Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko pri Volge cvičí utajené manévre rakiet Jars

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že v Povolží prebiehajú cvičenia s medzikontinentálnymi balistickými raketami Jars. Rezort zverejnil video, na ktorom sú odpaľovacie zariadenia v pohybe cez zalesnené oblasti.

Komplexné obranné cvičenie s medzikontinentálnymi balistickými raketami zahŕňa utajené presuny odpaľovacích systémov a bojové manévre.

Rakety Jars sú kľúčovou súčasťou ruského jadrového arzenálu a majú dolet až 12-tisíc kilometrov. Cvičenie prichádza v čase zvýšeného napätia medzi Ruskom a Západom na pozadí vojny na Ukrajine.

(reuters)

Minúta  |  

Katz: Izrael sa má pripraviť na „dobrovoľný“ odchod Palestínčanov z Gazy

Izraelský minister obrany reagoval na plán prezidenta USA Donalda Trumpa o premenení Pásma Gazy na „Riviéru Stredného východu“.

Minister Jisrael Katz nariadil armáde vypracovať plán na „dobrovoľný odchod“ obyvateľov Gazy. Dodal, že krajiny ako Španielsko, Írsko či Nórsko – ktoré minulý rok uznali palestínsku štátnosť – by mali Gazanov prijať ako utečencov.

„Vítam odvážny plán prezidenta Trumpa, obyvatelia Pásma Gazy by mali mať možnosť slobodne odísť a emigrovať, ako je to bežné na celom svete,“ citovala Katza izraelská stanica Channel 12.

Plán počíta s odchodom Palestínčanov cez pozemné hranice aj cez špeciálne námorné a letecké trasy.

Trumpov návrh vyvolal silnú kritiku v arabskom svete a nesúhlas viacerých svetových mocností, podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua je však „pozoruhodný“.

(reuters)

Minúta  |  

Niger vypovedal zmluvy s Červeným krížom, zamestnanci odchádzajú

Červený kríž pôsobil v Nigeri viac ako 30 rokov a pomáhal v oblastiach postihnutých konfliktami a krízami.

Vojenská junta v Nigeri nariadila zatvorenie kancelárií Medzinárodného výboru Červeného kríža a okamžitý odchod jeho zamestnancov.

Ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že vypovedalo všetky dohody s organizáciou a doručilo jej rozhodnutie diplomatickou nótou. Niektorí pracovníci už krajinu opustili.

Junta, ktorá prevzala moc v júli 2023, obmedzuje vplyv zahraničných organizácií. Pred troma mesiacmi zrušila zmluvy s francúzskymi mimovládnymi organizáciami ACTED a APBE.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko vymenovalo nového šéfa vesmírneho programu

Kremeľ oznámil, že Dmitrij Bakanov, bývalý námestník ministra dopravy, sa stal novým riaditeľom štátnej vesmírnej agentúry Roskosmos.

Bakanov nemá priame skúsenosti s riadením vesmírneho sektora. Jeho vymenovanie naznačuje možné organizačné zmeny.

Nahradil Jurija Borisova, ktorý bol vo štvrtok odvolaný z funkcie po necelých dvoch rokoch vo vedení. Roskosmos má kľúčový význam pre ruský vesmírny program, ktorý čelí technologickým a finančným výzvam. Dôvody Borisovovho odvolania neboli zverejnené.

Ruská vesmírna agentúra čelí technickým a finančným problémom, najmä po sankciách zo Západu. Výpadok zahraničných technológií ovplyvnil jej misie.

(reuters)

Minúta  |  

Predseda poľského Ústavného súdu obvinil Tuska a vládu z pokusu o prevrat

Bogdan Święczkowski, predseda poľského Ústavného súdu, podal trestné oznámenie na premiéra Donalda Tuska a členov jeho vlády.

Označil ich za organizovanú zločineckú skupinu, ktorá sa podľa neho pokúsila o štátny prevrat. Poľská prokuratúra začala vyšetrovanie. Święczkowski tvrdí, že vláda sa od decembra 2023 snaží nezákonne obmedziť činnosť Ústavného súdu a ďalších inštitúcií.

Vládna koalícia pod vedením Donalda Tuska naopak obviňuje Ústavný súd z podriadenosti opozícii a odmieta jeho rozhodnutia, niektoré rozsudky už nepublikuje v Zbierke zákonov.

Opozícia z Práva a spravodlivosti (PiS) podporila tento krok, zatiaľ čo Tusk reagoval s humorom. „Daj pokoj, máme tu vážne veci. Neskôr sa tým budeme zaoberať," povedal Tusk.

Ústavný súd čelí kritike za svoju nezávislosť, keďže jeho rozhodnutia už Sejm odmieta publikovať v Zbierke zákonov.

(tasr)

Minúta  |  

Obchodná vojna USA s Čínou ohrozuje eurozónu, varuje Európska centrálna banka

Po dvoch rokoch stagnácie vykazuje európsky priemysel podľa banky známky oživenia.

Americké clá na čínske dovozy by mohli zasiahnuť ekonomiku eurozóny, varoval člen predstavenstva Európskej centrálnej banky Piero Cipollone.

Obáva sa, že Čína presmeruje lacný tovar na európsky trh, čo môže ovplyvniť rast a infláciu. Napriek tomu banka nevidí dôvod na zmenu menovej politiky a má priestor na ďalšie znižovanie úrokov.

Úrokové sadzby začala znižovať v júni 2023 v reakcii na spomalenie inflácie a stagnáciu ekonomiky. Investori očakávajú ďalšie tri zníženia v roku 2024.

Inflácia v eurozóne by sa mala vrátiť k cieľovým 2 percentám v lete, čo umožní pokračovanie v uvoľňovaní. Cipollone zároveň odmieta obavy z recesie a tvrdí, že pracovný trh a spotreba zostávajú silné.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.