Preskočiť na obsah
  |  

Cirkvi budú mať viac podpory, avizuje ministerka Šimkovičová

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová deklarovala, že vláda si váži úlohu cirkví v spoločnosti a chce ich aktivity viac podporovať.

Na stretnutí so zástupcami registrovaných cirkví a náboženských spoločností ministerka hovorila o ich financovaní, sociálnych projektoch a dosahoch transakčnej dane. Diskutovalo sa aj o ochrane sakrálnych pamiatok a prípravách na Jubilejný rok 2025.

Ministerka oznámila, že podobné rokovania sa budú konať dvakrát ročne, aby sa posilnila spolupráca medzi štátom a cirkvami.

Od roku 2019 sa financovanie cirkví riadi novým modelom, ktorý nahradil systém priamych dotácií zo štátneho rozpočtu. Výška príspevku závisí od počtu veriacich podľa sčítania obyvateľstva.

(tasr)

  |  

Netanjahu predĺži návštevu USA, vráti sa do Izraela v sobotu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa v utorok stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Netanjahu tak zostane vo Washingtone dlhšie, než plánoval.

Hlavnými témami rokovania budú situácia v Gaze, izraelskí rukojemníci držaní Hamasom a napätie s Iránom a jeho regionálnymi spojencami. Informáciu potvrdila kancelária izraelského premiéra.

USA sú dlhodobým spojencom Izraela a poskytujú mu miliardovú vojenskú pomoc. Administratíva Donalda Trumpa v minulosti presadila presun amerického veľvyslanectva do Jeruzalema a uznala izraelskú suverenitu nad Golanskými výšinami.

(reuters)

  |  

Európska obrana bez USA podľa Rutteho nebude fungovať

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že obchodné spory medzi USA a Kanadou neovplyvnia kolektívnu obranu Aliancie.

Po stretnutí s európskymi lídrami v Bruseli generálny tajomník zdôraznil, že Európa sa bez Spojených štátov nedokáže sama ubrániť. Podľa neho by NATO bez americkej účasti nefungovalo.

Rutte sa zúčastnil na neformálnom rokovaní o obrane spolu s lídrami Európskej únie a britským premiérom Keirom Starmerom.

USA financujú približne 70 percent rozpočtu NATO a poskytujú kľúčové vojenské kapacity. Ich prítomnosť v Európe zahŕňa tisíce vojakov a vojenské základne v Nemecku, Poľsku a pobaltských štátoch.

(reuters)

  |  

Orbán: EÚ je slabá a pokrytecká, sankcie voči Rusku nefungujú

Maďarský premiér Viktor Orbán skritizoval Európsku úniu za jej politiku voči Rusku, pričom povedal, že ruský prezident Vladimir Putin je dôveryhodným partnerom.

Orbán vyhlásil, že sankcie voči Moskve sú neúčinné a že EÚ je slabá a pokrytecká. Zdôraznil, že Maďarsko sa nemôže spoliehať len na Európu a musí rozvíjať vzťahy s Čínou a ďalšími mocnosťami.

Označil Donalda Trumpa za príležitosť na geopolitickú rovnováhu. Oznámil tiež, že na budúci týždeň prijme Alice Weidelovú, spolupredsedníčku nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko.

Maďarsko dlhodobo čerpá značnú časť svojho plynu a ropy z Ruska. Napriek sankciám EÚ Budapešť s Moskvou udržiava úzke hospodárske vzťahy, napríklad v rámci projektu Paks II.

(tasr)

  |  

USA víta rozhodnutie Panamy nepokračovať v čínskej obchodnej iniciatíve

Panamský prezident José Raúl Mulino v pondelok oznámil, že nepredĺži ratifikáciu projektu Jeden pás, jedna cesta.

Americký minister zahraničia Marco Rubio v pondelok privítal rozhodnutie Panamy nepredĺžiť svoju účasť v čínskej obchodnej iniciatíve Jeden pás, jedna cesta (BRI). Označil to za „veľký krok vpred pre vzťahy medzi USA a Panamou“ a „slobodný Panamský prieplav“.

Tento krok prichádza v čase rastúceho napätia medzi USA a Čínou, pričom Washington dlhodobo vyjadruje obavy z čínskeho vplyvu v strategických regiónoch. Panama bola jednou z viacerých latinskoamerických krajín, ktoré sa pripojili k BRI, no teraz sa rozhodla spoluprácu ukončiť.

Prezident USA Donald Trump tiež avizoval nátlak na Panamu vo veci odovzdania rovnomenného prieplavu, ktorý v roku 1977 odovzdal z amerických rúk vtedajší prezident Jimmy Carter. Dôvodom pre tento nátlak však bol podľa Trumpa práve „vrelý“ vzťah Panamy s Pekingom a rastúci vplyv Číny v prístavoch okolo prieplavu.

(reuters)

  |  

Sheinbaumová avizovala nasadenie vojakov na mexickej hranici

Mexická prezidentka v pondelok absolvovala telefonát so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, po ktorom oznámila nasadenie ozbrojených síl na mexickú stranu hranice.

Prezidentka Claudia Sheinbaumová zároveň oznámila, že po nasadení 10-tisíc vojakov, ktorí majú zabrániť pašovaniu drog do USA, Trump pozastavil platnosť uvalenia 25-percentných ciel na mexický dovoz na obdobie jedného mesiaca.

Trumpov prísny colný režim voči susedným krajinám mal začať platiť od utorka, Kanadu i Mexiko by podľa analytikov banky JP Morgan uvrhol do ekonomickej recesie.

(reuters)