Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlas a Smer sa nezúčastnia na mimoriadnej schôdzi k odvolávaniu vlády

Na tlačovej konferencii to uviedol predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok.

Nezúčastnia sa na nej ani poslanci za koaličný Smer-SD, potvrdil to podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer).

„Som presvedčený o tom, že koalícia bude aj naďalej stabilná, že sa zastabilizuje celá tá situácia okolo niektorých poslancov. Boli sme plne súčinní aj v rámci predchádzajúcej schôdze, kde opozícia po tom, ako už nemala k dispozícii kamery, tak pre nich schôdza už nebola dôležitá," skonštatoval Šutaj Eštok.

Či sa schôdza otvorí, bude podľa Gašpara jasné až v utorok. „My za Smer-SD môžeme povedať, že poslanci sa na tejto schôdzi nezúčastnia, ale nerád by som dával stanoviská za celú koalíciu. Uvidíme zajtra," vyhlásil.

Mimoriadna schôdza NR SR k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde SR by sa mala začať v utorok o 10.00 h. Návrh podali opozičné PS, SaS a KDH. Vládnemu kabinetu vyčítajú okrem iného následky konsolidácie verejných financií či zmenu zahraničnopolitického smerovania Slovenska smerom na východ. Návrh opozícia podala opätovne, a to potom, ako sa minulý týždeň o pôvodnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde nehlasovalo a schôdza bola neverejná.

(tasr)

Minúta  |  

Briti volajú po „núdzovom stave na hraniciach“. Väčšina súhlasí s Trumpovým programom

Nezávislá analýza poukazuje na to, že britské názory sú bližšie k americkým, ako sa zdalo.

Viac ako polovica respondentov podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti Opinium súhlasí s vyhlásením „núdzového stavu“ v Lamanšskom prielive s cieľom zastaviť nelegálnu migráciu a vrátiť trestne stíhaných migrantov späť do ich krajín pôvodu. Tento názor zastáva až 58 percent opýtaných, pričom len 25 percent s ním nesúhlasí, tvrdí Telegraph.

Približne 55 percent voličov schvaľuje myšlienku naplniť britské zásoby plynu na maximum a exportovať energiu do sveta, čo by bolo v rozpore s environmentálnym plánom „čistá nula“. 

Viac ako polovica opýtaných zároveň podporila predstavu „spoločnosti založenej na zásluhách a nezohľadňujúcej farby pleti“ a 51 percent vyjadrilo súhlas s tvrdením, že existujú len dve pohlavia – mužské a ženské.

Trump chce rýchlejšie deportácie migrantov, zavádza vysoké kvóty

Mohlo by Vás zaujímať Trump chce rýchlejšie deportácie migrantov, zavádza vysoké kvóty

Z prieskumu vyplynulo, že väčšina voličov sa zhoduje aj na potrebe ochrany britských pracovníkov zavedením ciel na dovoz zahraničných výrobkov, čím by sa posilnila domáca ekonomika. Analýzu pripravenú poradenskou spoločnosťou Nepean sprevádzala myšlienka, že odmietanie Trumpových politík bez hlbšieho preskúmania môže byť chybou.

„Možno sme bližšie k USA, ako si myslíme alebo ako by sme chceli veriť,“ komentoval Gavin Davis zo spoločnosti Nepean. Dodal, že britskí voliči vnímajú slabé miesta svojho vlastného systému, pričom si uvedomujú potrebu zásadných zmien, podobne ako Trump sľuboval vo svojom inauguračnom prejave.

Prieskum zaznamenal najvyššiu podporu medzi voličmi Konzervatívnej strany a reformistov, ale kľúčové myšlienky si získali priazeň aj medzi labouristami.

(lipa)

Minúta  |  

EÚ zvažuje návrat misie na hraničný priechod Rafah medzi Egyptom a Pásmom Gazy

Šéfka diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že tento krok by umožnil zvýšenie humanitárnej pomoci do Gazy.

Podľa agentúry DPA pohraničná civilná misia EÚ tam fungovala od roku 2005 a jej zámerom bolo pomôcť so spracovaním biometrických pasov či v obchodných transakciách. Pozastavená však bola už v roku 2007, keď sa k moci v Pásme Gazy dostalo militantné hnutie Hamas.

Kallasová teraz priblížila, že opätovné spustenie misie by znamenalo, že sa do Gazy dostane viac humanitárnej pomoci. O osude tejto misie, ktorá by mohla byť plne funkčná už vo februári, majú v pondelok okrem iných tém rokovať ministri zahraničných vecí EÚ na svojom zasadnutí v Bruseli.

Návrat obyvateľov Gazy na sever je víťazstvom nad plánmi na vysídlenie, vyhlásil Hamas

Mohlo by Vás zaujímať Návrat obyvateľov Gazy na sever je víťazstvom nad plánmi na vysídlenie, vyhlásil Hamas

Šéfka diplomacie EÚ dodala, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom, ktoré v Pásme Gazy platí od nedele 19. januára, je len prvým krokom k zlepšeniu, pričom EÚ sa musí v tejto oblasti snažiť o dosiahnutie „trvalého mieru".

(tasr)

Minúta  |  

Progresívcom sa nepozdáva novela infozákona. Rozhodne Ústavný súd

Poslankyne Lucia Plaváková a Zora Jaurová z PS zároveň žiadajú o pozastavenie účinnosti novely tohto zákona.

Plaváková zdôraznila, že infozákon je dôležitým nástrojom na kontrolu štátnych inštitúcií a nakladania s verejnými prostriedkami. Podľa nej je cieľom novely obmedziť prístup verejnosti k informáciám o zlyhaniach koalície.

Obmedzenie prístupu k informáciám podľa nej ohrozuje transparentnosť a možnosť verejnosti a médií dohliadať na činnosť vlády. „Touto novelou koaliční poslanci vniesli do infozákona nástroj pre absolútnu svojvôľu zo strany povinných osôb, medzi ne patria napríklad ministerstvá, ústredné orgány verejnej správy či samosprávy," poznamenala Plaváková.

Dodala, že ktokoľvek, kto žiada o informácie v zmysle infozákona, je tak vystavený právnej neistote a nepredvídateľnosti konania štátnych orgánov.

Upozornila aj na to, že úprava nešpecifikovala, kedy vyhľadávanie informácií možno považovať za rozsiahle či za mimoriadne rozsiahle. „Nie je určené ani, aké náklady môžu pri vyhľadávaní informácií vznikať, kedy sa považujú za účelne vynaložené a ako sa majú teda vyčíslovať. Nie je právne určitým spôsobom definovaný ani možný opravný prostriedok proti vyčísleniu úhrady, to znamená, že žiadatelia sa nemôžu ani efektívne brániť," podotkla.

Jaurová dodala, že vláda nemá záujem o slobodné mediálne prostredie ani o spravodlivý prístup k informáciám. Zmena zákona podľa nej znižuje kontrolu verejnosti nad vládnymi rozhodnutiami. Ako príklad uviedla rezort kultúry, ktorý podľa nej zamlčiava „základné údaje” ako nominácie či platy funkcionárov. Dodala, že zámerne naťahuje poskytnutie informácií.

Podľa progresívcov je vládna novela infozákona v rozpore s európskym právom. Koalícia podľa nich tiež chce šikanovať média návrhmi ako právo na reakciu politikov.

Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám má nadobudnúť účinnosť 1. marca. Má okrem iného priniesť možnosť spoplatnenia poskytovania informácií cez takzvaný infozákon. Stojí za ňou koaličná SNS. Odôvodňuje ju potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.

Prezident SR Peter Pellegrini úpravu nepodpísal. Predtým ju vetoval, no poslanci Národnej rady jeho veto prelomili a opätovne ju schválili. Novela tak bude platiť aj bez jeho podpisu.

(mm)

Minúta  |  

Taliansko obnovilo presuny migrantov do záchytných centier v Albánsku

Plán však neprebieha hladko a talianska iniciatíva čelí právnym výzvam, kritike ochrancov ľudských práv a otázkam o súlade s európskymi normami.

V nedeľu hliadkovacie plavidlo prepravilo 49 migrantov do zariadenia v krajine, ktorá nie je členom EÚ, čo je prvý presun od novembra, informoval týždenník Euro. Ďalších 53 migrantov, ktorí pri príchode predložili svoje pasy, zostáva v Taliansku, kým sa ich prípady preskúmajú.

Program, ktorý sa začal za vlády premiérky Giorgie Meloniovej, je prvým svojho druhu v Európe. Jeho cieľom je odľahčiť taliansky systém prijímania migrantov tým, že sa žiadatelia o azyl posielajú do centier v Albánsku.

Právne námietky však opakovane oddialili jeho realizáciu a kritici spochybňujú, či je v súlade s európskymi a medzinárodnými právnymi predpismi. Talianske súdy v minulosti zastavili presuny a rozhodli, že migranti poslaní do Albánska musia byť vrátení do Talianska.

Do veci sa vložil aj Európsky súdny dvor, ktorý uviedol, že žiadnu krajinu nemožno považovať za úplne „bezpečnú“, ak jej časti zostávajú nebezpečné. To komplikuje závislosť Talianska od Albánska ako cieľovej krajiny pre migrantov z takzvaných bezpečných krajín.

Organizácie na ochranu ľudských práv vyjadrili znepokojenie nad podmienkami v albánskych zadržiavacích centrách a tvrdia, že outsourcing zodpovednosti by mohol spôsobiť zraniteľnosť migrantov. Varujú, že táto politika môže uprednostniť pohodlie pred súcitom a prehliadnuť základné problémy, ktoré stoja za migračnou krízou v Európe.

Pre premiérku Meloniovú je táto iniciatíva ústredným prvkom jej sľubu znížiť nelegálnu migráciu. Jej zástancovia tvrdia, že ide o praktické riešenie, ako sa vyrovnať s rastúcim počtom prichádzajúcich. Kritici však tvrdia, že zdôrazňuje nedostatok koordinovanej migračnej stratégie EÚ a vyvíja neprimeraný tlak na krajiny, ako je Albánsko, aby prevzali bremeno.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

Minúta  |  

Trump chce rýchlejšie deportácie migrantov, zavádza vysoké kvóty

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nariadila Úradu pre imigráciu a clá (ICE), aby denne zatkol 1 200 až 1 500 migrantov, čo je výrazný nárast oproti predošlým číslam.

Kvóty oznámil počas telefonátu so zástupcami ICE, pričom každá pobočka má denne zatknúť 75 osôb. Za nesplnenie cieľov ponesú zodpovednosť vedúci pobočiek. Podľa informácií denníka Washington Post ide o nariadenie prezidenta pre jeho nespokojnosť s tempom deportácií, ktoré boli jedným z hlavných sľubov jeho kampane.

Podľa šéfa zabezpečenia hraníc Toma Homana sa ICE má prioritne zamerať na migrantov s trestnou minulosťou a členov gangov. Zavedenie kvót však vytvára tlak na zvýšenie počtu zatknutých, vrátane osôb bez trestnej minulosti. Tento krok sprevádza aj zrušenie smernice, ktorá zakazovala zatýkanie migrantov na citlivých miestach, ako sú školy, nemocnice či kostoly.

Hoci Biely dom označil informácie Washington Post za nepravdivé, odmietol poskytnúť podrobnosti. Homan v rozhovore pre ABC News potvrdil, že plán masových deportácií je len na začiatku a počet zatknutých sa bude zvyšovať. ICE už začal cielené operácie v spolupráci s FBI v Chicagu a iných mestách.

Spojené štáty odhadujú, že v krajine žije viac ako desať miliónov ľudí bez povolenia na pobyt. Trumpova administratíva označuje túto skupinu za hrozbu pre bezpečnosť krajiny a plánuje realizovať jednu z najväčších deportačných operácií v histórii USA.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.