Preskočiť na obsah
  |  

Libanončania sa pokúšajú vrátiť na juh krajiny, Izrael tam pokračuje v útokoch

Stovky obyvateľov južného Libanonu sa v nedeľu ráno snažia vrátiť do svojich domovov napriek pretrvávajúcej prítomnosti izraelských síl - medzičasom úrady informovali o izraelskom útoku, ktorý v oblasti zabil najmenej dvoch ľudí a ďalších 32 zranil.

Podľa dohody o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hizballáh by mala v nedeľu uplynúť lehota na stiahnutie vojakov izraelskej armády z juhu Libanonu. Izrael však v piatok oznámil, že sťahovanie jednotiek bude trvať viac ako 60 dní stanovených dohodou. Druhú stranu viní z jej neúplného dodržiavania.

Napriek tomu spravodajcovia agentúry AFP videli kolóny desiatok áut smerujúcich do dedín na juhu krajiny.

Izraelská armáda však podľa libanonského ministerstva zdravotníctva v nedeľu spustila na prichádzajúcich obyvateľov streľbu. Pri útokoch v pohraničných oblastiach zahynulo podľa tamojších úradov najmenej 15 ľudí a ďalších asi 80 utrpelo zranenia.

Medzi mŕtvymi sú aj najmenej dve ženy a vojak libanonskej armády, spresnilo ministerstvo. Vo viac ako desiatich dedinách v pohraničnej oblasti hlásia množstvo zranených.

Izraelská armáda obvinila Hizballáh z podnietenia nedeľných protestov. Jej jednotky podľa vyhlásenia vystrelili varovné výstrely, aby "odstránili hrozby vo viacerých oblastiach, kde boli identifikované podozrivé osoby približujúce sa k vojakom". Dodala, že niekoľko podozrivých zadržali a sú vypočúvaní.

Dohoda o prímerí nadobudla účinnosť 27. novembra, pričom obe strany sa opakovane obviňujú z jej porušovania.

(tasr)

  |  

Hamas podľa Izraela porušil dohodu o prímerí v Pásme Gazy

Dohoda o prímerí vstúpila do platnosti len pred týždňom a doteraz viedla k prepusteniu siedmich izraelských rukojemníkov a desiatok palestínskych väzňov.

"Počas sobotňajšej realizácie druhej fázy výmeny sa Hamas dopustil dvoch porušení. Civilná rukojemníčka Arbel Jehudová, ktorá mala byť prepustená v sobotu, nebola prepustená a nebol poskytnutý podrobný zoznam a stav všetkých rukojemníkov (v Pásme Gazy)," uvádza sa vo vyhlásení kancelárie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

V sobotu došlo v rámci druhej fázy výmeny k prepusteniu štyroch izraelských vojačiek zadržiavaných v Pásme Gazy a oslobodeniu desiatok palestínskych väzňov z izraelských väzních.

Izraelská armáda však obvinila Hamas, že nedodržal podmienky prímeria, pretože na slobodu sa nedostala civilná rukojemníčka Jehudová. Hamas tvrdí, že išlo o "technický problém", pričom podľa zdrojov z hnutia je Jehudová nažive a prepustia ju v rámci tretej výmeny budúcu sobotu.

Izraelský premiér v sobotu vyhlásil, že do vyriešenia tejto záležitosti sa Palestínčania z palestínskej enklávy nebudú môcť vrátiť na sever pásma.

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom platí od 19. januára. V prvej z troch fáz, ktorá má trvať 42 dní, by malo dôjsť k prepusteniu 33 izraelských rukojemníkov výmenou za zhruba 1 900 Palestínčanov väznených v Izraeli a tiež k postupnému sťahovaniu izraelských síl z Pásma Gazy smerom k hraniciam. Následne by sa malo začať nové kolo rokovaní o trvalom prímerí.

(tasr)

  |  

Arabské krajiny by mali prijať viac palestínskych utečencov, vyhlásil Trump

Americký prezident o svojej vízii už diskutoval s jordánskym kráľom Abdalláhom II. a v nedeľu o nej bude hovoriť s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.

"Bol by som rád, keby vzal (Sísí) viac osôb. Bol by som rád, keby Egypt prijal týchto ľudí," povedal Donald Trump novinárom. Uviedol tiež, že počas telefonátu s Abdalláhom II. pochválil Jordánsko za doterajšie prijatia Palestínčanov a požiadal kráľa o zvýšenie počtu prijatých utečencov v krajine.

"Niečo sa musí stať. Práve teraz je to (Pásmo Gazy) doslova zrúcanisko. Takmer všetko je zbúrané a ľudia tam umierajú," vyhlásil Trump podľa agentúr Reuters a AP.

"Takže by som sa radšej zapojil do spolupráce s niektorými arabskými národmi a postavil by som im obydlia na inom mieste, kde by možno pre zmenu mohli žiť v mieri," dodal.

Pásmo Gazy - poznačené vojnou medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas - Trump označil za "skutočný neporiadok".

Satelitné centrum OSN (UNOSAT) k 1. decembru minulého roka odhadlo, že v Pásme Gazy bolo zničených alebo poškodených 69 percent všetkých budov. Tento viac ako 14-mesačný ozbrojený konflikt si navyše vyžiadal takmer 50-tisíc obetí.

(tasr)

  |  

Kallasová a Metsolová: Voľby v Bielorusku sú podvod

Alexandr Lukašenko je prvým a doteraz jediným prezidentom krajiny a kandiduje už po siedmykrát.

Kaja Kallasová, šéfka európskej diplomacie pripomenula, že úradujúci prezident Bieloruska "drží pri moci" už 30 rokov. "Znovu sa sám vymenuje (za prezidenta) v ďalších podvodných voľbách. Je to hrubá urážka demokracie," napísala na sociálnej sieti X. Podľa nej nemá bieloruský prezident žiadnu legitimitu.

K voľbám sa na X vyjadrila aj predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. "Môj odkaz bieloruskému národu znie: buďte silní, stojíme za vami, čas diktatúry sa skončí. Demokracia zvíťazí," vyhlásila.

Europoslanci tiež v stredu v Štrasburgu uznesením vyzvali Európsku úniu, aby odmietla prezidentské voľby v Bielorusku ako falošné a neuznala očakávané víťazstvo prezidenta Alexandra Lukašenka. Odsúdili "pokračujúce a dlhodobé vážne porušovanie ľudských práv a demokratických princípov v Bielorusku, ktoré sa ešte zintenzívnilo v období pred takzvanými prezidentskými voľbami."

Volebné miestnosti pri príležitosti prezidentských volieb v Bielorusku sa otvorili v nedeľu ráno o 8.00 miestneho času (6.00 SEČ). Ide o prvé voľby hlavy štátu od masívnych protestov po voľbách spred piatich rokov, v ktorých s prehľadom zvíťazil doterajší prezident Lukašenko.

Bieloruská opozícia ich označila za zmanipulované a Lukašenkovo víťazstvo odmietlo uznať viacero štátov vrátane USA.

Na rozdiel od volieb v roku 2020 sa v nedeľu podľa AP proti Lukašenkovi postavia iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Väčšina relevantných opozičných politikov je za mrežami, v exile alebo ich kandidatúru odmietla volebná komisia.

Lukašenko je v Bielorusku pri moci už viac ako 30 rokov, pričom pozorovatelia považujú za slobodné a férové iba prvé prezidentské voľby, ktoré sa v krajine uskutočnili ešte v roku 1994.

(tasr)

  |  

Kandidát na budúceho nemeckého kancelára Merz: Ukrajina musí vojnu vyhrať

Friedrich Merz, líder nemeckej opozície a poslaneckého klubu CDU/CSU oznámil, že ak sa stane kancelárom, ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine bude kľúčovou strategickou prioritou.

Merz podľa magazínu Spiegel, na ktorý sa odvoláva Ukrajinska pravda, prisľúbil pokračujúcu podporu Ukrajine. Zdôraznil, že ukončenie agresívnej ruskej vojny bude pre jeho vládu najvyššou prioritou a že Ukrajina musí "vyhrať vojnu". 

"Víťazstvo znamená obnovenie územnej celistvosti s demokraticky legitímnou vládou, ktorá uplatňuje plnú suverenitu," spresnil Merz s tým, že Ukrajina by mala mať slobodu zvoliť si vlastné politické a vojenské spojenectvá.

Merz sa v utorok stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a diskutovali o snahe dosiahnuť pre Ukrajinu spravodlivý mier.

Kandidát na post nemeckého kancelára sa vyhýbal priamemu riešeniu prebiehajúcej diskusie o navrhovanom balíku pomoci vo výške troch miliárd eur na financovanie dodatočných dodávok zbraní.  

Rovnako ako súčasný kancelár Olaf Scholz, aj Merz tvrdil, že Nemecko sa nesmie stať aktívnou stranou vo vojne.

(max)

  |  

Trump nevylučuje opätovný vstup USA do Svetovej zdravotníckej organizácie

USA by mali Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) opustiť 22. januára 2026.

"Možno by sme uvažovali o tom, že by sme to urobili znova, neviem. Možno by sme to urobili. Museli by to vyčistiť," povedal Donald Trump podľa agentúry Reuters na zhromaždení v Las Vegas.

Trump odchod z WHO oznámil pred pár dňami, pričom argumentoval nezvládnutím pandémie COVID-19 a inými medzinárodnými zdravotnými krízami.

USA sú zďaleka najväčším podporovateľom WHO a zabezpečujú približne 18 percent jej celkového financovania. Najnovší dvojročný rozpočet organizácie na roky 2024-2025 predstavoval 6,8 miliardy dolárov.

Trump povedal davu v Las Vegas, že je nešťastný z toho, že USA platia do WHO viac ako Čína, ktorá má oveľa väčšiu populáciu.

(max)