Preskočiť na obsah
  |  

Libanonská armáda rozšírila kontrolu nad ďalšími dedinami v južnej časti krajiny

Prímerie medzi Izraelom a proiránskym militantným hnutím Hizballáh sa predlžuje do 18. februára 2025.

Libanonské ozbrojené sily znovu vstúpili do miest Majs al-Džabal a Húla, ktoré sa nachádzajú pozdĺž demarkačnej línie so susedným Izraelom, informovala agentúra DPA.     

Veľká časť ľudí v južnom Libanone sú podporovatelia milícií Hizballáhu alebo ich spriazneného politického hnutia Amal. Podľa DPA na mnohých z áut, ktoré sa v sprievode libanonskej armády vracali do týchto dedín, boli vyvesené žlté vlajky Hizballáhu.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci (OCHA) nedávno informoval, že na juh a do ďalších oblastí Libanonu sa od začiatku platnosti prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom vrátili už desaťtisíce ľudí. Mnohé lokality v blízkosti hraníc však zostávajú opustené kvôli pokračujúcej prítomnosti izraelských jednotiek.

Izrael a proiránske hnutie Hizballáh uzavreli dohodu o prímerí 27. novembra 2024.

V súlade s dohodou má Hizballáh zastaviť svoje operácie v južnom Libanone a Izrael má odtiaľ stiahnuť svoje jednotky a do 60 dní odovzdať kontrolu nad regiónom libanonskej armáde a mierovým jednotkám OSN. Izrael však svoj odsun z južného Libanonu do 60 dní neukončil, preto bola platnosť prímeria predĺžená do 18. februára.

(tasr)

  |  

Ruské sily získali späť obec Nikolajevo-Darjino v Kurskej oblasti

Obec leží na hranici medzi Ukrajinou a Ruskom a stala sa súčasťou konfliktu v Kurskej oblasti, kde Ukrajina začiatkom augusta prenikla cez hranice.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že jeho sily dobyli späť obec Nikolajevo-Darjino v ruskej Kurskej oblasti, do ktorej začiatkom augusta prenikli cez hranice ukrajinské jednotky, uvádzajú agentúry Reuters a AFP.

Ministerstvo tvrdí, že ruské jednotky „oslobodili" túto obec, ktorú obsadili ukrajinské vojská. Ukrajina po prekvapivej ofenzíve kontroluje časti Kurskej oblasti.

Ruským silám sa však podľa AFP darí postupne získavať späť územie a zastavila postup Ukrajiny. Rusku pri bojoch v Kurskej oblasti podľa ukrajinských a západných predstaviteľov pomáhajú aj tisíce severokórejských vojakov.

Nikolajevo-Darjino je malá obec s menej než 150 obyvateľmi, ktorá leží priamo na hranici. Z Kurskej oblasti boli pre ukrajinský vpád evakuované tisíce ľudí. Mnohí sa stále nachádzajú v častiach kontrolovaných Ukrajinou.

Ukrajinský zdroj v novembri uviedol, že ukrajinské sily kontrolujú 800 kilometrov územia v ruskej Kurskej oblasti. Predtým Ukrajina tvrdila, že kontroluje takmer 1 400 kilometrov ruského územia.

(tasr)

  |  

Orbán odchádza na prvú oficiálnu návštevu Spojených arabských emirátov

Počas návštevy bude rokovať s prezidentom šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v utorok odcestuje na dvojdňovú oficiálnu návštevu Spojených arabských emirátov (SAE). Podľa agentúry MTI pôjde o prvú oficiálnu návštevu maďarského ministerského predsedu v SAE.

Orbán v rámci tejto návštevy absolvuje pracovné raňajky so šéfmi firiem z Emirátov. V delegácii budú aj podnikatelia zastupujúci maďarské spoločnosti pôsobiace v oblastiach energetiky, financií, informatiky, telekomunikácií a zbrojného priemyslu, dodal Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

(tasr)

  |  

SaS odmieta úvahy o rekonštrukcii vlády alebo úradníckej vláde

Jediné riešenie strana vidí v predčasných voľbách.

Predseda strany a poslanec Národnej rady Branislav Gröhling to uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii.

„Vládna koalícia skončila a nasledujúce mesiace budú mesiace marazmu, keď nebudú myslieť na ľudí, keď sa budú starať iba o seba a svoje pozície," vyhlásil Gröhling. Tvrdí, že prezident Peter Pellegrini by mal žiadať predčasné voľby.

Na tohtotýždňovom stretnutí opozície s hlavou štátu, ktoré sa pravdepodobne uskutoční vo štvrtok (30. januára), sa chce Gröhling opýtať Pellegriniho aj na jeho možné zásahy do straníckej politiky Hlasu.

Strana Hlas minulý týždeň vylúčila zo svojich radov dvoch poslancov, tí sa spolu s ďalšími dvomi rozhodli nateraz nehlasovať v parlamente. Koalícia tak má 75 hlasov, pričom na parlamentnú väčšinu potrebuje 76.

Prezident Peter Pellegrini v pondelok vyhlásil, že rázne odmieta úvahy o úradníckej vláde.

(tasr)

  |  

Činnosť združenia Brat za brata zaváňa podľa SaS vlastizradou. Liberáli podali trestné oznámenie

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní pre proruské združenie Brat za brata, ktoré verejne vyzýva na zakladanie „partizánskych buniek“.

Podľa poslankyne Márie Kolíkovej má združenie väzby na Rusko a jeho činnosť vykazuje znaky vlastizrady a činností proti Slovenskej republike. Uvideli to poslanci hnutia na pondelkovej tlačovej konferencii.

Združenie, ktoré vzniklo v roku 2014, otvorene podporuje politiku Vladimira Putina a vyzýva na vystúpenie Slovenska z Európskej únie. Líder organizácie svoje aktivity ohlásil aj v ruskej štátnej televízii. Bývalý príslušník Hasičského a záchranného zboru Ľuboslav Farkaš z SaS upozornil, že skupina má zázemie medzi bývalými a súčasnými príslušníkmi bezpečnostných zložiek a môže byť dokonca vyzbrojená.

Kolíková zároveň uviedla, že čelila vyhrážkam zo strany člena združenia a kritizovala ich dehumanizačný slovník, ktorý prirovnala k rétorike totalitných režimov. Podľa nej by aktivity skupiny mali monitorovať bezpečnostné zložky, ako sú polícia, SIS a ministerstvo vnútra, ktoré však túto povinnosť podľa nej zanedbávajú.

Ondrej Dostál zo SaS obvinil štátne orgány zo zanedbávania bezpečnostných hrozieb. Podľa neho sa namiesto monitorovania extrémistických aktivít venujú nepodstatným otázkam, ako sú pokojné občianske protesty.

SaS považuje trestné oznámenie na generálnu prokuratúru za spôsob, ako donútiť štátne orgány konať.

(mm)

  |  

Poľsko odmieta výsledky prezidentských volieb v Bielorusku

EÚ a opozičné osobnosti z Bieloruska sa pripojili k výzvam na odmietnutie výsledkov, ktoré považujú za nelegitímne.

Nespokojnosť v súvislosti s nedeľňajšími prezidentskými voľbami v Bielorusku, v ktorých podľa predbežných výsledkov zvíťazil Alexandr Lukašenko, vyjadrilo v pondelok Poľsko.

Podľa ministerstva zahraničných vecí vo Varšave sa na voľbách nemohli zúčastniť nezávislí kandidáti a politickí protivníci boli vystavení represiám a zastrašovaniu. Bieloruské obyvateľstvo bolo tiež zbavené nezávislých informácií v dôsledku „rozsiahlej cenzúry a štátnej propagandy".

Bieloruským občanom bolo podľa poľského rezortu diplomacie odopreté právo vybrať si svojho lídra a preto ministerstvo nemôže uznať výsledky týchto volieb, ktoré sa podľa neho konali „v rozpore so základnými demokratickými postupmi".

Bieloruská opozičná líderka v exile Sviatlana Cichanovská vyhlásila, že bieloruský ľud ani medzinárodné spoločenstvo nebudú akceptovať výsledok týchto volieb.

Európsky parlament vyzval Európsku úniu, aby odmietla výsledok volieb, informuje portál EuroNews. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová na sieti X označila voľby za „zjavnú urážku demokracie".

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok naopak zagratuloval Lukašenkovi, ktorý podľa predbežných výsledkov získal v nedeľných prezidentských voľbách 86,82 percenta hlasov. Podľa Putina voľby v Bielorusku ukázali, že Lukašenko má „nepochybnú" podporu ľudu.

Podľa predbežných výsledkov, ktoré v pondelok oznámil predseda Ústrednej volebnej komisie Bieloruska Igor Karpenko, získal Lukašenko viac ako päť miliónov hlasov. Volebná účasť dosiahla 85,69 percenta. Záverečná tlačová konferencie o výsledkoch volieb sa podľa agentúry Interefax uskutoční 3. februára.

Bieloruský prezident a blízky spojenec Putina je na čele krajiny od roku 1994, teda šesť päťročných funkčných období.

„Vaše presvedčivé víťazstvo vo voľbách jasne svedčí o vašej vysokej politickej autorite a nepochybnej podpore obyvateľstva pre štátnu politiku Bieloruska," povedal Putin podľa vyhlásenia na internetovej stránke Kremľa.

„Ste vždy vítaný na ruskej pôde. Na základe našej dohody očakávam, že sa čoskoro uvidíme v Moskve," dodal.

Lukašenkovi v pondelok zablahoželal aj čínsky prezident Si Ťin-pching.

V nedeľu sa podľa agentúry AP proti Lukašenkovi postavili iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Najúspešnejší z nich, kandidát Komunistickej strany Bieloruska Siarhej Syrankov získal viac ako tri percentá.

Po posledných prezidentských voľbách v roku 2020 volebná komisia prisúdila Lukašenkovi 80,1 percenta hlasov. Vyvolalo to celonárodné prodemokratické protesty, ktoré vláda s pomocou Ruska násilne potlačila. OSN odhaduje, že odvtedy z Bieloruska odišlo odhadom 300-tisíc ľudí. Skupiny pre ľudské práva evidujú v krajine vyše 1 200 politických väzňov.

(tasr)