Preskočiť na obsah
  |  

Vodca kurdských militantov z väzenia vyzval PKK, aby sa rozpustila

Vodca zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullah Öcalan vo štvrtok vyzval svoju organizáciu na zloženie zbraní. Delegácia tureckého prokurdského hnutia DEM ho navštívila vo väzení na ostrove Imrali a jeho vyhlásenie zverejnila na tlačovej konferencii v Istanbule.

PKK vedie konflikt s Tureckom od roku 1984 a bojovala za väčšiu autonómiu Kurdov. Ak by Ocalanov apel viedol k prímeriu, malo by to vplyv na Turecko, severný Irak i severnú Sýriu. Turecké úrady však odmietajú možnosť zverejnenia videozáznamu jeho vyjadrenia.

Vývoj kurdskej otázky v Turecku s obavami vnímajú Kurdi v Sýrii, ktorí v rámci proamerickej aliancie bojovali proti teroristickej organizácii Islamský štát, a v súčasnosti strážia islamistov vo väzniciach na severovýchode Sýrie.

Väčšinovo kurdské Sýrske demokratické sily (SDF) po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada varovali, že Ankara sa chystá na ozbrojený vpád do krajiny.

(reuters, sab)

  |  

Maďarsko preverí americké financie pre médiá a mimovládky

Maďarská vláda vymenovala europoslanca Fideszu Andrása Lászlóa za splnomocnenca na preverenie toku amerických financií do médií a mimovládnych organizácií. Oznámil to šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

Parlamentná frakcia Fideszu vyzvala vládu na tento krok 20. februára, premiér Viktor Orbán splnomocnenca vymenoval s platnosťou od štvrtka.

Kabinet pripravuje aj legislatívne úpravy, ktoré by mohli byť prijaté ešte pred Veľkou nocou. Maďarský zväz novinárov varuje, že tieto kroky môžu ohroziť slobodu tlače a podkopávať demokraciu.

Premiér Viktor Orbán dlhodobo kritizuje západné vlády a inštitúcie za snahy ovplyvňovať maďarskú politiku prostredníctvom médií a mimovládnych organizácií.

V minulosti obviňoval najmä amerického miliardára Georgea Sorosa a jeho nadácie z podpory opozície a organizovania protestov proti vláde.

(tasr, lup)

  |  

Kirgizsko a Tadžikistan sa dohodli na výmene sporných území

Kirgizsko a Tadžikistan uzavreli dohodu o výmene území, ktoré boli predmetom sporov od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Oznámil to vo štvrtok šéf kirgizskej tajnej služby Kamčybek Tašijev.

Na základe dohody Kirgizsko získa 25 štvorcových kilometrov územia a lepší prístup k vodným zdrojom. Niekoľko ciest bude neutrálne spravovaných. Obyvatelia niektorých dedín budú presídlení.

Hraničné konflikty v minulosti viedli k násilným stretom. Náznak dohody prinieslo stretnutie prezidentov oboch krajín na samite OSN v roku 2023.

(afp, tasr, sab)

  |  

Slovensko podporuje Albánsko v prístupových rokovaniach s EÚ

Na Slovensko pricestovala delegácia vedená Megi Finovou, štátnou tajomníčkou albánskeho rezortu diplomacie. V Bratislave ju prijal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Marek Eštok.

Rokovali o bilaterálnej spolupráci a prístupovom procese Albánska do EÚ. Slovensko posilní svoj zastupiteľský úrad v Tirane o ekonomického diplomata.

Obchodný obrat medzi krajinami dosahuje 100 miliónov eur ročne. Štátni tajomníci diskutovali aj o migrácii a bezpečnosti na Západnom Balkáne.

(tasr, lup)

  |  

Napätie v Bosne rastie. Srbskí separatisti zakázali vstup federálnej polície

Autonómna Republika srbská vo štvrtok avizovala zákaz pôsobenia štátnej polície a súdnictva na svojom území deň po tom, čo súd nariadil prezidentovi Miloradovi Dodikovi odstúpiť.

Dodik čelí šesťročnému politickému zákazu a jednoročnému trestu odňatia slobody za ignorovanie rozhodnutí medzinárodného mierového vyslanca. Parlament Republiky srbskej má zákaz schváliť vo štvrtok popoludní.

Spojené štáty a Európska únia varovali pred destabilizáciou regiónu a podporili územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny. Stredajší verdikt voči Dodikovi však odsúdili Rusko, Srbsko a Maďarsko s tým, že práve tento krok bol počiatkom destabilizácie.

(reuters, sab)

  |  

Česko: Rodina dostane od štátu 120-tisíc eur za smrť dieťaťa po vakcíne

České ministerstvo zdravotníctva prvýkrát priznalo odškodnenie za následky očkovania. Rodina dostane tri milióny korún (120-tisíc eur) za smrť ročného dievčaťa po hexavakcíne a vakcíne proti pneumokokom.

Dieťa zomrelo v roku 2022 krátko po očkovaní na mozgový edém po horúčkach a kŕčoch. Podľa rodiny aj detskej lekárky bolo dievča pred očkovaním zdravé. Rezort pripustil možnú súvislosť s postvakcinačnou encefalitídou, hoci pitva ju nepotvrdila ani nevyvrátila. Štát doteraz podobné žiadosti zamietal.

Rodičia zdôraznili, že nie sú odporcami očkovania, ale chceli poznať pravdu o smrti dcéry. Prípad označil server Seznam Zprávy za prelomový. Vyšetruje ho aj kriminálna polícia, ktorá preveruje kvalitu vakcíny. Podľa odborníkov ide o ojedinelý prípad priznanie odškodného je prelomové, pretože sa tak stalo prvýkrát v českej histórii.

(tasr, juh)