Preskočiť na obsah
  |  

Progresívci zvolávajú kvôli kyberútokom mimoriadne výbory

Opozíčná strana žiada rokovania parlamentného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) aj výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS).

"Žiadame o poskytnutie informácií o súčasnom stave kybernetickej bezpečnosti, konkrétnych rizikách a hrozbách, ktorým Slovenská republika aktuálne čelí. Žiadame aj presné podklady, z ktorých takéto riziká majú vyplývať. Rovnako nás budú zaujímať opatrenia na posilnenie pripravenosti a odolnosti krajiny voči kybernetickým útokom," uviedol člen výboru na kontrolu NBÚ Ján Hargaš (PS).

Na výbor pozývajú ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ministra investícií Richarda Rašiho (obaja Hlas), riaditeľa NBÚ Romana Konečného, šéfa SIS Pavla Gašpara a riaditeľa Vojenského spravodajstva Juraja Štefanku.

PS očakáva aj predstavenie opatrení na posilnenie kybernetickej bezpečnosti a zhodnotenie pripravenosti kľúčových inštitúcií na ochranu pred kybernetickými útokmi.

Hnutie sa odvoláva aj na výzvu prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý nedávno upozornil, že Slovensko môže v nasledujúcich dňoch čeliť vážnym kybernetickým útokom na rôzne informačné systémy.

"V súčasnosti už evidujeme prvé výpadky služieb VšZP a ďalšie bombové vyhrážky na univerzity. Verím, že sa kompetentní poučili z katastrofálnej komunikácie pri katastri a tentokrát budú verejnosť informovať pravdivo a včas," doplnil Hargaš.

(tasr)

  |  

Demokrati obviňujú ministra vnútra pre vynášanie z policajného spisu

Juraj Šeliga (Demokrati) tvrdí, že Matúš Šutaj Eštok (Hlas) mal prístup k dokumentom NAKA ohľadom vyšetrovania prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu.

Poslanec Samuel Migaľ (ex Hlas) v januári zverejnil na sociálnej sieti záznam takzvaného realizačného plánu policajného operatívca, ktorý chcel vyšetrovať, či sa námestník generálneho prokurátora nedopustil trestného činu mareniu vyšetrovania.

Kandera totiž zastavil pomocou paragrafu 363 trestné stíhanie vedené zo strany NAKA. Šlo o stíhanie proti tímu policajnej inšpekcie okolo Diany Santusovej. Protiprávnosť neskôr konštatoval aj Ústavný súd.

Realizačný plán mal Migaľ zverejniť na pokyn ministra vnútra, uviedol Šeliga. „Pán Migaľ vypovedá, že on to zverejnil, lebo mu to dal ako pokyn Šutaj Eštok. Ale odkiaľ mal on tieto dokumenty? Ako sa dostal k dokumentom, ktoré boli zavreté, zamknuté v trezora na NAKA?,“ pýtal sa na tlačovej besede Šeliga.

Šeliga vylúčil, že by realizačný plán mohol mať Šutaj Eštok z iného zdroja ako z trezoru samotnej NAKA.

(lh)

  |  

Zelenskyj: Zmrazenie pomoci z USA ochromilo naše humanitárne projekty

Administratíva nového amerického prezidenta Donalda Trumpa minulý týždeň nariadila pozastavenie takmer celej zahraničnej pomoci Spojených štátov a zníženie financovania mnohých programov na Ukrajine vrátane organizácií na podporu vojnových veteránov a miestnych médií. Ukrajina podľa Zelenského nahradí financovanie tam, kde to bude možné.

„Dnes som nariadil vládnym predstaviteľom, aby informovali o tých programoch podporovaných USA, ktoré sú momentálne pozastavené. Ide o humanitárne programy," povedal Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta je potrebné rozhodnúť, ktoré z projektov sú kritické a potrebujú okamžité riešenia. Časť financovania takýchto projektov môže Kyjev poskytnúť prostredníctvom verejných financií.

„Rozhodne podporíme prioritné záležitosti, ktoré sa týkajú ukrajinských detí, našich veteránov a programov na ochranu našej infraštruktúry," dodal Zelenskyj.

Ukrajina sa podľa AFP po začiatku ruskej invázie vo februári 2022 stala veľmi závislou na zahraničnej pomoci pre humanitárnu prácu, pričom USA poskytovali Kyjevu miliardovú pomoc.

(tasr)

  |  

Carlson: Bidenova administratíva sa pokúsila zabiť Putina

Americký novinár to uviedol v rozhovore s Mattom Taibbim. „Bidenova administratíva sa pokúsila zabiť Putina. To je jednoducho šialené," povedal.

Carlson, ktorého citovala ruská tlačová agentúra TASS, však na podporu tohto odvážneho tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy a americká strana na ne zatiaľ nereagovala.

Predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin na svojom telegramovom kanáli medzitým napísal, že príprava atentátu na šéfa Kremľa a samotná diskusia o ňom je zločinom a vážnou hrozbou pre globálnu bezpečnosť. 

Carlson tiež kritizoval bývalého amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ktorý podľa neho v posledných dvoch mesiacoch svojho pôsobenia „urobil všetko pre to, aby urýchlil vojnu medzi Spojenými štátmi a Ruskom“.

(lup)

  |  

Na svojom poste končí predseda Najvyššieho súdu SR Šikuta

Jánovi Šikutovi sa skončí päťročné pôsobenie v čele súdu v máji. O funkciu sa opätovne neuchádza. Podľa denníka SME kandidátmi predseda trestnoprávneho kolégia František Mozner a podpredsedníčka Najvyššieho súdu Andrea Moravčíková.

Šikuta, ktorý figuroval aj na Európskom súde pre ľudské práva, podporuje Moravčíkovú. Mozner pôsobí aj ako prezident Združenia sudcov Slovenska.

Pred dvoma rokmi sa jeho meno skloňovalo aj v súvislosti s disciplinárnym trestom za prieťahy či klamstvo - trest ho napokon minul. Z tohto dôvodu sa vtedajšia ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová obrátila aj na Ústavný súd. Jej sťažnosť však vlani terajší minister Boris Susko (Smer) stiahol.

Aby sa jeden z adeptov stal predsedom Najvyššieho súdu, na svoju stranu potrebuje získať aspoň deväť z celkovo osemnástich členov súdnej rady.

Voľba nového predsedu Najvyššieho súdu SR čaká na členov Súdnej rady SR v apríli.

(max)

  |  

Elektronické recepty boli pre kyberútok opäť mimo prevádzky

V stredu poisťovňa oznámila, že v utorok popoludní dočasne pozastavila službu e-recept, ako aj mobilnú aplikáciu poisťovne.

Cieľom kybernetického útoku na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) spred pár dní bolo narušiť IT infraštruktúru poisťovne a ovplyvniť dostupnosť dát.

"Tieto bezpečnostné opatrenia boli prijaté na ochranu osobných údajov poistencov, ktorých dáta naďalej zostávajú v bezpečí a ich integrita nebola narušená," spresnila poisťovňa s tým, že v spolupráci s expertmi na kybernetickú bezpečnosť realizovala komplexnú technickú revíziu bezpečnostných systémov.

Dočasne vypnuté elektronické služby boli podľa VšZP obnovené ihneď po overení ich bezpečnej prevádzky, a teda od stredy sú plne funkčné. Poisťovňa občanov opätovne uistila, že napriek opakovaným útokom na poisťovňu nedošlo k žiadnemu úniku dát poistencov.

O útoku na štátnu poisťovňu informoval 24. januára premiér Robert Fico (Smer) za prítomnosti ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas).

Fico útok označil za učebnicový a modelový príklad toho, ako sa likvidujú neposlušné vlády. "Vlády, ktoré majú na niektoré veci iný názor," vyslovil premiér s tým, že útok realizujú "predstavitelia slovenskej opozície, mimovládne organizácie financované zahraničím, veľká časť slovenských protivládnych médií a inštruktori zo zahraničia, ktorí sú na území Slovenskej republiky".

"Tento útok spočíva v obrovskom množstve pokusov získavať z informačných zdrojov VšZP citlivé informácie týkajúce sa všetkých osobných údajov a všetkých diagnóz, vrátane pripravovaných alebo už zrealizovaných zákrokov. Pokiaľ by tento útok bol úspešný, dôjde k znefunkčneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti," konkretizoval premiér s tým, že zatiaľ sa útočníkom tieto údaje nepodarilo získať, zálohovať a zaheslovať.

Minister zdravotníctva zdôraznil, že aj v nadväznosti na kybernetický útok na kataster, ale aj bezpečnostnú radu, o ktorú požiadal prezident Peter Pellegrini pre hroziaci prevrat v krajine, okamžite konal.

"Vydal som pokyn a či už je to VšZP, tak rovnako aj Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), sú aktuálne v krízovom režime a neustálom kontrolnom režime. Vydal som aj pokyn pre všetky podriadené inštitúcie a orgány ministerstva zdravotníctva, predovšetkým pre štátne nemocnice," vysvetlil pred týždňom v piatok Šaško.

Poisťovňa po útoku zintenzívnila bezpečnostné opatrenia a podnikla aj ďalšie kroky na neutralizáciu hrozieb.

(tasr)