Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinské regióny, ktoré Rusko okupuje, sú podľa Kremľa trvalo ruské

Kremeľ vylúčil akékoľvek rokovania o štatúte piatich regiónov na východe a juhu Ukrajiny, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov - Rusko ich formálne anektovalo, ale štyri z nich okupuje iba čiastočne.

Územia, ktoré Rusko okupuje, sú zapísané v ruskej ústave ako súčasť štátu, a podľa Peskova sú „neoddeliteľnou súčasťou našej krajiny.“

Tieto slová sú reakciou na otázku, či sľub amerického prezidenta Donalda Trumpa vrátiť Ukrajine čo najviac území skomplikuje rokovania o ukončení rusko-ukrajinskej vojny.

Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym v roku 2014 a v septembri 2022 oznámilo anexiu Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Moskva okupuje aj časť Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj síce nastolil možnosť „výmeny“ niektorých Ukrajinou obsadených území Ruskej federácie, Moskva to však vylúčila.

(tasr, juh)

Minúta  |  

WHO: Opičie kiahne zostávajú globálnou hrozbou

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok potvrdila, že epidémia opičích kiahní zostáva zdravotnou pohotovosťou medzinárodného významu. WHO rozhodla na základe rastúceho počtu prípadov a šírenia vírusu, pohotovosť pritom vyhlásila v auguste 2024.

Situáciu komplikuje násilie vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky, kde sa šírenie opičích kiahní ťažko kontroluje. Od začiatku roka 2025 bolo celosvetovo potvrdených viac ako 21-tisíc prípadov a 70 úmrtí, najmä v Kongu. Vírus sa šíri blízkym kontaktom a spôsobuje horúčkové príznaky a kožné lézie.

Okrem Konžskej demokratickej republiky sú najviac ohrozené Uganda a Burundi, viaceré prípady sa však potvrdili aj v Británii či Thajsku, a to v súvislosti s cestovaním nakazených do Afriky.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Maďarská vláda chce zmeniť ústavu, dotkne sa to aj Pride-u

Maďarská vláda vo štvrtok oznámila, že čoskoro zmení ústavu s dôrazom na ochranu detí, čo môže podľa LGBT aktivistov viesť k zákazu každoročného pochodu Pride.

Premiér Viktor Orbán minulý týždeň v sobotu vyhlásil, že organizátori Pride by sa tento rok nemali obťažovať, keďže ide o „stratu času a peňazí“. Organizátori tvrdia, že pochod je „rodinne orientovaný“ a „nepredstavuje hrozbu pre deti“.

Orbánov poradca Gergely Gulyás potvrdil, že právo na ochranu detí má prioritu pred právom na zhromažďovanie. Parlament, v ktorom dominuje Orbánova strana Fidesz, pravdepodobne ústavnú zmenu schváli.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Po USA túži po ukrajinskom nerastnom bohatstve aj Francúzsko

Francúzsko diskutuje s Kyjevom o prístupe k nerastnému bohatstvu Ukrajiny od jesene 2024. Uviedol to francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu, podľa ktorého francúzsky obranný priemysel bude potrebovať množstvo surovín.

Tie sú preň „absolútne kľúčové“ pre vyrábané zbraňové systémy, „a to nie (len) na budúci rok, ale na ďalších 30 alebo 40 rokov“. Otázku surovín mal do svojho plánu víťazstva zahrnúť sám ukrajinský prezident Zelenskyj počas návštevy Paríža, pričom predložil niekoľko návrhov nielen Spojeným štátom, ale aj Francúzsku a ďalším spojencom.

V prípade Francúzska by spolupráca vyzerala tak, že ukrajinské spoločnosti by ťažili nerastné suroviny, ktoré by potom sprístupnili na trhu prostredníctvom dohody 50/50.

Lecorn upresnil, že zatiaľ ide len o nápad, diskusie s Ukrajinou ešte ani zďaleka nie sú ukončené.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Gulyás: Ukrajina musí riešiť práva Maďarov, inak nemá v EÚ miesto

Maďarsko nebude podporovať európske ambície Ukrajiny, kým Kyjev nezaručí práva maďarskej menšiny v Zakarpatsku, vyhlásil šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

Zdôraznil, že vstup Ukrajiny do medzinárodných organizácií závisí od obnovy menšinových práv platných pred rokom 2015.

Dodal, že maďarský stav núdze sa skončí až po dohode o prímerí na Ukrajine. Maďarsko predĺžilo výnimočný stav v novembri 2023 o ďalších 180 dní. Kritici tvrdia, že vláda Viktora Orbána takto posilňuje svoju moc a obchádza parlament.

Maďarsko dlhodobo kritizuje Ukrajinu za nedodržiavanie práv ukrajinských Maďarov, no v súčasnosti samo čelí kritike za nedostatočné dodržiavanie menšinových práv Slovákov v Maďarsku - kritika spočíva okrem iného v slabej podpore vzdelávania v slovenčine, v nedostatočnom financovaní menšinových ustanovizní či v obmedzenom používaní slovenského jazyka v úradnom styku.

(tasr, red)

Minúta  |  

Poľského expremiéra obvinili v kauze prezidentských volieb v roku 2020

Bývalého poľského premiéra Mateusza Morawieckeho vo štvrtok obvinili zo zneužitia právomocí a nedbanlivosti v súvislosti s organizovaním korešpondenčných volieb v čase pandémie covidu v roku 2020. Morawiecki sa pár hodín predtým dostavil na výsluch na prokuratúru vo Varšave.

Morawiecki obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho kroky boli v súlade s ústavou a nevyhnutné počas pandémie COVID-19. V prípade uznania za vinného by mu hrozili tri roky väzenia.

„Ak by som mal túto voľbu urobiť znova, rozhodol by som sa rovnako,“ vyhlásil Morawiecki po odchode z prokuratúry. Pred budovou sa zhromaždili desiatky jeho podporovateľov vrátane členov strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Morawiecki v apríli 2020 nariadil poľskej pošte prípravy na organizáciu volieb formou korešpondenčného hlasovania ešte predtým, než príslušný zákon nadobudol platnosť. Voľby sa napokon neuskutočnili v plánovanom termíne, ale až 28. júna 2020 a prebiehali klasickou formou v volebných miestnostiach. Súd vo Varšave rozhodol, že Morawieckeho kroky boli protiústavné.

(pap, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.