Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deti sa najviac boja neúspechu v škole a samoty, ukázal prieskum

Úrad komisára pre deti v spolupráci s Trnavskou univerzitou a Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce (VŠZaSP) sv. Alžbety vykonal celoslovenský prieskum medzi žiakmi siedmych ročníkov na 67 školách a bolo doň zahrnutých 1 120 školákov.

Prináša dôležité poznatky o tom, ako sa deti cítia v rodine, škole, vo vzťahoch, ako vnímajú bezpečie a aké majú obavy.

"Výsledky prieskumu jednoznačne ukázali, že deti, ktoré vyrastajú v stabilnom rodinnom prostredí s oboma rodičmi, prežívajú najväčší pocit bezpečia a celkovú dôveru v život," uvádza sa vo zverejnenom dokumente.

Význam otcov v životoch detí podľa prieskumu stúpol - naopak na poslednom mieste v dôvere a dôležitosti sa ocitli online kamaráti.

Najväčší strach majú slovenské deti zo školského neúspechu a samoty, pričom dievčatá sa viac obávajú výsmechu, priberania či kyberšikany.

"Prvýkrát bol v prieskume meraný aj význam viery, ktorá sa prekvapivo dostala medzi päť najdôležitejších hodnôt," potvrdzuje Úrad komisára pre deti.

Prieskum ukázal, že ak deti vidia šikanu, väčšinou ju hlásia učiteľovi alebo sa pokúsia zastať šikanovaného spolužiaka. Miera šikany ukazuje ako nižšia než v okolitých európskych krajinách.

„Otváranie tém pomáha veci postupne zlepšovať,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško. Kompletné výsledky budú podľa informácií dostupné v priebehu dvoch mesiacov.

(let)

Minúta  |  

Juhokórejský ústavný súd prijíma záverečné reči v procese s Junom

Ústavný súd Južnej Kórey v utorok posudzuje ústavnú žalobu (impeachment) prezidenta Jun Sok-jola, ktorý čelí obvineniam zo zneužitia moci po tom, čo 3. decembra vyhlásil stanné právo. Obe strany procesu majú prezentovať záverečné reči.

Parlamentní právnici Juna prirovnali k bývalým juhokórejským diktátorom a tvrdia, že chcel „vytvoriť svet, v ktorom bude každé jeho slovo zapísané v ústave, a snažil sa privatizovať krajinu a vládnuť nad ústavou“.

Jun obhajuje svoj krok ako varovanie opozícii, no odmieta, že chcel zaviesť vojenskú vládu. Jeho rozhodnutie po niekoľkých hodinách zvrátil parlament, vyvolalo však ústavnú krízu.

Počas procesu je vo väzbe pre podozrenie z podnecovania vzbury. Ak ho súd odvolá, bude odvolaný menej ako tri roky po nástupe do päťročného úradu.

Ústavný súd má na rozhodnutie šesť mesiacov. Jun je prvým úradujúcim prezidentom Juhokórejskej republiky, ktorý čelí trestnému procesu za podnecovanie vzbury.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Kremeľ odmieta európskych mierotvorcov na Ukrajine

Rusko odmieta tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Vladimir Putin súhlasí s nasadením európskych mierotvorcov na Ukrajine. Kremeľ v utorok odkázal na svoje skoršie vyhlásenie, podľa ktorého je takýto krok pre Moskvu neprijateľný.

Súčasne však signalizoval otvorenosť spolupráci s USA pri ťažbe vzácnych kovov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov priblížil, že Rusko má vlastné plány na rozvoj ložísk, no je ochotné spolupracovať, keď na to bude politická vôľa.

„Keď nastane, povedzme, moment politickej vôle, budeme otvorení tejto spolupráci,“ vysvetlil.

Putin už skôr naznačil, že dohoda o ekonomickej spolupráci so Spojenými štátmi je možná. Dôkazom toho je podľa Peskova aj pondelkové hlasovanie v Bezpečnostnej rade OSN, na ktorej Washington DC prejavil „omnoho vyváženejší postoj“ k vojne na Ukrajine. Vyslovil tiež predpoklad, že pod vplyvom USA sa zmení aj postoj Európy.

Minerály vzácnych zemín sú skupinou 17 kovov, ktoré sa používajú na výrobu magnetov, ktoré menia energiu na pohyb pre elektrické vozidlá, mobilné telefóny, raketové systémy a inú elektroniku. Podľa údajov US Geological Survey má Rusko po Číne, Brazílii, Indii a Austrálii piate najväčšie zásoby kovov vzácnych zemín na svete.

USA a Ukrajina rokujú o samostatnej dohode týkajúcej sa týchto kovov. Trump tento týždeň povedal, že táto dohoda je „veľmi blízko“ k uzavretiu. Putin v pondelok pre štátnu televíziu reagoval, že tieto rokovania nie sú pre Rusko problémom.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Egypt odmieta presídlenie Palestínčanov, hovorí o hrozbe pre región

Egypt v utorok vyhlásil, že odmieta akékoľvek návrhy na presídlenie palestínskeho obyvateľstva z Pásma Gazy. Podľa vyhlásenia egyptskej prezidentskej kancelárie by takýto krok znamenal likvidáciu palestínskej veci a ohrozenie bezpečnosti širšieho regiónu Stredného východu. 

Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa údajne zvažujú trvalé vysídlenie viac ako dvoch miliónov Arabov z Pásma Gazy a prevzatie kontroly nad územím.

Podľa medializovaných plánov by Gaza mohla byť premenená na „Riviéru Blízkeho východu“. Trumpove návrhy vyvolali ostrú kritiku v arabskom svete.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Začal sa proces s exministrom Gáborom Gálom obžalovaným z úplatku

Prípad súvisí s činnosťou Slovenského pozemkového fondu. Podľa obžaloby si mal Gál v roku 2018 vyžiadať a prijať úplatok vo výške 50-tisíc eur. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Na utorkovom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku obžalovaný aj prokurátor odmietli konanie o dohode o vine a treste. Prokurátor ozrejmil, že voči Ladislavovi K., ktorý bol v prípade spoluobžalovaný, bolo trestné stíhanie kvôli premlčaniu zastavené.

Obhajoba považuje obžalobu za nedôvodnú. Tá je podľa nej navyše postavená na výpovedi trestne stíhaných.

Exminister spravodlivosti odmietol v utorok vypovedať. Spraví tak až po výsluchu svedkov. V ich výpovediach z prípravného konania je podľa neho veľa nezrovnalostí, preto chce počkať.

Proces bude výsluchom svedkov pokračovať v stredu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Obnova Ukrajiny si podľa Svetovej banky vyžiada 524 miliárd dolárov

Odhadované náklady na povojnovú obnovu Ukrajiny sa oproti minulému roku zvýšili o sedem percent na 524 miliárd dolárov. Vyplýva to z novej analýzy Svetovej banky, OSN, Európskej komisie a ukrajinskej vlády.

Táto suma predstavuje takmer trojnásobok predpokladaného HDP krajiny v budúcom roku. Najviac poškodené sú bývanie, doprava, energetika a priemysel. Priame škody dosiahli 176 miliárd dolárov, pričom 13 percent ukrajinského bytového fondu bolo zničených.

Ukrajina na rok 2025 vyčlenila 7,37 miliardy dolárov, no stále jej chýba takmer desať miliárd. Len suma potrebná na odstraňovanie sutín a príslušný manažment sa pohybuje vo výške 13 miliárd dolárov, priblížila správa.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.