Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Saudská Arábia bude hostiť stretnutie arabských lídrov o Gaze

Saudský korunný princ Mohammed bin Salmán pozval lídrov arabských štátov Perzského zálivu, Egypta a Jordánska na neformálne stretnutie v Rijáde. Podľa agentúry SPA sa bude rokovať o povojnovej obnove Pásma Gazy.

Arabské štáty sa snažia vypracovať vlastný plán rekonštrukcie vojnou zničenej palestínskej enklávy, čím chcú čeliť návrhu Donalda Trumpa premeniť Gazu na „Riviéru Stredného východu“ po presídlení Palestínčanov.

Oficiálne rozhodnutia sa očakávajú na mimoriadnom samite Ligy arabských štátov v Egypte 4. marca. Egypt a Jordánsko už odmietli Trumpovu výzvu na prijatie palestínskych utečencov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Výstavba Istropolisu má byť zaradená medzi revolučné projekty strednej Európy

Developerská spoločnosť Immocap predstavila inovovanú podobu nového Istropolisu na Trnavskom mýte v bratislavskom Novom Meste, ktorý má vyrásť na mieste asanovaného pôvodného Domu odborárov, známeho ako Istropolis. Začiatok výstavby sa očakáva v lete.

Budúcim srdcom Istropolisu má byť kultúrno-spoločenská hala s kapacitou 3000 ľudí, ktorá má vytvoriť zázemie pre organizáciu širokej škály podujatí.

V rámci konceptu dostali konkrétnu podobu okrem haly aj štyri bytové domy prepojené zeleným mestským parkom a komunitným námestím s fontánou a tri administratívne budovy. Zmeny sa dočká aj Škultétyho ulica.

Projekt sa má zaradiť medzi revolučné projekty v strednej Európe. Budova bývalého Istropolisu vyrástla v 80. rokoch minulého storočia.

Slúžila ako zjazdový palác pre špičky komunistického režimu. Po roku 1989 bola majetkom odborov, ktoré ju predali súkromnému investorovi v roku 2017.

(tasr)

Minúta  |  

USA vyzvali Ukrajinu, aby zmiernila kritiku a prijala dohodu o nerastoch

Ukrajina by mala obmedziť kritiku Spojených štátov, ktoré sa snažia sprostredkovať mierovú dohodu prijateľnú pre všetky strany, vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

V rozhovore pre televíziu Fox News zdôraznil, že Kyjev by mal „zmierniť tón a vážne sa zamyslieť nad podpisom dohody“. Hoci podrobnosti neposkytol, zmienil aj dohodu o kritických nerastoch medzi USA a Ukrajinou.

Waltz však zároveň vyjadril presvedčenie, že rozdiely medzi Washingtonom a Kyjevom môžu byť prekonané.

(reuters, sab)

Minúta  |  

USA údajne odmietnu podporiť rezolúciu OSN o ruskej agresii na Ukrajine

Spojené štáty odmietajú podporiť návrh rezolúcie OSN, ktorá odsudzuje ruskú agresiu a podporuje územnú celistvosť Ukrajiny „v jej medzinárodne uznaných hraniciach“, tvrdia diplomatické zdroje z OSN s tým, že ide o výraznú zmenu postoja Washingtonu DC.

Rozhodnutie zrejme odráža napätie medzi prezidentmi Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom, ktorý sa usiluje rýchlo ukončiť takmer trojročnú vojnu, ktorej výročie má pripomínať práve rezolúcia OSN.

V návrhu rezolúcie pre Valné zhromaždenie OSN, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, sa odsudzuje ruská agresia a potvrdzuje záväzok „k suverenite, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc“.

„V predchádzajúcich rokoch sa Spojené štáty dôsledne podieľali na predkladaní takýchto rezolúcií na podporu spravodlivého mieru na Ukrajine,“ povedal vo štvrtok jeden zo zdrojov.

Návrh rezolúcie sponzoruje [predkladá, pozn. red.] vyše 50 krajín, ktoré zdroj odmietol identifikovať. USA sa však zatiaľ nepripojili. Hlasovanie v OSN sa považuje za test globálnej podpory Ukrajine, pričom bez americkej účasti môže mať rezolúcia slabší medzinárodný dosah.

Hovorca americkej diplomatickej misie pri OSN v Ženeve na žiadosť o komentár bezprostredne nereagoval.

Otázka územnej celistvosti je mimoriadne citlivá, keďže Kyjev trvá na vrátení území obsadených ešte počas nepokojov na východe v roku 2014, ako aj Krymského polostrova. Zelenskyj dlhodobo odmieta vyjednávať o ukrajinskom území, pričom sa odvoláva na medzinárodnoprávnu zásadu, že „hranice sa neposúvajú silou“.

Moskva zase v septembri 2022 jednostranne, teda bez medzinárodného uznania anektovala ďalšie štyri oblasti pozdĺž pobrežia Azovského mora, na ktoré sa podľa prezidenta Vladimira Putina vzťahuje jadrová doktrína.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ministerstvo životného prostredia povolilo odstrel 49 medveďov

Výskyt medveďa hnedého v obývaných oblastiach prinútil úrady konať. Ministerstvo životného prostredia SR povolilo odstrel 49 synantropných jedincov, pričom 31 bolo usmrtených tento rok.

Mimoriadne situácie pre výskyt medveďov platia v častiach Prešovského, Žilinského a Banskobystrického kraja. Envirorezort posudzuje ďalšie žiadosti a pripravuje nové rozhodnutia.

Rezort upozorňuje na mierne zimy, ktoré spôsobujú, že niektoré medvede nehibernujú, častejšie vyhľadávajú potravu v blízkosti ľudských obydlí a strácajú prirodzenú plachosť, čo vedie k stretom s ľuďmi.

Populácia medveďa hnedého na Slovensku sa v posledných desaťročiach zvýšila. Od roku 2010 bolo zaznamenaných viacero prípadov ich výskytu v dedinách a mestách, čo viedlo k nárastu stretov s ľuďmi.

Medveď hnedý je podľa smerníc EÚ chránený druh, avšak výnimky na jeho odstrel sú povolené v prípade ohrozenia ľudí alebo škôd na majetku.

(tasr, red)

Minúta  |  

Budanov: Prímerie vo vojne s Ruskom je možné ešte tento rok

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov verí, že prímerie v konflikte s Ruskom by mohlo byť dosiahnuté v roku 2025. V rozhovore s azerbajdžanským novinárom Eynullom Fatullajevom spresnil, že existuje väčšina potrebných faktorov na jeho uzavretie.

Upozornil však, že jeho dĺžka a efektivita sú otázne, a odmietol poskytnúť ďalšie podrobnosti.

Ukrajinskí predstavitelia sú skeptickí a varujú, že prímerie by mohlo Rusku umožniť znovu sa vyzbrojiť. Moskva však tvrdí to isté o ukrajinskej armáde, pričom sa odvoláva na nedávne vyjadrenie exkancelárky Angely Merkelovej na adresu minských dohôd.

Diplomatické snahy o ukončenie vojny sa zintenzívnili po telefonáte Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom, čo vyvolalo obavy v Kyjeve aj v ďalších európskych krajinách.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.