Preskočiť na obsah
  |  

Špekulácie o zdraví pápeža rastú, Vatikán vyzýva na modlitby

Dlhodobá choroba pápeža Františka vyvolala neobvyklé verejné špekulácie medzi katolíckymi kardinálmi. Newyorský kardinál Timothy Dolan naznačil, že pápež je „pravdepodobne blízko smrti“. Nemecký kardinál Gerhard Müller naopak kritizoval verejné úvahy o konkláve a vyzval na sústredenie sa na modlitby.

Vatikán v pondelok organizuje modlitebnú vigíliu na Námestí svätého Petra, ktorú povedie štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Veriacich sa zhromažďujú aj pred nemocnicou Gemelli, kde je František hospitalizovaný.

(reuters, sab)

  |  

Trump blokuje prístup AP do Bieleho domu pre názov Mexického zálivu, prípad rieši súd

Federálny sudca Trevor McFadden v pondelok rozhodne o žiadosti agentúry AP, ktorá chce obnoviť prístup svojich novinárov do Bieleho domu. Administratíva Donalda Trumpa im ho odobrala po tom, čo odmietli používať nový názov Mexického zálivu „Americký záliv“.

AP tvrdí, že zákaz porušuje prvý dodatok ústavy o slobode slova a prístupe k verejným informáciám. Biely dom označil žalobu za „reklamný trik“. Asociácia korešpondentov Bieleho domu a agentúra Reuters vyjadrili AP podporu.

Trump jednostranne premenoval Mexický záliv ešte v deň svojej inaugurácie 20. januára. Názov Americký záliv vyplýva z obnovovania názvov, ktoré „ctia americkú veľkosť“, podobne ako sa vrch „Denali“ vrátil k svojmu originálnemu názvu Mount McKinley.

(reuters, sab)

  |  

Macron a Trump rokujú o Ukrajine, Francúzsko varuje pred zlou dohodou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval v pondelok do Washingtonu na rokovania s Donaldom Trumpom o ukončení vojny na Ukrajine. Macron je prvým európskym lídrom, ktorý navštívil Trumpa po jeho návrate k moci.

Zlá dohoda by znamenala kapituláciu Ukrajiny a oslabenie Západu, varoval Macron. Trump rokuje s Kyjevom o dohode, ktorá by USA umožnila získať časť ukrajinského nerastného bohatstva ako náhradu za vojenskú pomoc.

Trump tlačí na dohodu s Ruskom, pričom chce, aby Kyjev vrátil časť vojenskej pomoci vo forme nerastného bohatstva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to odmietol s tým, že USA neposkytli pomoc v hodnote 500 miliárd dolárov, ako Trump tvrdí. Ukrajinský rezort hospodárstva tiež cez víkend priznal, že ložiská obsahujú nerasty len v hodnote 350 miliárd dolárov.

Britský premiér Keir Starmer navštívi Trumpa neskôr tento týždeň s podobným cieľom – zabrániť „unáhlenej“ dohode s Ruskom.

(reuters, sab)

  |  

Orbán predstavil nový zákon o zahraničnom financovaní médií

Maďarská vláda pripraví ďalšiu legislatívu na ochranu národnej suverenity a odhalí zahraničné financovanie médií, oznámil premiér Viktor Orbán v parlamente. Inšpiroval sa krokom Donalda Trumpa, ktorý pozastavil financovanie agentúry USAID a obmedzil jej činnosť.

Orbán tvrdí, že zahraničné siete, vrátane organizácií napojených na miliardára Georgea Sorosa, ovplyvňujú maďarské médiá a politiku. Oznámil tiež, že vláda našla kanály, cez ktoré týmto médiám prúdili stovky miliónov forintov.

Opozícia obviňuje Orbána z potláčania nezávislých médií pred voľbami, ktoré sa musia konať najneskôr v roku 2026.

(reuters, sab)

  |  

Rusko uzavrelo dohodu o evakuácii civilistov z Kurskej oblasti

Rusko, Ukrajina a Červený kríž sa dohodli na evakuácii civilistov z Kurskej oblasti, ktorú v auguste 2024 obsadili ukrajinské jednotky, oznámila ruská komisárka pre ľudské práva Taťjana Moskaľkovová.

Niektorí obyvatelia už prekročili hranice do ukrajinskej Sumskej oblasti a majú byť presunutí do Ruska cez Bielorusko.

Červený kríž potvrdil pomoc evakuovaným, ale samotnú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou nepotvrdil.

Moskva eviduje 500 nezvestných, miestni hovoria až o troch tisícoch. Kyjev tvrdí, že Rusko má na okupovaných územiach tisíce Ukrajincov.

(afp, tasr, sab)

  |  

Merz chce koalíciu s SPD, Scholz zatiaľ váha

Nemeckí kresťanskí demokrati (CDU/CSU) sa budú snažiť o koalíciu so sociálnymi demokratmi (SPD), oznámil líder Friedrich Merz. Obe strany by mali spolu 328 kresiel v 630-člennom Bundestagu.

SPD však zatiaľ rozhodnutie nepotvrdila. Merz chce vytvoriť vládu do Veľkej noci a zdôraznil potrebu stability. CDU/CSU získala 28,5 percenta hlasov, druhá skončila AfD s 20,8 percenta a SPD zaznamenala historicky najhorší výsledok so 16,4 percenta.

Prioritami Merzovej vlády majú byť obrana, migrácia a zamestnanosť.

(reuters, afp, tasr, sab)