Preskočiť na obsah
  |  

Medzinárodný trestný súd pripomenul Merzovi povinnosť zatknúť Netanjahua

Medzinárodný trestný súd (ICC) v pondelok reagoval na vyjadrenie nemeckého lídra Friedricha Merza, ktorý chce pozvať izraelského premiéra Benjamina Netanjahua do Nemecka.

ICC zdôraznil, že podľa Rímskeho štatútu, zakladajúceho dokumentu súdu, je vynucovanie rozhodnutí súdu právnou povinnosťou signatárskych štátov. Súd tiež varoval, že jednotlivé štáty nemôžu jednostranne určovať platnosť jeho právnych rozhodnutí.

Víťaz nemeckých parlamentných volieb Merz v pondelok telefonoval s izraelským premiérom Netanjahuom, a pozval ho na návštevu Nemecka. Priblížil, že izraelskému lídrovi telefonicky povedal, „že nájdeme spôsoby a prostriedky, aby mohol navštíviť Nemecko a opäť odísť bez toho, aby bol zatknutý“.

Strana Ľavica označila Merzovo pozvanie za „katastrofu“ a obvinila ho z „dvojakého metra“. Nemecko vždy trvalo na tom, že medzinárodné zatykače sa musia realizovať, povedal spolulíder Ľavice Jan van Aken.

„Ak Vladimir Putin príde do Nemecka, potom sa tento zatykač musí vykonať. To isté platí aj pre Netanjahua,“ povedal Aken s odkazom na zatykač ICC vydaný na ruského lídra v súvislosti s deportáciou detí z Ukrajiny.

(reuters, sab)

  |  

Británia zaviedla najväčší balík sankcií proti Rusku od začiatku vojny

„Každé prerušenie vojenskej zásobovacej linky, každý zablokovaný rubeľ a každý podporovateľ Putinovej agresie je krokom k spravodlivému a trvalému mieru," vyhlásil britský minister zahraničných vecí David Lammy.

V deň tretieho výročia ruskej invázie schválila viac ako 100 nových sankcií. Opatrenia zasiahli ruský vojenský priemysel, dodávateľov z tretích krajín, ako aj jednotlivcov vrátane miliardára Romana Trocenka a severokórejského ministra obrany.

Sankcie sa týkajú aj 40 lodí podieľajúcich sa na obchádzaní ropných obmedzení.

Podľa britskej vlády je cieľom oslabenie vojenskej mašinérie Ruska a obmedzenie jeho príjmov.

(tasr)

  |  

Najvyšší súd USA odmietol žalobu pro-life aktivistov proti zónam pri potratových centrách

Najvyšší súd USA odmietol preskúmať žaloby pro-life aktivistov proti nárazníkovým zónam „chrániacim“ pacientky pred „obťažovaním“ pri potratových klinikách. Aktivisti tvrdili, že tieto zóny porušujú ich právo na slobodu prejavu.

Nižšie federálne súdy však ich žaloby zamietli s odkazom na precedens Hill vs Colorado z roku 2000, ktorý takéto opatrenia umožňuje.

Ochranné zóny sú predmetom dlhoročných právnych sporov a opäť získali na význame po zrušení verdiktu Roe vs Wade v roku 2022. Vyplývajú zo zákona o slobode prístupu k vchodom do zdravotníckych zariadení (FACE Act) z roku 1992, cielene napísaného tak, aby zamedzili prítomnosti pro-life aktivistov pred potratovými centrami.

(reuters, sab)

  |  

Predsedníčka súdnej rady: Mazák pochybil pri registratúre spisov

Súdna rada uplynulý týždeň prerokovala vykonaný audit v spisoch. Ten podľa predsedníčky súdnej rady Marcely Kosovej zistil "nedostatky na úseku, ktorý spadal pod priamu riadiacu kompetenciu bývalého predsedu" Jána Mazáka.

Za obeh spisov a poriadok v registratúre zodpovedá Kancelária súdnej rady. "Je tomu tak však iba za situácie, keď si predseda súdnej rady neuzurpuje priamu kompetenciu nad niektorým úsekom, ako to urobil Ján Mazák," vysvetlila s dôvetkom, že potom aj zodpovedá za stav v registratúre.

Mazák už skôr pre Denník N reagoval, že vykonaný audit je "dosť úbohý a trápny pokus haniť bývalé vedenie súdnej rady". Ozrejmil, že jemu predkladal spisy sekretariát, kam ich aj vrátil na ďalší postup. Podľa neho ich nemal osobne nosiť a zakladať do priečinkov, ako ani vykonávať zápisy v registratúre.

(max)

  |  

Ukrajina a USA sú blízko dohody o nerastných surovinách

Washington by získal prístup k vzácnym kovom výmenou za podporu Kyjevu. Rokovania však vyvolali napätie – USA si nárokujú 50 percent ukrajinských nerastov ako kompenzáciu za pomoc v hodnote 100 miliárd dolárov.

Prezident Ukrajiny, Volodymyr Zelenskyj, pôvodnú verziu odmietol, pretože neobsahovala bezpečnostné záruky.

Podpredsedníčka vlády Oľha Stefanišynová uviedla, že rokovania sú vo finále. Americký vyslanec Steve Witkoff očakáva dohodu v najbližších dňoch.

Niektorí ukrajinskí politici a experti kritizujú návrh dohody, pretože by mohol ohroziť ekonomickú suverenitu Ukrajiny. Opozícia žiada, aby sa o podmienkach rokovalo transparentne a aby z dohody profitovala aj ukrajinská ekonomika.

(tasr, lup)

  |  

Špekulácie o zdraví pápeža rastú, Vatikán vyzýva na modlitby

Dlhodobá choroba pápeža Františka vyvolala neobvyklé verejné špekulácie medzi katolíckymi kardinálmi. Newyorský kardinál Timothy Dolan naznačil, že pápež je „pravdepodobne blízko smrti“. Nemecký kardinál Gerhard Müller naopak kritizoval verejné úvahy o konkláve a vyzval na sústredenie sa na modlitby.

Vatikán v pondelok organizuje modlitebnú vigíliu na Námestí svätého Petra, ktorú povedie štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Veriacich sa zhromažďujú aj pred nemocnicou Gemelli, kde je František hospitalizovaný.

(reuters, sab)