Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko oznámilo dobytie Velykej Novoselivky

Strategicky dôležitá dedina v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny podľa Kyjeva nepadla, nasadení vojaci sa len premiestnili, píše agentúra AP.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo obsadenie Velykej Novosilky. Kyjev medzitým tvrdil, že ukrajinskí vojaci sa stiahli iba z niektorých oblastí mesta, aby sa vyhli obkľúčeniu.

Velyka Novosilka mala pred vojnou približne päťtisíc obyvateľov. Ak by sa potvrdilo jej obsadenie ruskými silami po mesiacoch bojov, stala by sa tak prvým významnejším mestom v Doneckej oblasti, ktoré v tomto roku získali Rusi.

Analytici podľa AP dlhodobo predpovedali, že pád tejto väčšej dediny ležiacej približne 15 kilometrov od susednej Dnepropetrovskej oblasti v prospech Ruska je iba otázkou času.

Vo vyhlásení 110. samostatnej mechanizovanej brigády ukrajinských pozemných síl sa uvádza, že hoci majú približne rovnakú silu ako ruské jednotky, pokiaľ ide o delostrelectvo a bezpilotné lietadlá, Rusi majú obrovskú výhodu v počte ľudí.

„Naše jednotky sa s využitím poveternostných podmienok obratne stiahli z oblastí, kde hrozilo obkľúčenie. To však neznamená, že sme mesto úplne opustili, boje vo Velykej Novosilke pokračujú,“ oznámila ukrajinská brigáda s tým, že stiahnutie sa za rieku znemožní Rusom ďalej postupovať.

Rusko minulý rok po dlhých bojoch obsadilo mestá Avdijivka a Vuhledar v Doneckej oblasti. Tie boli podľa AP pred svojím pádom z veľkej časti zrovnané so zemou ruským delostrelectvom, kĺzavými bombami a bezpilotnými lietadlami.

Rusi sa taktiež už niekoľko mesiacov pokúšajú dobyť kľúčové donecké mestá ako Pokrovsk a Časiv Jar. Rusko minulý pondelok tvrdilo, že jeho jednotky obsadili dedinu Ševčenko, vzdialenú zhruba tri kilometre od Pokrovska.

(tasr)

Minúta  |  

Vysídlení Palestínčania sa začali vracať na sever Pásma Gazy

Palestínska enkláva tak pokračuje v implementácii prímeria dohodnutého sprostredkovateľmi Katarom, Egyptom a USA.

Izrael v pondelok prvýkrát od začiatku 15-mesačnej vojny proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas povolil Palestínčanom návrat do zničenej severnej časti Pásma Gazy v súlade s podmienkami aktuálne platného prímeria.

Tisíce Palestínčanov sa vydali na sever po niekoľkých dňoch čakania. Reportéri agentúry AP videli ľudí prechádzať cez koridor Netzarim krátko po siedmej hodine ráno miestneho času, teda v čase, kedy sa mali otvoriť kontrolné stanovištia.

Otvorenie sa oneskorilo o dva dni v dôsledku sporu medzi Hamasom a Izraelom, ktorý uviedol, že militantná skupina zmenila poradie rukojemníkov, ktorých prepustila výmenou za stovky palestínskych väzňov.

Cieľom prímeria je ukončiť najničivejšiu a najsmrteľnejšiu vojnu medzi Izraelom a Hamasom v histórii a zabezpečiť prepustenie desiatok rukojemníkov zajatých pri útoku militantov zo 7. októbra 2023, ktorý boje vyvolal, píše AP.

Izrael v prvých dňoch vojny nariadil rozsiahlu evakuáciu severu Gazy a krátko po vstupe pozemných jednotiek ho uzavrel. Približne milión ľudí utieklo v októbri 2023 na juh a doteraz sa nemohli vrátiť. Státisíce ľudí zároveň zostali na severe, kde prebiehali jedny z najťažších bojov, ktoré mali za následok najhoršie ničenie počas celej vojny.

Minúta  |  

Konžská povstalecká skupina údajne obsadila mesto Goma

Vláda Konžskej demokratickej republiky označila postup povstalcov za vyhlásenie vojny.

Rwandou podporovaní povstalci hnutia M23 vyhlásili, že v pondelok skoro ráno dobyli Gomu – najväčšie mesto na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR). OSN hovorí o „masovej panike“ medzi dvoma miliónmi obyvateľov mesta, píše agentúra AP

Povstalecké Hnutie 23. marca (M23) oznámilo dobytie mesta vo vyhlásení niekoľko minút pred vypršaním 48-hodinovej lehoty, ktorú skupina stanovila konžskej armáde na odovzdanie zbraní.

Povstalci vo vyhlásení vyzvali obyvateľov Gomy, aby zachovali pokoj, a príslušníkov konžskej armády, aby sa zhromaždili na hlavnom štadióne.

Ofenzíva povstalcov M23 v srdci regiónu bohatého na nerastné suroviny hrozí dramatickým zhoršením jednej z najdlhších vojen v Afrike a ďalším vysídlením civilistov. Podľa správy OSN je v súčasnosti viac ako tretina obyvateľov provincie Severné Kivu, kde sa Goma nachádza, vysídlená a dobytie Gomy túto situáciu pravdepodobne ešte zhorší.

Hovorca vlády KDR Patrick Muyaya vo videu zverejnenom na sieti X vyzval na ochranu civilistov a uviedol, že krajina je „vo vojnovom stave“.

Konžská demokratická republika v sobotu stiahla svojich diplomatov z hlavného mesta Rwandy Kigali v reakcii na postup povstalcov.

Africká únia, EÚ, ako aj francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzvali na okamžité zastavenie bojov v oblasti. „EÚ dôrazne odsudzuje vojenskú prítomnosť Rwandy v KDR ako jasné porušenie medzinárodného práva, Charty OSN a územnej celistvosti KDR,“ vyhlásila v sobotu šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Červený kríž informoval, že jeho lekárske tímy od štvrtka ošetrili viac ako sto ľudí zranených v bojoch v okolí Gomy. Podľa OSN konflikt od začiatku januára prinútil približne 400-tisíc ľudí opustiť svoje domovy.

Angolský prezident João Lourenço, ktorého Africká únia poverila sprostredkovaním konfliktu, odsúdil M23 za „nezodpovedné konanie“ a varoval pred jeho „škodlivými dôsledkami pre regionálnu bezpečnosť“ v Afrike.

M23 zložené z etnika Tutsiov podporuje Rwanda, ktorá pre tento účel nasadila 3- až 4-tisíc vojakov svojej armády. Od roku 2021 sa zmocnilo rozsiahlych oblastí na východe KDR.

(tasr)

Minúta  |  

Kolumbia ustúpila v otázke migrantov, oznámili Spojené štáty

Juhoamerická krajina sa dostala s USA do konfliktu len pár dní po nástupe nového prezidenta, píše agentúra AFP.

Biely dom v nedeľu informoval, že Kolumbia ustúpila a súhlasila s prijatím repatriovaných občanov na vojenských letoch po tom, ako prezident Donald Trump pohrozil rozsiahlymi sankciami.

Kolumbia súhlasila s „neobmedzeným prijímaním všetkých nelegálnych cudzincov z Kolumbie, ktorí sa vrátia zo Spojených štátov, a to aj na palubách amerických vojenských lietadiel, bez obmedzenia alebo odkladu. Dnešné udalosti jasne ukázali svetu, že Amerika má opäť rešpekt,“ uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

„Prezident Trump bude naďalej tvrdo chrániť suverenitu nášho národa a očakáva, že všetky ostatné národy sveta budú plne spolupracovať pri prijímaní deportácií svojich občanov, ktorí sa v Spojených štátoch zdržiavajú nelegálne,“ končí vyhlásenie.

Trump hrozí Kolumbii tvrdými sankciami za blokovanie deportačných letov

Mohlo by Vás zaujímať Trump hrozí Kolumbii tvrdými sankciami za blokovanie deportačných letov

Bogota v nedeľu uviedla, že „prekonala patovú situáciu“ s Washingtonom v spore o prijímanie migrantov deportovaných zo Spojených štátov. „Budeme naďalej prijímať Kolumbijčanov, ktorí sa vrátia ako deportované osoby,“ povedal minister zahraničných vecí Luis Gilberto Murillo na tlačovej konferencii.

Kolumbia v nedeľu odmietla prijať dve americké vojenské lietadlá prichádzajúce z Kalifornie s celkovo približne 160 kolumbijskými migrantmi na palube. Trump v reakcii nariadil rozsiahle clá a sankcie, na čo Bogota odpovedala uvalením 25-percentného cla na americký tovar.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko sa po siedmy raz stal prezidentom

Účasť na voľbe hlavy štátu v nedeľu dosiahla 85,7 percenta, vyplýva z predbežných výsledkov, ktoré citovala agentúra DPA s tým, že hlasovať mohlo 6,9 milióna z vyše deviatich miliónov obyvateľov.

V bieloruských prezidentských voľbách si úradujúci prezident Alexandr Lukašenko zabezpečil siedme funkčné obdobie a predĺžil svoju 30-ročnú vládu nad krajinou. Štátne médiá informovali, že 70-ročný Lukašenko získal podľa predbežných výsledkov, ktoré oznámila volebná komisia, 86,8 percenta hlasov.

Keďže opoziční politici sú buď v exile alebo vo väzení, a štyria alternatívni kandidáti boli považovaní za štátom schválený komparz v zmanipulovaných voľbách, očakávalo sa, že Lukašenko, ktorý je na čele krajiny od roku 1994, bez problémov získa prezidentský úrad na ďalšie päťročné obdobie, píše DPA.

Po posledných prezidentských voľbách v roku 2020 volebná komisia prisúdila Lukašenkovi 80,1 percenta hlasov. Vyvolalo to celonárodné protivládne protesty, ktoré vláda s pomocou Ruska násilne potlačila. OSN odhaduje, že odvtedy z Bieloruska odišlo 300-tisíc ľudí. Skupiny pre ľudské práva evidujú v krajine vyše 1 200 politických väzňov.

(tasr)

Minúta  |  

Kolumbia vstúpila do obchodnej vojny s USA

Prezident juhoamerickej krajiny reagoval na zavedenie 25-percentných ciel na kolumbijský dovoz do Spojených štátov oznámením vlastných ciel, píše agentúra AFP.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu nariadil rozsiahle clá a sankcie voči Kolumbii ako odvetu za zablokovanie deportačných letov zo Spojených štátov, na čo Bogota odpovedala 25-percentným clom na americký tovar.

Trump, ktorý je vo funkcii necelý týždeň, po zablokovaní letov vyhlásil, že USA zavedú 25-percentné clá na všetok tovar z Kolumbie, ktoré sa po týždni zvýšia na 50 percent, zakážu kolumbijským vládnym predstaviteľom cesty do USA a zrušia im víza, ako aj uvalia na krajinu mimoriadne bankové a finančné sankcie a sprísnia hraničné kontroly jej občanov.

„Tieto opatrenia sú len začiatkom. Nedovolíme kolumbijskej vláde, aby porušila svoje právne záväzky týkajúce sa prijatia a návratu zločincov, ktorých prinútili ísť do Spojených štátov!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

Aby sa nenechal zahanbiť, kolumbijský prezident Gustavo Petro na sieti X oznámil, že poveril svojho ministra zahraničného obchodu, aby „zvýšil clá na dovoz z USA na 25 percent“, priblížila AFP.

„Spojené štáty nemôžu zaobchádzať s kolumbijskými migrantmi ako so zločincami. Zakazujem americkým lietadlám s kolumbijskými migrantmi vstup na naše územie,“ napísal predtým Petro na platforme X. Zároveň ozrejmil, že deportované osoby prijme až po tom, ako Washington zabezpečí „dôstojné zaobchádzanie“ s migrantmi.

Petro tiež poukázal na to, že v Kolumbii sa nachádza 15 660 Američanov bez náležitých imigračných dokumentov. Vyzval ich, aby svoju situáciu vyriešili, no vylúčil razie zamerané na ich zatknutie a vyhostenie.

Kolumbia v nedeľu odmietla prijať dve americké vojenské lietadlá prichádzajúce z Kalifornie s celkovo približne 160 kolumbijskými migrantmi na palube.

V sobotu brazílska vláda vyjadrila rozhorčenie nad tým, ako Trumpova vláda zaobchádza s deportovanými Brazílčanmi. Migranti boli počas letu spútaní, čo Brazília označila za „zjavné nerešpektovanie ich základných práv“.

Mexiko tento týždeň odmietlo žiadosť o povolenie na pristátie amerického vojenského lietadla s migrantmi v krajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.