Preskočiť na obsah
  |  

USA nevylučujú sankcie ani vojenské kroky proti Rusku, tvrdí Vance

Americký viceprezident James David Vance varoval, že USA môžu uvaliť sankcie a zvážiť vojenské opatrenia proti Moskve, ak Vladimir Putin neuzavrie mierovú dohodu garantujúcu nezávislosť Ukrajiny. Povedal to v rozhovore pre The Wall Street Journal.

Prezident Donald Trump v stredu telefonoval s Putinom aj Volodymyrom Zelenským a nariadil začatie mierových rokovaní.

Medzitým americký minister obrany Pete Hegseth uviedol, že návrat Ukrajiny k hraniciam spred roku 2014 nie je realistický a NATO členstvo pre Kyjev nevidí ako súčasť riešenia.

USA uvalili na Rusko viacero sankčných balíkov od roku 2014. Zameriavajú sa na energetický sektor, finančné inštitúcie a technologický export.

(reuters, lipa)

  |  

Lietadlo s Marcom Rubiom sa pre poruchu vrátilo do USA

Lietadlo s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom sa vo štvrtok vrátilo na leteckú základňu Andrews pri Washingtone pre mechanickú poruchu. Rubio cestoval na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, kde sa mal v piatok stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Napriek komplikáciám plánuje pokračovať v ceste iným lietadlom.

Po návšteve Nemecka má v pláne diplomatické rokovania v Izraeli, Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch. Podľa AFP sa technické problémy s lietadlami amerických diplomatov vyskytujú často pre zastaranú letku.

(tasr, lipa)

  |  

Čierna Hora chce vstúpiť do EÚ v roku 2028, tvrdí premiér Spajić

Premiér Čiernej Hory Milojko Spajić oznámil, že krajina chce do roku 2028 vstúpiť do Európskej únie. V rozhovore pre Euronews uviedol, že všetky prístupové kapitoly plánujú uzavrieť do konca roka 2026.

Zdôraznil tiež hospodársky rast krajiny, keďže HDP sa za posledných päť rokov zdvojnásobil. Podgorica by sa tak mohla stať čistým prispievateľom do fondov EÚ.

Spajić vyzdvihol aj multietnický charakter krajiny a jej geopolitický význam pre región Balkánu. Čierna Hora je kandidátskou krajinou EÚ od roku 2010, pričom rokovania začala v roku 2012.

(tasr, lipa)

  |  

Čína obvinila Austráliu z provokácií v Juhočínskom mori

Čínske ministerstvo obrany tvrdí, že Austrália úmyselne „provokuje“ Čínu v Juhočínskom mori. Peking obvinil Canberru z „invázie“ a „narušenia domovov iných“.

Austrália vo štvrtok vyjadrila znepokojenie nad „nebezpečnými a neprofesionálnymi“ manévrami čínskeho stíhacieho lietadla voči austrálskemu hliadkovému lietadlu.

Peking tieto tvrdenia odmietol a označil ich za „falošné naratívy“. Incident sa odohral začiatkom týždňa v sporných vodách Juhočínskeho mora, kde si Čína nárokuje rozsiahle územia napriek medzinárodným námietkam.

(reuters, lipa)

  |  

Trumpov plán na zastavenie zahraničnej pomoci narazil na súdnu prekážku

Americký federálny sudca Amir Ali nariadil administratíve Donalda Trumpa, aby dočasne obnovila financovanie zahraničnej pomoci. Rozhodnutie prišlo po žalobe dvoch zdravotníckych organizácií, ktorým boli zastavené finančné prostriedky.

Trumpova administratíva tvrdila, že pozastavenie bolo nevyhnutné na preskúmanie programov USAID, no sudca uviedol, že neponúkla dostatočné vysvetlenie.

Zmrazenie pomoci spôsobilo narušenie zmlúv a prepúšťanie zamestnancov. Príkaz sa vzťahuje na existujúce zmluvy pred Trumpovým dekrétom z 20. januára.

Elon Musk nedávno oznámil, že s Trumpom plánujú USAID zrušiť.

(tasr, lipa)

  |  

Macron varuje pred mierom na Ukrajine za cenu kapitulácie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval pred mierom na Ukrajine, ktorý by znamenal jej kapituláciu. Európa podľa neho musí zohrávať kľúčovú úlohu v regionálnej bezpečnosti. Uviedol to v rozhovore pre denník Financial Times.

Macronovo vyjadrenie prichádza po tom, čo Donald Trump oznámil plány na rokovania s Ruskom o ukončení vojny. Kyjev a európski spojenci sa obávajú, že USA a Moskva môžu riešiť konflikt bez Ukrajiny.

V piatok sa má Volodymyr Zelenskyj stretnúť s americkým viceprezidentom Jamesom Davidom Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

(tasr, lipa)