Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Napätie v Gome: Povstalci hlásia víťazstvo, vládne jednotky sa mobilizujú

Mesto Goma na východe Konžskej demokratickej republiky sa zmieta v chaose po tvrdeniach povstaleckého hnutia M23 o jeho dobytí.

Miestny spravodajský web Actualité tvrdí, že nateraz nie je jasné, kto má kontrolu nad touto metropolou provincie Severné Kivu.

Povstalci z protivládneho Hnutia 23. marca (M23) podporovaní 3-tisíc až 4-tisíc príslušníkmi jednotiek rwandskej armády v noci na pondelok oznámili, že po po niekoľkých dňoch obliehania mesto Goma dobyli. Velenie armády KDR však oznámilo, že do Gomy sťahuje jednotky z mesta Sake.

Podľa AFP sa pritom vojaci vládnej armády v Gome údajne začali vzdávať, pričom svoje zbrane zložili do rúk príslušníkov misie OSN v KDR (MONUSCO), ktorá sa zapojila do bojov proti M23 na strane FARDC.

AFP vo svojej správe uviedla, že aj v pondelok sa mestom rozlieha streľba z ručných zbraní i delostrelecká paľba. Obchody a kancelárie v centre mesta, ktoré boli zatvorené, drancujú davy ľudí. Rabuje sa údajne aj v domoch, z ktorých ich majitelia ušli.

Z miestnej väznice, ktorá bola vypálená, ušli desiatky odsúdencov - podľa odhadov ich je na úteku asi 3-tisíc, doplnila AFP.

Konžská povstalecká skupina údajne obsadila mesto Goma

Mohlo by Vás zaujímať Konžská povstalecká skupina údajne obsadila mesto Goma

Neďaleká spoločná hranica so susednou Rwandou je od pondelka uzavretá. AFP však medzičasom informovala, že personál OSN pôsobiaci v KDR bol aj so svojimi rodinami autobusmi evakuovaný z Gomy na hranicu s Rwandou, odkiaľ ich prepravia do rwandského vnútrozemia a odtiaľ letecky do krajín svojho pôvodu.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v pondelok v mene svojej krajiny rozhodne odsúdil ofenzívu jednotiek M23, vyjadril solidaritu s KDR a potvrdil nutnosť zachovať jej územnú celistvosť.

„Boje sa musia zastaviť a dialóg sa musí obnoviť," naliehal Barrot v Bruseli pred zasadaním Rady ministrov zahraničných vecí Európskej únie v Bruseli.

Intenzívne boje medzi konžskou armádou a povstalcami z M23 sa obnovili v nedeľu, pričom okamžite vyvolali obavy z regionálneho konfliktu. Mimoriadne zasadnutie preto zvolala aj Bezpečnostná rada OSN.

Kenský prezident William Ruto v nedeľu večer vo vyhlásení oznámil, že „do 48 hodín" zvolá mimoriadny summit Spoločenstva východoafrických štátov. Bude sa konať za prítomnosti prezidenta KDR Félixa Tshisekediho a rwandského prezidenta Paula Kagameho.

KDR v nedeľu obvinila Rwandu, že jej vyslaním svojich vojakov vyhlásila vojnu, zatiaľ čo OSN vyzvala Rwandu, aby svojich mužov z KDR stiahla. Rwanda na to v nedeľu večer reagovala vyhlásením, že svojich vojakov v krízovom regióne - provincii Severné Kivu - ponechá práve vzhľadom na prebiehajúce boje, ktoré pre „bezpečnosť Rwandy predstavujú vážnu hrozbu".

(tasr)

Minúta  |  

Šutaj Eštok priznal účasť prezidenta na sneme Hlasu

Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok vysvetlil, že Petra Pellegriniho osobne pozval, pretože vo verejnom priestore dvaja vylúčení poslanci spájali svoje aktivity s prezidentovým menom.

„Poprosil som ho ako zakladajúceho predsedu, že keď je v Banskej Bystrici, nech príde, keďže sa vo verejnom priestore dvaja vydierači zastrešovali jeho menom,“ cituje Šutaja Eštoka Ta3.

Šutaj Eštok reagoval na slová bývalého poslanca Samuela Migaľa, ktorý tvrdil, že Pellegrini stále ovláda Hlas cez ministra školstva Tomáša Druckera. Minister tieto vyjadrenia ostro odmietol a označil ich za zlomyseľné a klamlivé. „Pravda oslobodzuje,“ odkázal Migaľovi.

Šéf Hlasu označil Migaľa a ďalšieho vylúčeného poslanca Radomíra Šalitroša za vydieračov a zdôraznil, že ich odstránenie zo strany bolo správnym krokom. Na sneme, kde boli vylúčení, sa diskutovalo aj o údajnom zastrešovaní ich aktivít prezidentovým menom.

Migaľ sa domnieva, že prezident chce pád vlády: Hlas riadi z paláca cez Druckera

Mohlo by Vás zaujímať Migaľ sa domnieva, že prezident chce pád vlády: Hlas riadi z paláca cez Druckera

(mm)

Minúta  |  

Hlas a Smer sa nezúčastnia na mimoriadnej schôdzi k odvolávaniu vlády

Na tlačovej konferencii to uviedol predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok.

Nezúčastnia sa na nej ani poslanci za koaličný Smer-SD, potvrdil to podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer).

„Som presvedčený o tom, že koalícia bude aj naďalej stabilná, že sa zastabilizuje celá tá situácia okolo niektorých poslancov. Boli sme plne súčinní aj v rámci predchádzajúcej schôdze, kde opozícia po tom, ako už nemala k dispozícii kamery, tak pre nich schôdza už nebola dôležitá," skonštatoval Šutaj Eštok.

Či sa schôdza otvorí, bude podľa Gašpara jasné až v utorok. „My za Smer-SD môžeme povedať, že poslanci sa na tejto schôdzi nezúčastnia, ale nerád by som dával stanoviská za celú koalíciu. Uvidíme zajtra," vyhlásil.

Mimoriadna schôdza NR SR k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde SR by sa mala začať v utorok o 10.00 h. Návrh podali opozičné PS, SaS a KDH. Vládnemu kabinetu vyčítajú okrem iného následky konsolidácie verejných financií či zmenu zahraničnopolitického smerovania Slovenska smerom na východ. Návrh opozícia podala opätovne, a to potom, ako sa minulý týždeň o pôvodnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde nehlasovalo a schôdza bola neverejná.

(tasr)

Minúta  |  

Briti volajú po „núdzovom stave na hraniciach“. Väčšina súhlasí s Trumpovým programom

Nezávislá analýza poukazuje na to, že britské názory sú bližšie k americkým, ako sa zdalo.

Viac ako polovica respondentov podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti Opinium súhlasí s vyhlásením „núdzového stavu“ v Lamanšskom prielive s cieľom zastaviť nelegálnu migráciu a vrátiť trestne stíhaných migrantov späť do ich krajín pôvodu. Tento názor zastáva až 58 percent opýtaných, pričom len 25 percent s ním nesúhlasí, tvrdí Telegraph.

Približne 55 percent voličov schvaľuje myšlienku naplniť britské zásoby plynu na maximum a exportovať energiu do sveta, čo by bolo v rozpore s environmentálnym plánom „čistá nula“. 

Viac ako polovica opýtaných zároveň podporila predstavu „spoločnosti založenej na zásluhách a nezohľadňujúcej farby pleti“ a 51 percent vyjadrilo súhlas s tvrdením, že existujú len dve pohlavia – mužské a ženské.

Trump chce rýchlejšie deportácie migrantov, zavádza vysoké kvóty

Mohlo by Vás zaujímať Trump chce rýchlejšie deportácie migrantov, zavádza vysoké kvóty

Z prieskumu vyplynulo, že väčšina voličov sa zhoduje aj na potrebe ochrany britských pracovníkov zavedením ciel na dovoz zahraničných výrobkov, čím by sa posilnila domáca ekonomika. Analýzu pripravenú poradenskou spoločnosťou Nepean sprevádzala myšlienka, že odmietanie Trumpových politík bez hlbšieho preskúmania môže byť chybou.

„Možno sme bližšie k USA, ako si myslíme alebo ako by sme chceli veriť,“ komentoval Gavin Davis zo spoločnosti Nepean. Dodal, že britskí voliči vnímajú slabé miesta svojho vlastného systému, pričom si uvedomujú potrebu zásadných zmien, podobne ako Trump sľuboval vo svojom inauguračnom prejave.

Prieskum zaznamenal najvyššiu podporu medzi voličmi Konzervatívnej strany a reformistov, ale kľúčové myšlienky si získali priazeň aj medzi labouristami.

(lipa)

Minúta  |  

EÚ zvažuje návrat misie na hraničný priechod Rafah medzi Egyptom a Pásmom Gazy

Šéfka diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že tento krok by umožnil zvýšenie humanitárnej pomoci do Gazy.

Podľa agentúry DPA pohraničná civilná misia EÚ tam fungovala od roku 2005 a jej zámerom bolo pomôcť so spracovaním biometrických pasov či v obchodných transakciách. Pozastavená však bola už v roku 2007, keď sa k moci v Pásme Gazy dostalo militantné hnutie Hamas.

Kallasová teraz priblížila, že opätovné spustenie misie by znamenalo, že sa do Gazy dostane viac humanitárnej pomoci. O osude tejto misie, ktorá by mohla byť plne funkčná už vo februári, majú v pondelok okrem iných tém rokovať ministri zahraničných vecí EÚ na svojom zasadnutí v Bruseli.

Návrat obyvateľov Gazy na sever je víťazstvom nad plánmi na vysídlenie, vyhlásil Hamas

Mohlo by Vás zaujímať Návrat obyvateľov Gazy na sever je víťazstvom nad plánmi na vysídlenie, vyhlásil Hamas

Šéfka diplomacie EÚ dodala, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom, ktoré v Pásme Gazy platí od nedele 19. januára, je len prvým krokom k zlepšeniu, pričom EÚ sa musí v tejto oblasti snažiť o dosiahnutie „trvalého mieru".

(tasr)

Minúta  |  

Progresívcom sa nepozdáva novela infozákona. Rozhodne Ústavný súd

Poslankyne Lucia Plaváková a Zora Jaurová z PS zároveň žiadajú o pozastavenie účinnosti novely tohto zákona.

Plaváková zdôraznila, že infozákon je dôležitým nástrojom na kontrolu štátnych inštitúcií a nakladania s verejnými prostriedkami. Podľa nej je cieľom novely obmedziť prístup verejnosti k informáciám o zlyhaniach koalície.

Obmedzenie prístupu k informáciám podľa nej ohrozuje transparentnosť a možnosť verejnosti a médií dohliadať na činnosť vlády. „Touto novelou koaliční poslanci vniesli do infozákona nástroj pre absolútnu svojvôľu zo strany povinných osôb, medzi ne patria napríklad ministerstvá, ústredné orgány verejnej správy či samosprávy," poznamenala Plaváková.

Dodala, že ktokoľvek, kto žiada o informácie v zmysle infozákona, je tak vystavený právnej neistote a nepredvídateľnosti konania štátnych orgánov.

Upozornila aj na to, že úprava nešpecifikovala, kedy vyhľadávanie informácií možno považovať za rozsiahle či za mimoriadne rozsiahle. „Nie je určené ani, aké náklady môžu pri vyhľadávaní informácií vznikať, kedy sa považujú za účelne vynaložené a ako sa majú teda vyčíslovať. Nie je právne určitým spôsobom definovaný ani možný opravný prostriedok proti vyčísleniu úhrady, to znamená, že žiadatelia sa nemôžu ani efektívne brániť," podotkla.

Jaurová dodala, že vláda nemá záujem o slobodné mediálne prostredie ani o spravodlivý prístup k informáciám. Zmena zákona podľa nej znižuje kontrolu verejnosti nad vládnymi rozhodnutiami. Ako príklad uviedla rezort kultúry, ktorý podľa nej zamlčiava „základné údaje” ako nominácie či platy funkcionárov. Dodala, že zámerne naťahuje poskytnutie informácií.

Podľa progresívcov je vládna novela infozákona v rozpore s európskym právom. Koalícia podľa nich tiež chce šikanovať média návrhmi ako právo na reakciu politikov.

Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám má nadobudnúť účinnosť 1. marca. Má okrem iného priniesť možnosť spoplatnenia poskytovania informácií cez takzvaný infozákon. Stojí za ňou koaličná SNS. Odôvodňuje ju potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.

Prezident SR Peter Pellegrini úpravu nepodpísal. Predtým ju vetoval, no poslanci Národnej rady jeho veto prelomili a opätovne ju schválili. Novela tak bude platiť aj bez jeho podpisu.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.