Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SNS žiada preveriť hlasovanie Slovenska v OSN o Ukrajine

Národniari vyzvali premiéra Roberta Fica (Smer), aby preveril hlasovanie zástupcu Slovenska na Valnom zhromaždení OSN. To pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a viacerými európskymi štátmi.

Rezolúciu o "zvrchovanosti, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny" podporilo so Slovenskom dovedna 93 krajín, proti bolo 18. SNS je proti a tvrdí, že hlasovanie sa uskutočnilo bez mandátu.

"Predmetom preverenia musí byť získanie informácie o tom, kto a kedy dal súhlas zástupcovi Slovenskej republiky na pôde OSN hlasovať týmto spôsobom," uviedla strana v stanovisku.

Národniari vyzvali Fica i na "bezodkladné ospravedlnenie sa za hlasovanie na pôde OSN v mene Slovenskej republiky".

Strana Andreja Danka vyzvala tiež ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer), aby prehodnotil naše zastúpenie v OSN.

(tasr, max)

Minúta  |  

Musk dáva federálnym zamestnancom druhú šancu, hrozí však ďalšími výpoveďami

Riaditeľ amerického Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) Elon Musk v utorok na svojej sieti X oznámil, že federálni zamestnanci dostanú „druhú šancu“ odpovedať na jeho ultimátum, aby zdôvodnili svoju prácu, inak budú prepustení.

Jeho predošlá požiadavka vyvolala chaos v amerických úradoch, pričom niektoré agentúry, ako ministerstvo financií, nariadili odpovedať, zatiaľ čo iné, napríklad Pentagon či úrad riaditeľa národného spravodajstva, odmietli z dôvodu možného šírenia utajovaných informácií.

„Podľa uváženia prezidenta dostanú ďalšiu šancu. Ak ani na druhýkrát nezareagujú, bude to mať za následok ukončenie pracovného pomeru,“ napísal Musk.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa už zrušila viac ako 20-tisíc pracovných miest v rámci Muskovej iniciatívy na redukciu federálnej vlády. Odbory sa snažia zastaviť hromadné výpovede súdnou cestou.

Federálny sudca medzitým zablokoval Muskovej agentúre prístup k citlivým údajom ministerstva školstva a personálneho úradu OPM. Trumpova administratíva však hodlá sudcov odvolať pre podozrenie z cielených zásahov do nezávislosti výkonnej moci, ako aj preto, že väčšinu z nich menovala predošlá demokratická garnitúra.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Dánsko zakáže mobily v školách, chce chrániť duševné zdravie detí

Dánska vláda pripravuje zákaz používania smartfónov a iných elektronických zariadení na školách. Podľa ministra školstva Mattiasa Tesfaya sa mobilné telefóny nebudú môcť používať ani počas prestávok. Minister kultúry Jakob Engel-Schmidt zdôraznil, že obrazovky oberajú deti o detstvo.

Vláda avizovaným zákazom nadväzuje na apel komisie pre blaho mládeže, ktorá zverejnila 35 odporúčaní zameraných na zlepšenie duševného zdravia detí, vrátane zákazu používania smartfónov pre osoby mladšie ako 13 rokov.

Od 1. januára 2025 platí aj na Slovensku zákon regulujúci používanie mobilných telefónov a podobných elektronických zariadení na základných školách.

Kým žiaci do tretieho ročníka majú zakázané používať tieto zariadenia úplne, starším je to povolené, ak si to vyžaduje vzdelávací program či o tom rozhodne učiteľ. Výnimky platia napríklad pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bundesbank mala vlani prvú stratu za 45 rokov, presiahla 19 miliárd eur

Nemecká centrálna banka Bundesbank oznámila za rok 2023 stratu 19,2 miliardy eur. Ide o prvú stratu od roku 1979.

Dôvodom sú vysoké úrokové sadzby v eurozóne, ktoré viedli k vysokým výplatám úrokov komerčným bankám. Negatívne sa prejavili aj slabé výnosy z dlhopisov nakúpených v období nízkych sadzieb.

Prezident banky Joachim Nagel očakáva stratu aj v nasledujúcich rokoch, hoci jej rozsah by sa mal znižovať. Bundesbank nebude môcť vyplácať dividendy štátu. Na začiatku roka 2024 mala banka rezervy na krytie strát už len 700 miliónov eur.

Európska centrálna banka v rokoch 2022 a 2023 opakovane zvyšovala úrokové sadzby, aby bojovala proti inflácii. To zvýšilo náklady národných centrálnych bánk na vyplácanie úrokov komerčným bankám, čo viedlo k stratám.

Strata Bundesbanky znamená, že štát príde o príjmy z dividend, ktoré v minulosti dosahovali stovky miliónov eur ročne. To môže zvýšiť tlak na verejné financie v čase rastúcich výdavkov na obranu a energetickú transformáciu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Srbská polícia prehľadala kancelárie mimovládok pre podozrenia z financovania od USAID

Srbská polícia v utorok vykonala razie v kanceláriách dvoch mimovládnych organizácií v Belehrade v rámci vyšetrovania možného zneužitia finančných prostriedkov z Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Podľa hlavného prokurátora Nenada Stefanovića prebieha vyšetrovanie štyroch organizácií vrátane prieskumnej agentúry CRTA a „watchdogových“ organizácií Civic Initiatives, Trag a Policy Center na základe tvrdení administratívy prezidenta Donalda Trumpa o nadmernom čerpaní fondov.

USAID v januári zmrazil financovanie na 90 dní a Trumpova vláda ho plánuje výrazne obmedziť či dokonca zrušiť. Predstavitelia mimovládnych organizácií zásah označili za zastrašovanie občianskej spoločnosti.

Maja Stojanovićová, výkonná riaditeľka Civic Initiatives, priblížila, že približne 20 detektívov vtrhlo do kancelárií jej organizácie bez predloženia súdneho príkazu. „Dnešný zásah polície... predstavuje brutálnu demonštráciu sily a pokračujúci tlak na občiansku spoločnosť v Srbsku,“ vyhlásila.

Americká agentúra v Srbsku vyčlenila v minulom fiškálnom roku 1,5 milióna dolárov na „podporu diverzity, rovnosti a inklúzie na pracoviskách a v obchodných komunitách“.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Kremeľ odmieta mierové jednotky EÚ na Ukrajine napriek Trumpovým slovám

Kremeľ v utorok zopakoval svoj nesúhlas s umiestnením európskych mierových síl na Ukrajine. Reagoval tak na vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdil, že Moskva by s takýmto krokom súhlasila.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odkázal na predchádzajúce vyhlásenie ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, podľa ktorého by takáto prítomnosť predstavovala „priame ohrozenie“ Ruska.

Trump v pondelok vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by nemal problém s mierovými silami, ak by sa dosiahla dohoda o ukončení vojny. Biely dom na Kremeľ nereagoval priamo, ale zdôraznil Trumpovu snahu o mier.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.