Preskočiť na obsah
  |  

Kallasová: EÚ nebude automaticky nahrádzať výpadok financovania USAID

Európska únia nebude automaticky kompenzovať výpadok platieb Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj, oznámila šéfka diplomacie Kaja Kallasová. Podpora bude možná len v špecifických prípadoch.

Podľa nej EÚ nemá prostriedky na plošné nahrádzanie americkej pomoci. Cieľom je zvýšiť geopolitický vplyv Únie a zviditeľniť jej prínos. Kallasová upozornila, že EÚ je najväčším podporovateľom Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom, no verejnosť o tom vie málo.

Plánuje preto vyžadovať, aby prijímatelia jasne komunikovali podporu zo strany EÚ. Reagovala tak na pozastavenie americkej zahraničnej pomoci, ktoré Donald Trump nariadil 20. januára na 90 dní.

(tasr)

  |  

V Mníchove vrazilo auto do davu, zranených je najmenej 28 ľudí. Vodič je z Afganistanu

V nemeckom Mníchove vo štvrtok auto narazilo do davu, pričom zranenia utrpelo prinajmenšom 28 osôb vrátane detí. Niektoré zranenia sú vážne. Incident sa stal o 10:30 SEČ neďaleko hlavnej stanice.

Polícia po štvrtkovom incidente v Mníchove zadržala 24-ročného vodiča. Podľa hovorcu mníchovskej polície už nepredstavuje nebezpečenstvo pre verejnosť. Ide o žiadateľa o azyl z Afganistanu.

Polícia oblasť uzatvorila a ľudí vyzvala, aby sa jej vyhýbali, prípadne poskytli informácie. Miestne médiá píšu, že zranení boli účastníkmi štrajku odborového zväzu Verdi.

Bezprostredne nie je jasné, či išlo o nehodu alebo úmyselný čin, no podľa bavorského premiéra Markusa Södera išlo pravdepodobne o útok. „Musím vám povedať, že to vyzerá ako útok,“ skonštatoval.

Dosluhujúci kancelár a sociálny demokrat (SPD) Olaf Scholz skonštatoval, že podozrivý Afganec „nemôže dúfať v akúkoľvek zhovievavosť“. Vyhlásil, že „musí byť potrestaný a musí opustiť krajinu“.

Friederich Merz, líder kresťanských demokratov (CDU) a zrejme najväčší kandidát na kancelára v nadchádzajúcich voľbách, uviedol, že „v Nemecku sa musí niečo zmeniť“.

„Bezpečnosť ľudí v Nemecku bude našou najvyššou prioritou. (...) Budeme dôsledne presadzovať právo a poriadok,“ napísal Merz v príspevku na sociálnej sieti X.

Protiimigračná pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) zdôraznila, že za incident môže neefektívna migračná politika, pričom poukázala na národnosť podozrivého.

Líderka strany Alice Weidelová na X napísala: „Teroristický vodič v Mníchove bol afganský žiadateľ o azyl, ktorý bol polícii známy. Opäť mnoho ťažko zranených, opäť ženy a deti. Úprimne súcitím s obeťami a ich rodinami. Má to takto pokračovať ďalej? Zmena migrácie teraz!“

Incident v Mníchove nasleduje po sérii útokov cudzincov s pobytom v Nemecku. V januári 28-ročný Afganec zaútočil v meste Aschaffenburg na školskú skupinu a zabil dvojročné dieťa a jedného muža. Nemeckom otriasol podobný prípad aj vlani 20. decembra, keď na vianočných trhoch v Magdeburgu vrazilo auto do skupiny ľudí. Zahynulo vtedy najmenej šesť osôb a približne 300 utrpelo zranenia.

Nešťastie navyše prichádza deň pred začiatkom Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Podľa očakávaní sa na nej zúčastnia desiatky svetových lídrov vrátane amerického viceprezidenta JD Vancea a ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského. Predstavitelia začnú prichádzať už vo štvrtok večer.

(tasr, reuters, dw, lud, max, sak)

  |  

Predvolebné Poľsko tvrdeniam o štátnom prevrate neverí, ukázal prieskum

Predseda poľského Ústavného súdu Bogdan Święczkowski podal trestné oznámenie na premiéra Donalda Tuska, členov vlády, predsedov Sejmu a Senátu, poslancov vládnej koalície a niektorých sudcov i prokurátorov. Označil ich za organizovanú zločineckú skupinu s pokusom o štátny prevrat.

Z prieskumu spoločnosti IBRiS pre denník Rzeczpospolita na vzorke 1 067 respondentov vyplýva, že tvrdeniam Święczkowskeho verí 26 percent opýtaných a 58 percent respondentov ich odmieta.

Odborníci varujú, že téma prevratu sa môže v kampani pred prezidentskými voľbami konajúcimi sa 18. mája ešte objaviť ako mobilizácia voličov strany PiS.

V prieskumoch vedie primátor Varšavy Rafal Trzaskowski, ktorého pred piatimi rokmi porazil súčasný prezident Andrzej Duda. Druhé miesto zastáva predseda Ústavu pamäti národa Karol Nawrocki podporovaný stranou PiS. Tretí je kandidát pravicovej Konfederácie Slawomir Mentzen.

(tasr)

  |  

Musk stiahne ponuku za OpenAI, ak zostane nezisková

Elon Musk je ochotný stiahnuť svoju ponuku vo výške 97,4 miliardy dolárov za neziskovú časť OpenAI, ak spoločnosť upustí od plánov stať sa ziskovým subjektom. Vyplýva to zo súdneho podania zverejneného v stredu.

Musk tvrdí, že jeho ponuka mala podporiť charitatívne poslanie OpenAI. Podnikateľ zároveň podal žalobu, aby zabránil transformácii OpenAI na ziskový subjekt. Tvrdí, že majetok organizácie nemá slúžiť na súkromný zisk. Ak sa spoločnosť rozhodne pre ziskový model, musí byť podľa neho nezisková organizácia odškodnená nezávislým kupujúcim.

Sam Altman, generálny riaditeľ OpenAI, v reakcii na ponuku Muska vyhlásil, že nezisková časť spoločnosti nie je na predaj.

Musk a Sam Altman OpenAI založili v roku 2015, no neskôr sa rozišli pre nezhody v smerovaní firmy.

(tasr)

  |  

Poľsko zvýši mzdy zdravotníkom. Sestry dostanú viac ako 2 500 eur

Od 1. júla v Poľsku zvýšia minimálne mzdy zdravotníckych pracovníkov. Najkvalifikovanejšie sestry budú zarábať minimálne 10 500 zlotých (2 517 eur) a lekári so špecializáciou najmenej 11 900 zlotých (2 613 eur). Sanitárni pracovníci dostanú 5 300 zlotých (1 270 eur).

Mzdy sú naviazané na priemernú mzdu, ktorá v roku 2023 dosiahla 8 182 zlotých. Národný fond zdravia čelí finančným problémom a minulý rok skončil s deficitom 22 miliárd zlotých. Ministerstvo financií zatiaľ neodsúhlasilo plán fondu zdravia na rok 2025.

(tasr, lup)

  |  

Izrael a Hamas sa dohodli na pokračovaní prímeria

Hamas by mal v sobotu prepustiť troch izraelských rukojemníkov. Izrael na oplátku zvýši humanitárnu pomoc pre Pásmo Gazy.

Medzinárodné organizácie vo štvrtok doručia do oblasti palivo a lekárske vybavenie. Možný je aj vstup stanov a mobilných domov pre vysídlených Palestínčanov. Hamas tvrdí, že Izrael doteraz blokoval vstup ťažkej techniky na odstraňovanie trosiek.

Egyptskí sprostredkovatelia hovoria o prelome, ktorý by mohol viesť k ďalšej výmene zajatcov. Situácia je však stále krehká a závisí od ďalších podmienok oboch strán.

Izraelská vláda je pod tlakom rodín zajatcov, ktoré požadujú ich okamžité prepustenie. Premiér Netanjahu čelí kritike za nejednotné vyjadrenia o podmienkach dohody.

(tasr)