„Myslím si, že zmienka o tom, že je potrebné v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a Slovenska hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu, je znesiteľná," uviedol premiér Robert Fico (Smer) na parlamentnom výbore pre európske záležitosti pred odletom do Bruselu.

Dodal, že „ak budú závery takúto formuláciu obsahovať, nemáme dôvody ich nepodporiť".

Neustále však podľa neho hľadajú tú najprecíznejšiu verziu danej formulácie. Predseda vlády priznal, že možno očakávať aj nesúhlas niektorých krajín so slovenskou požiadavkou, pretože "sú krajiny v rámci Únie, ktoré sú vyslovene militantné a želajú si pokračovanie vojny".

„Musím rátať, že bude aj veľký odpor proti požiadavke na obnovenie tranzitu. Vidím, ako niektorí hovoria, že sme sa zbláznili," doplnil.

Svoje tvrdenia podoprel aj ekonomickými číslami, ktoré podľa Fica jasne preukazujú nevyhnutnosť obnovenia tranzitu. „To nehovorím len ja, to hovoria už aj nemecké firmy, že bez obnovenia tranzitu nebude európska ekonomika konkurencieschopná," konštatoval.

V novom texte, s ktorým sa oboznámil portál Politico, sa vyzýva "Komisia, Slovensko a Ukrajina, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie funkčného riešenia otázky tranzitu plynu, a to aj prostredníctvom jeho obnovenia".

Stretnutia lídrov

Líder opozičného PS Michal Šimečka premiéra skritizoval, že v časoch zrodu bezpečnostnej architektúry Európy sa Fico „spolieha na to, čo vyrokujú americký a ruský prezident Donald Trump a Vladimir Putin". Táto politika však podľa Šimečku zlyháva.

„V tejto chvíli je jedinou zárukou bezpečnosti, prosperity a suverenity Slovenska silná a jednotná Európska únia. Pán premiér robí všetko pre to, aby sa z toho vyčlenil," dodal Šimečka. Skritizoval aj Ficovu neúčasť na kľúčových rokovaniach lídrov Únie.

Fico sa ohradil voči tomu, že Slovensko chýbalo na stretnutiach lídrov niektorých krajín Únie, ktorí v predchádzajúcich dňoch a týždňoch v Paríži a Londýne rokovali na neformálnych samitoch o bezpečnostnej situácii, vojne na Ukrajine a zvýšení obranyschopnosti EÚ.

„Všetky tieto stretnutia boli o tom, ako udržať tempo vojny, keďže americký prezident Trump má inú rétoriku. My s tým nechceme nič mať, my odmietame vojnu," zdôraznil.

Z rovnakého dôvodu oponoval i členke parlamentného výboru pre európske záležitosti Vladimíre Marcinkovej (SaS), ktorá vyzývala, aby sa Slovensko uchádzalo o účasť na avizovanom stretnutí šéfov generálnych štábov v Paríži, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Viete, o čom je toto stretnutie? O jadrovom dáždniku pre Európu a použití jadrových zbraní, o čom by však rozhodovalo Francúzsko. Nie, neprosím," vyhlásil premiér.

Predstavitelia SaS zároveň kritizovali priebeh štvrtkového výboru. Hodinová prítomnosť premiéra bez zodpovedania otázok všetkých poslancov, ktorí chceli diskutovať, nie je podľa nich adekvátna dôležitosti témy.

Branislav Škripek (KDH) poznamenal, že kresťanskí demokrati Fica už v predošlých dňoch vyzvali, aby bol "zodpovedným hráčom". Skonštatoval, že jediný premiér, ktorý sa k Slovensku priznáva, je maďarský predseda vlády Viktor Orbán: "Výsledkom je, že sme tu putinovsko-orbánovská krajina a nikto s nami nerozpráva."

Predseda vlády podľa Veroniky Remišovej (Slovensko, Za ľudí, KÚ) presadzuje, aby sa Ukrajina vzdala celého svojho územia, čím posmeľuje Rusko drancovať ďalšie krajiny. Zavádza tiež podľa nej o plyne, nakoľko problémy začali v lete 2021, kedy žiadna vojna nebola a ceny plynu boli vtedy vyššie ako v súčasnosti.

Rusko je posilnené predlžovaním vojny

Kritizoval i odmietanie prímeria ako okamžitého riešenia, umožňujúceho nájsť dohodu o mieri. Nesúhlasí zároveň s tézou, že prímerie môže poskytnúť priestor Rusku na posilnenie svojich vojenských kapacít. Rusko sa podľa Fica posilnilo samotnou vojnou a jej predlžovaním.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová podľa neho môže prísť s návrhom uskutočniť okamžitú zbierku pre Ukrajinu v rozmedzí od 20 do 40 miliárd eur, kde by zložila každá z členských krajín určitú sumu zo svojho rozpočtu. „V prípade Slovenska to vychádza na 160 až 260 miliónov eur, s tým určite nebudeme súhlasiť," dodal.

Predseda vlády už začiatkom týždňa spresnil, že nesúhlasí s finančnou ani vojenskou podporou Ukrajiny. Pred odletom poznamenal, že nebude brániť ostatným členským štátom, aby s Ukrajinou uzavreli bilaterálne dohody.

„Nemáme dôvod veriť, že stratégia opätovného nalievania peňazí a všetkého ostatného na Ukrajinu ju môže urobiť takou silnou, že bude môcť potom rokovať o mieri," vyjadril sa.

Pellegrini premiérovi rozumie

Prezident Peter Pellegrini na stredajšom samite Slavkovského formátu reagoval, že premiér sa podľa neho snaží vytvárať tlak na to, že ak má Európska únia ďalej pomáhať Ukrajine, tá by mohla urobiť gesto vďaky opätovným umožnením tranzitu plynu.

„Toto mu nemôžem zazlievať, túto tvrdú rétoriku, lebo háji národnoštátne záujmy Slovenska," skonštatoval.

Český prezident Petr Pavel a rakúska hlava štátu Alexander Van der Bellen, ktorí spolu s Pellegrinim rokovali na zámku Slavkov pri Brne, sa zhodli, že ak nedôjde k dohode, je potrebné zamyslieť sa, ako hľadať riešenie, ktoré nebude krajiny paralyzovať.

Záver s „ostrejšími" formuláciami

Očakáva sa, že lídri budú na samite Únie rokovať aj o možnosti a spôsobe využitia ruských aktív, ktoré boli zmrazené po začiatku ruskej invázie v roku 2022. Odporcovia sa však podľa Politica obávajú možných právnych prekážok.

Portál Euractiv v stredu uviedol, že sa dohodol aktualizovaný návrh záverov Európskej rady. Podľa neho obsahuje „ostrejšie" formulácie - o silnejšej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine, využívaní zmrazených ruských aktív a o prístupovom procese Ukrajiny do Európskej únie.

Taktiež sú v nich údajne aj jasnejšie formulácie o sankciách Únie proti Rusku, ale i návrh šéfky európskej diplomacie Kallasovej o ďalšej vojenskej podpore Kyjeva. Maďarsko túto myšlienku odmieta.

Ak na samite nedosiahnu dohodu o záveroch, predseda Európskej rady António Costa môže vydať takzvané vyhlásenie predsedu, ktoré by podporili všetky krajiny okrem nesúhlasných štátov, pripomína portál Euractiv.

Rokovanie vzbudilo pozornosť

Samit po víkendovom stretnutí pár spojencov na diaľku sleduje aj britský premiér Keir Starmer. Píše Politico.

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe zasa priznal, že budú diskutovať o zvýšení vojenskej podpory pre Ukrajinu. Uviedol to v nadväznosti práve na štvrtkový samit v Bruseli. „Našu rozšírenú podporu zorganizujeme tak, aby čo najrýchlejšie poskytla čo najväčšiu bojovú silu," povedal.

Orbán ešte pred cestou na samit stihol stretnutie s Marine Le Penovou. Rivnalku Macronna označil za budúcu prezidentku Francúzska. Neskôr vyslovil súhlas s posilnením obranných kapacít európskych štátov. Podporu však podmienil tým, že Európska komisia nebude disponovať "príliš veľkou mocou". To je pritom podmienkou viacerých členov Únie.

Poľský premiér Donald Tusk povedal, že Európa ako celok je schopná vyhrať v každej konfrontácii s Ruskom - finančnej, hospodárskej i vojenskej. "Sme jednoducho silnejší, len sme v to museli začať veriť a to sa dnes deje."

Výzvou je podľa neho prístup americkej administratívy k Európe, no vzťahy s USA musia zostať prioritou. Na reštriktívnosť vzťahov podľa Tuska nemá vplyv, ak chce Európa "väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť".

Vyjadril aj k poľskému projektu ochrany hraníc s Ruskom a Bieloruskom, ktoré podľa Tuska už nikto nespochybňuje a pridať sa chcú Fínsko, pobaltské štáty či Rumunsko.

Holandský premiér Dick Schoof pred stretnutím uviedol, že dúfa, že Holandsko bude môcť poslať 3,5 miliardy eur na pomoc Ukrajine pri nákupe munície či systémov protivzdušnej obrany na ochranu pred Ruskom.

Prvý líder, ktorý prišiel na bruselský samit, bol litovský prezident Gitanas Nauseda. Podľa toho musí stretnutie skončiť konkrétnymi záväzkami v oblasti vojenských výdavkov aj členstva Ukrajiny v Únii. Navrhuje preto dohodnúť sa napríklad na orientačnom dátume členstva Ukrajiny v EÚ k 1. januáru 2030.

Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kallasová pred príchodom ozrejmila, že pokiaľ ide o rokovania o nahradení americkej pomoci Ukrajine, je tu nádej v politickú dohodu.

„Naša nová iniciatíva sa považuje za koalíciu ochotných, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné,“ zhodnotila s tým, že prv sa bude diskutovať o posilnení vlastnej obrany.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis vyzval na fiškálnu flexibilitu pre všetky členské štáty ako motiváciu na zvýšenie ich výdavkov na obranu. Krajina už teraz vynakladá na obranu viac ako 3,5 percenta svojho hrubého domáceho produktu, čo je výrazne nad dvojpercentným odporúčaním pre členov NATO.

(tasr, politico, max)