozba, že sa v blízkej budúcnosti opätovne dopustí konania so závažnými následkami.
Hofmann sa preto vyslovil za jeho časovo neohraničené umiestnenie do špecializovaného zariadenia.
K vraždám došlo v hoteli blízko železničnej stanici Franz-Josefs-Bahnhof, kde boli všetci traja - vrah i jeho obete - spoločne ubytovaní, keďže pracovali pre jednu stavebnú firmu.
Muža zadržali už deň po druhej vražde v Čechách a o niekoľko dní bol vydaný rakúskym úradom. Neskôr vyšlo najavo, že vo svojej rodnej krajine bol už raz odsúdený na sedemročné väzenie za ublíženie na zdraví. Vo vtedajšom znaleckom posudku však psychická choroba zistená nebola.
