Preskočiť na obsah
  |  

Imigračné zložky v USA budú môcť zatýkať aj v kostoloch či nemocniciach

Zákaz zadržiavania podozrivých migrantov na takzvaných citlivých miestach platil od roku 2011, prezident Joe Biden ho neskôr ešte rozšíril, pripomenula agentúra DPA.

Príslušníci pohraničnej stráže (CBP) budú môcť opäť zatýkať migrantov na takzvaných „citlivých“ miestach, ako sú kostoly, školy či nemocnice. Dôvodom je zrušenie pravidiel obmedzujúcich miesta, kde je možné zatýkanie vykonávať, zo strany administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

„Zločinci sa už ďalej nebudú môcť skrývať pred zatknutím v amerických školách a kostoloch,“ uviedlo americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti vo vyhlásení.

„Trumpova administratíva nebude zväzovať ruky našim statočným bezpečnostným zložkám. Namiesto toho verí, že budú viac používať zdravý rozum,“ dodalo ministerstvo.

Druhé nariadenie dáva americkým úradom opäť možnosť rýchlo deportovať zatknutú osobu bez potrebných dokladov, ktorá nie je schopná preukázať, že je v krajine viac ako dva roky, dodala agentúra DPA.

Kostoly či kláštory podľa európskeho zvykového práva garantujú azyl ľuďom unikajúcim pred svetskou spravodlivosťou, otázne teda je, ako sa k tomu postavia americké cirkvi.

(tasr, sab)

  |  

Trump predstavil investičný projekt Stargate za 500 miliárd dolárov

Na založení spoločného podniku medzi technologickými firmami OpenAI a Oracle a bankou SoftBank začali pracovať ešte v roku 2024, pripomenula agentúra AP.

Prezident Donald Trump v utorok oznámil založenie spoločného podniku (joint venture), ktorý investuje až 500 miliárd dolárov do infraštruktúry prepojenej s umelou inteligenciou prostredníctvom nového partnerstva vytvoreného spoločnosťami OpenAI, Oracle a SoftBank.

Nový subjekt s názvom Stargate začne podľa Bieleho domu v Texase budovať dátové centrá a zariadenia na výrobu elektrickej energie potrebnej na ďalší rozvoj rýchlo sa rozvíjajúcej umelej inteligencie. Očakáva sa, že počiatočná investícia bude 100 miliárd dolárov a môže dosiahnuť päťnásobok tejto sumy.

„Sú to veľké peniaze a vysoko kvalitní ľudia,“ povedal Trump a dodal, že ide o „hlasné vyjadrenie dôvery v potenciál Ameriky“ pod jeho novou administratívou.

K Trumpovi sa v Bielom dome čerstvo po inaugurácii pripojili Masayoshi Son zo SoftBank, Sam Altman zo spoločnosti OpenAI a Larry Ellison z Oraclu. Všetci traja ocenili Trumpa za pomoc pri realizácii projektu, hoci výstavba v Texase sa už začala a projekt siaha do roku 2024.

„Bude to najdôležitejší projekt tejto éry,“ povedal Altman, generálny riaditeľ spoločnosti OpenAI.

Ellison poznamenal, že dátové centrá sa už stavajú, pričom doteraz ich bolo vybudovaných desať. Líder Oraclu naznačil, že projekt je spojený aj s digitálnymi zdravotnými záznamami a uľahčí liečbu chorôb, ako je rakovina, možným vývojom vakcíny na mieru.

Technický spravodajský portál The Information o projekte prvýkrát informoval v marci 2024. Spoločnosť OpenAI sa pri budovaní svojich systémov umelej inteligencie dlho spoliehala na dátové centrá spoločnosti Microsoft, ale čoraz častejšie signalizuje záujem o budovanie vlastných.

OpenAI vlani na jeseň v liste adresovanom ministerstvu obchodu administratívy exprezidenta Joea Bidena napísala, že plánovanie a povoľovanie takýchto projektov „môže byť zdĺhavé a zložité, najmä v prípade energetickej infraštruktúry“.

Podľa samostatných vyhlásení spoločností Oracle a OpenAI medzi ďalších partnerov projektu patria Microsoft, investor MGX a výrobcovia čipov Arm a NVIDIA.

(sab)

  |  

Ak Rusko odmietne rokovať o mieri, USA môžu uvaliť ďalšie sankcie, varoval Trump

Americký prezident nevylúčil možnosť sprísnenia sankčného režimu voči Moskve v prípade, že ruský prezident Vladimir Putin odmietne rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, píše agentúra AFP.

Ak ruský prezident Vladimir Putin odmietne rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, na Rusko môžu byť uvalené ďalšie sankcie, naznačil v noci na stredu americký prezident Donald Trump.

„Vyzerá to tak,“ odpovedal Trump novinárom v Bielom dome na otázku, či Spojené štáty na Moskvu uvalia ďalšie sankcie v prípade, že ruský prezident odmietne rokovať.

Trump pred svojou pondelkovou inauguráciou vyhlasoval, že vojnu na Ukrajine ukončí okamžite po nástupe do funkcie. Vyvolal tým očakávania, že využije vojenskú pomoc poskytovanú Kyjevu na to, aby Ukrajinu prinútil vzdať sa území v prospech Ruska, pripomenula AFP.

Americký prezident bol v pondelok prekvapivo kritický k svojmu ruskému náprotivku a poznamenal, že „by sa mal dohodnúť“. „Myslím, že tým, že sa nechce dohodnúť, ničí Rusko,“ dodal.

Trump tiež uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mu povedal, že si želá mierovú zmluvu a ukončenie vojny.

(tasr)

  |  

Slony nemôžu žiadať „prepustenie“ zo zoo, nie sú osobami, rozhodol súd v USA

Súdny proces v štáte Colorado sa začal podnetom ochranárskej skupiny, ktorá sa snažila prisúdiť právnu subjektivitu zvieratám.

Pätica slonov v zoologickej záhrade v Colorade nemá právny nárok žiadať o prepustenie zo zoo, pretože nie sú ľudia. V utorok o tom rozhodol Najvyšší súd štátu Colorado, ktorého rozsudok citovala agentúra AP.

Hlavnou právnou otázkou bolo, či slony spĺňajú podmienky princípu habeas corpus, z latinčiny „aby si mal telo“. Tento koncept pochádza z anglického právneho systému – anglický parlament v roku 1679 schválil Habeas Corpus Act.

Jeho úlohou bolo chrániť osobnú slobodu občanov pred neoprávneným zadržaním a uväznením. Jednotlivca možno podľa tohto zákona uväzniť iba na základe rozhodnutia súdu a nikoho nemožno zatknúť bez písomného príkazu sudcu.

Ochranárska skupina NonHuman Rights Project tvrdí, že habeas corpus sa neobmedzuje iba na ľudí. Slony podľa nej počas „nezákonného obmedzenia slobody“ v zoo chradnú, a žiada ich vypustenie do jednej z dvoch akreditovaných rezervácií pre slony v USA. V africkej divočine, kde sa narodili, by už totiž neprežili, tvrdí skupina.

„Je dôležité poukázať na to, že špecifická právna otázka predložená tomuto súdu sa netýka všeobecnej úcty k týmto majestátnym zvieratám, ale konkrétne týchto piatich slonov. Táto právna otázka stojí a padá na tom, či slon je alebo nie je osobou, pretože tento termín používa vymedzenie habeas corpus. A keďže slon nie je osobou, uvedené slony nemôžu opodstatnene vzniesť námietku v rámci habeas corpus,“ uvádza súd v odôvodnení rozsudku.

Skupina na rozsudok reagovala vyhlásením, podľa ktorého „podporuje očividnú nespravodlivosť“. Vyjadrila predpoklad, že súdy v budúcnosti odmietnu myšlienku, že iba ľudia majú právo na slobodu.

Skupina sa v roku 2022 usilovala oslobodiť slona menom Happy žijúceho v zoo v newyorskej štvrti Bronx. Odvolací súd štátu New York vtedy rozhodol, že Happy je síce inteligentný a hodný súcitu, no nemožno ho považovať za nelegálne väznenú osobu s právom žiadať prepustenie.

Podľa rozsudku newyorského súdu by udelenie habeas corpus slonovi „malo enormný destabilizujúci účinok na modernú spoločnosť“ a zmenilo by vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami.

(tasr)

  |  

Severokórejské médiá krátko informovali o Trumpovej inaugurácii

Štátne médiá o staronovom prezidentovi USA naposledy informovali v novembri 2024 pri príležitosti jeho zvolenia, píše agentúra Jonhap.

„V Spojených štátoch bol Donald Trump uvedený do úradu prezidenta. Vo voľbách v novembri minulého roka bol zvolený za 47. prezidenta USA. Inaugurácia sa konala 20. januára vo Washingtone,“ napísali na šiestej strane v sekcii zahraničného spravodajstva hlavné severokórejské noviny Rodong Sinmun.

Štátny rozhlas KĽDR, stanica KCBS, o Trumpovej inaugurácii informoval začiatkom tohto týždňa.

Severokórejské médiá v minulosti informovali o voľbách amerických prezidentov s časovým odstupom, pripomenul Jonhap.

V roku 2016, keď bol Trump po prvý raz zvolený za prezidenta, informovali médiá v KĽDR o výsledkoch až po desiatich dňoch. Po zvolení Joea Bidena v roku 2020 mlčali o výsledku volieb až dva mesiace a informovali o ňom až po jeho uvedení do úradu v januári 2021.

Trump počas prvého dňa v úrade označil KĽDR za „jadrovú mocnosť“ a vyjadril očakávanie, že severokórejský vodca Kim Čong-un „sa poteší“ jeho návratu do Bieleho domu, dodal Jonhap.

Americký prezident sa môže pokúsiť o oživenie samitov so severokórejským vodcom a pokúsiť sa o uzavretie „malej dohody“, ktorej súčasťou by mohlo byť zmrazenie jadrového programu KĽDR alebo jej jadrové odzbrojenie.

Trump sa počas svojho prvého funkčného obdobia osobne stretol s Kim Čong-unom tri razy, samit v Hanoji vo februári 2019 sa však skončil bez uzavretia dohody, pripomenul Jonhap.

(tasr)

  |  

Rubio začal svoje pôsobenie šéfa diplomacie USA stretnutím s ázijskými partnermi

Nový americký minister zahraničia sa stretol so spojencami z južnej a východnej Ázie na pozadí pritvrdenia politiky Washingtonu DC voči Číne, on sám je považovaný za „protičínskeho“ jastraba.

Nový minister zahraničných vecí USA Marco Rubio sa v utorok počas prvého dňa pôsobenia vo funkcii stretol s rezortnými kolegami z Japonska, Indie a Austrálie, píšu agentúry AP a AFP.

Prvé osobné stretnutie lídrov zoskupenia s oficiálnym názvom Štvorstranný bezpečnostný dialóg (anglická skratka QUAD) sa konalo v metropole Spojených štátov Washington DC. Všetci štyria šéfovia diplomacie najskôr absolvovali spoločné stretnutie a Rubio sa neskôr stretol s každým rezortným kolegom osobitne, priblížila AP.

Autorom myšlienky na vytvorenie QUAD bol zosnulý bývalý premiér Japonska Šinzo Abe, neskôr ho na stretnutie lídrov rozšíril bývalý americký prezident Joe Biden.

Stretnutie sa podľa AFP konalo v čase, keď prezident USA Donald Trump vyhlasuje pritvrdenie politiky proti Číne. Stretnutie zároveň kontrastuje s Trumpovým často odmietavým postojom spojencov a partnerov USA.

Čína QUAD opakovane ostro kritizovala a USA obvinila z pokusov o jej obkľúčenie. Členovia QUAD pokusy o neutralizáciu Číny popierajú, no niektorým krajinám, ktoré by inak mohla viac lákať Čína, sa snažia ponúkať jednotný postup v rôznych oblastiach od vakcinácie po odstraňovanie následkov katastrof, vysvetlila AFP.

„Očakávam, že každá krajina na svete bude konať v rámci svojich vlastných záujmov. V prípadoch, že sa naše a ich záujmy spoja, a ja dúfam, že ich bude mnoho, sa tešíme na spoluprácu,“ vyhlásil Rubio.

„Sme si vedomí toho, že žiaľ nastanú aj prípady, keď medziľudský kontakt vyústi pre ľudskú prirodzenosť aj do konfliktu,“ pokračoval americký šéf diplomacie. „Budeme sa im snažiť predchádzať, no nikdy to nebudeme robiť na úkor našej národnej bezpečnosti a nikdy to nebudeme robiť na úkor našich štátnych záujmov a nebudeme to robiť ani na úkor najhlbších hodnôt nášho národa a jeho občanov,“ dodal.

(tasr)