Preskočiť na obsah
  |  

Kremeľ: Trump chce mier, predchádzajúca vláda vojnu predlžovala

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že na Rusko urobil dojem postoj prezidenta USA Donalda Trumpa k ukončeniu vojny na Ukrajine. Podľa neho existuje politická vôľa na oboch stranách nájsť riešenie.

"Predchádzajúca americká administratíva zastávala názor, že je potrebné urobiť všetko pre pokračovanie vojny," dodal.

Odmietol komentovať, ktorý z prezidentov inicioval stredajší hovor trvajúci zhruba 90 minút. Podľa Peskova je tiež predčasné hovoriť o tom, či na mierových rokovaniach zaujmú miesto európskej krajiny.

Hoci si Trump s Vladimirom Putinom vymenili pozvania, najbližšie sa pravdepodobne stretnú v Saudskej Arábii. Konštatoval to po telefonáte prezident Spojených štátov.

Ten stihol telefonovať aj s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, ktorému ozrejmil, že pre Ukrajinu nie je členstvo v NATO praktické. Kyjev záujem o členstvo argumentuje zárukou bezpečnosti.

(reuters, max)

  |  

KDH predstavilo vlastnú novelu ústavy: ochrana suverenity a zákaz „prenájmu maternice“

Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie považuje v rámci novely Ústavy SR za kľúčové jasne zakotviť, že kultúrno-etické otázky nie sú súčasťou presunu kompetencií na Európsku úniu.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) koncom januára predstavil zámer zakotviť do ústavy existenciu dvoch pohlaví. Ide o nadviazanie na tému "hrádza proti progresivizmu", o ktorej hovoril ešte vlani v lete pri oslavách svätých Cyrila a Metoda na Devíne.

Vládny návrh však nie je podľa kresťanských demokratov v poriadku, majú voči nemu výhrady. So svojimi návrhmi chcú diskutovať so všetkými politickými stranami. Vo štvrtok tak predstavili vlastnú verziu novely.

Vymedzenie zvrchovanosti

Šéf KDH Milan Majerský zdôraznil, že vo svojom návrhu neriešia iba problematiku kultúrno-etických otázok, ale aj otázku suverenity Slovenska, jeho bezpečnosti, ekonomickej prosperity, skvalitnenia prijatia zákonov či fungovania inštitúcií v prospech občana.

Kresťanskí demokrati chcú do ústavy zakotviť princíp, že otázky ochrany manželstva, rodiny či morálky nikdy nebudú presunuté na úroveň Únie. Podpredseda hnutia Viliam Karas zdôraznil, že slovenská ústava už obsahuje vymedzenie zvrchovanosti a národnej identity, no hnutie chce reagovať na rôzne názory "extrémistických skupín" z oboch strán barikády.

"Myslíme si, že je vhodné doplniť do ústavy interpretačnú klauzulu, nič nové. Chceme len jasne vymedziť tak, ako to zákonodarca už v roku 2002 myslel a deklaroval pred vstupom do Únie a jasne to vymedzili poslanci v Národnej rade, že kultúrno-etické otázky nie sú predmetom presunu kompetencií na Európsku úniu," ozrejmil exminister spravodlivosti Karas.

Ďalším návrhom chce KDH zabrániť tomu, aby deti neboli predmetom obchodovania cez napríklad takzvané "prenájmy maternice". Ústava SR by mala obsahovať podľa strany aj osobitné postavenie rodičov pri výchove a vzdelávaní svojich detí a pri formovaní ich náboženského a filozofického presvedčenia s rešpektom k aktuálnej zrelosti dieťaťa.

Regulácia skráteného legislatívneho konania

KDH chce v ústave vidieť aj sprísnenie používania takzvaného skráteného legislatívneho konania. "Sankciou bude, že to bude môcť Ústavný súd SR preskúmať a prípadne aj vysloviť, že boli porušené tieto procedurálne pravidlá," priblížil Karas.

Hnutie tiež chce, aby ústava stanovila, že sa po zrušení špeciálnej prokuratúry budú vytvárať osobitné oddelenia na boj s terorizmom, organizovaným zločinom a na boj s korupciou, ktoré budú pôsobiť na celom Slovensku.

Podľa navrhovanej úpravy ústavy by sa tiež na vystúpenie Slovenska z Európskej únie a NATO vyžadovalo referendum.

"Vládny návrh zákona hovoril o tom, že podriaďoval celé sekundárne právo, smernice, nariadenie, všetko právo Európskej únie pod Ústavu SR, je tam množstvo judikatúry," priblížil Karas s tým, že vládny návrh by nás dostal do konfliktu s Úniou.

Priblížil, že návrh kresťanských demokratov nehovorí o podriadení ústavy pod takzvané sekundárne právo ani naopak. "Náš návrh len hovorí o interpretačnej výkladovej doložke v tom, že SR nikdy kompetenčne nepreniesla kultúrno-etické otázky. Vládny návrh hovoril o všetkých otázkach, o čomkoľvek, čo je v ústave, my hovoríme o kultúrno-identických otázkach," dodal.

Kresťanská únia podporí každý dobrý hodnotový návrh

Všetky návrhy podľa KDH vychádzajú z priorít, ktoré hnutie predstavilo ešte vlani v lete. Odvtedy podľa lídra kresťanských demokratov Majerského diskutovali s viacerými politikmi.

Návrh majú podať vo štvrtok a verí, že sa nájde 90 poslancov na jeho schválenie. "Náš návrh ústavných zmien nie je podmienený ideologicky, je vytvorený znalostne a jeho hlavným princípom je uložiť veci na svoje miesto," uzavrel poslanec KDH Ján Horecký.

"Zodpovedne sme si preštudovali návrh premiéra Fica a podali k nemu pripomienky do medzirezortného pripomienkového konania. Verejne sme prezentovali, ktoré veci sme ochotní podporiť a ktoré sú podľa nás v návrhu neprijateľné," ozrejmila Katarína Poláčková z Kresťanskej únie.

Dodala, že rovnako zodpovedne si preštudujú aj návrh KDH. "Podstatné je pre nás podporiť dobrú zmenu ústavy, a nie to, kto ju navrhne," uzavrela.

PS považuje niektoré návrhy za škodlivé

Predseda opozičného PS Michal Šimečka v reakcii na návrhy zmeny Ústavy SR, ktoré predstavilo KDH, uviedol, že hlavnou úlohou opozície by mala byť porážka Fica v predčasných voľbách.

Šimečka pripomenul, že ľudia na Slovensku čelia drahote, chaosu a rozpadu služieb štátu, ktoré na ne uvalila rozpadajúca sa vláda.

Návrhy na zmenu ústavy z dielne KDH nemajú podľa PS šťastné načasovanie. "Z meritórneho hľadiska sú tam návrhy, ktoré považujeme za škodlivé. V prvom rade ide o de facto zákaz všetkých umelých oplodnení, čo by ohrozilo tisícky párov, ktoré dnes nemôžu mať dieťa. Rovnako nemôžeme podporiť ani zákaz rodičovstva párov rovnakého pohlavia alebo ohrozenie zdravého vývoja a vzdelávania detí," uviedla predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Lucia Plaváková (PS).

Vníma však aj návrhy, o ktorých si vie predstaviť diskusiu a podporu. Ide napríklad o návrhy týkajúce sa skrátených legislatívnych konaní alebo postavenia prokuratúry.

(tasr, max)

  |  

Kallasová: EÚ nebude automaticky nahrádzať výpadok financovania USAID

Európska únia nebude automaticky kompenzovať výpadok platieb Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj, oznámila šéfka diplomacie Kaja Kallasová. Podpora bude možná len v špecifických prípadoch.

Podľa nej EÚ nemá prostriedky na plošné nahrádzanie americkej pomoci. Cieľom je zvýšiť geopolitický vplyv Únie a zviditeľniť jej prínos. Kallasová upozornila, že EÚ je najväčším podporovateľom Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom, no verejnosť o tom vie málo.

Plánuje preto vyžadovať, aby prijímatelia jasne komunikovali podporu zo strany EÚ. Reagovala tak na pozastavenie americkej zahraničnej pomoci, ktoré Donald Trump nariadil 20. januára na 90 dní.

(tasr)

  |  

V Mníchove vrazilo auto do davu, zranených je najmenej 28 ľudí. Vodič je z Afganistanu

V nemeckom Mníchove vo štvrtok auto narazilo do davu, pričom zranenia utrpelo prinajmenšom 28 osôb vrátane detí. Niektoré zranenia sú vážne. Incident sa stal o 10:30 SEČ neďaleko hlavnej stanice.

Polícia po štvrtkovom incidente v Mníchove zadržala 24-ročného vodiča. Podľa hovorcu mníchovskej polície už nepredstavuje nebezpečenstvo pre verejnosť. Ide o žiadateľa o azyl z Afganistanu.

Polícia oblasť uzatvorila a ľudí vyzvala, aby sa jej vyhýbali, prípadne poskytli informácie. Miestne médiá píšu, že zranení boli účastníkmi štrajku odborového zväzu Verdi.

Bezprostredne nie je jasné, či išlo o nehodu alebo úmyselný čin, no podľa bavorského premiéra Markusa Södera išlo pravdepodobne o útok. „Musím vám povedať, že to vyzerá ako útok,“ skonštatoval.

Dosluhujúci kancelár a sociálny demokrat (SPD) Olaf Scholz skonštatoval, že podozrivý Afganec „nemôže dúfať v akúkoľvek zhovievavosť“. Vyhlásil, že „musí byť potrestaný a musí opustiť krajinu“.

Friederich Merz, líder kresťanských demokratov (CDU) a zrejme najväčší kandidát na kancelára v nadchádzajúcich voľbách, uviedol, že „v Nemecku sa musí niečo zmeniť“.

„Bezpečnosť ľudí v Nemecku bude našou najvyššou prioritou. (...) Budeme dôsledne presadzovať právo a poriadok,“ napísal Merz v príspevku na sociálnej sieti X.

Protiimigračná pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) zdôraznila, že za incident môže neefektívna migračná politika, pričom poukázala na národnosť podozrivého.

Líderka strany Alice Weidelová na X napísala: „Teroristický vodič v Mníchove bol afganský žiadateľ o azyl, ktorý bol polícii známy. Opäť mnoho ťažko zranených, opäť ženy a deti. Úprimne súcitím s obeťami a ich rodinami. Má to takto pokračovať ďalej? Zmena migrácie teraz!“

Incident v Mníchove nasleduje po sérii útokov cudzincov s pobytom v Nemecku. V januári 28-ročný Afganec zaútočil v meste Aschaffenburg na školskú skupinu a zabil dvojročné dieťa a jedného muža. Nemeckom otriasol podobný prípad aj vlani 20. decembra, keď na vianočných trhoch v Magdeburgu vrazilo auto do skupiny ľudí. Zahynulo vtedy najmenej šesť osôb a približne 300 utrpelo zranenia.

Nešťastie navyše prichádza deň pred začiatkom Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Podľa očakávaní sa na nej zúčastnia desiatky svetových lídrov vrátane amerického viceprezidenta JD Vancea a ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského. Predstavitelia začnú prichádzať už vo štvrtok večer.

(tasr, reuters, dw, lud, max, sak)

  |  

Predvolebné Poľsko tvrdeniam o štátnom prevrate neverí, ukázal prieskum

Predseda poľského Ústavného súdu Bogdan Święczkowski podal trestné oznámenie na premiéra Donalda Tuska, členov vlády, predsedov Sejmu a Senátu, poslancov vládnej koalície a niektorých sudcov i prokurátorov. Označil ich za organizovanú zločineckú skupinu s pokusom o štátny prevrat.

Z prieskumu spoločnosti IBRiS pre denník Rzeczpospolita na vzorke 1 067 respondentov vyplýva, že tvrdeniam Święczkowskeho verí 26 percent opýtaných a 58 percent respondentov ich odmieta.

Odborníci varujú, že téma prevratu sa môže v kampani pred prezidentskými voľbami konajúcimi sa 18. mája ešte objaviť ako mobilizácia voličov strany PiS.

V prieskumoch vedie primátor Varšavy Rafal Trzaskowski, ktorého pred piatimi rokmi porazil súčasný prezident Andrzej Duda. Druhé miesto zastáva predseda Ústavu pamäti národa Karol Nawrocki podporovaný stranou PiS. Tretí je kandidát pravicovej Konfederácie Slawomir Mentzen.

(tasr)

  |  

Musk stiahne ponuku za OpenAI, ak zostane nezisková

Elon Musk je ochotný stiahnuť svoju ponuku vo výške 97,4 miliardy dolárov za neziskovú časť OpenAI, ak spoločnosť upustí od plánov stať sa ziskovým subjektom. Vyplýva to zo súdneho podania zverejneného v stredu.

Musk tvrdí, že jeho ponuka mala podporiť charitatívne poslanie OpenAI. Podnikateľ zároveň podal žalobu, aby zabránil transformácii OpenAI na ziskový subjekt. Tvrdí, že majetok organizácie nemá slúžiť na súkromný zisk. Ak sa spoločnosť rozhodne pre ziskový model, musí byť podľa neho nezisková organizácia odškodnená nezávislým kupujúcim.

Sam Altman, generálny riaditeľ OpenAI, v reakcii na ponuku Muska vyhlásil, že nezisková časť spoločnosti nie je na predaj.

Musk a Sam Altman OpenAI založili v roku 2015, no neskôr sa rozišli pre nezhody v smerovaní firmy.

(tasr)