Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Väčšina Poliakov je za povinnú vojenskú službu, vláda to však odmieta

Viac ako polovica Poliakov (55 percent) si myslí, že v súčasnej medzinárodnej situácii by sa mala obnoviť povinná vojenská služba, ukázal prieskum agentúry IBRiS pre denník Rzeczpospolita, jeden z najvýznamnejších poľských denníkov.

Návrh rozhodne podporuje 22 percent opýtaných, skôr za je 33 percent, proti sa vyjadrilo 36 percent. Oproti roku 2022, keď bolo za len 36 percent Poliakov, podpora výrazne narástla.

Najväčšiu podporu má návrh u mužov po tridsiatke (56 percent), najmenej u mladých do 29 rokov (45 percent). Politická podpora je vyrovnaná, no najviac návrh podporujú voliči Konfederácie (85 percent).

Napriek rastúcej podpore ministerstvo obrany uviedlo, že Poľsko neplánuje obnovenie povinnej vojenskej služby. Premiér Donald Tusk zdôraznil potrebu vojenského výcviku pre mužov, avšak nie formou povinnej služby.

(tear, red)

Minúta  |  

Francúzsko musí odškodniť obyvateľov Guadeloupe a Martiniku za toxický pesticíd

Odvolací súd v Paríži rozhodol, že Francúzsko musí odškodniť ľudí v zámorských departementoch Guadeloupe a Martinik, ktorí sa obávajú choroby v dôsledku desaťročí používania pesticídov na miestnych banánových plantážach.

Podľa súdu sa štát dopustil niekoľkých pochybení vrátane obnovy licencie pre škodlivý pesticíd chlórdekón. V rovnakom prípade podalo na štát žalobu takmer 1 300 ľudí.

Rozsudok prikazuje Francúzsku poskytnúť odškodnenie osobám, ktoré boli preukázateľne vystavené chlórdekónu a boja sa o svoje zdravie. Štát sa môže voči rozhodnutiu ešte odvolať na najvyšší francúzsky administratívny súd.

Chlórdekón sa na Martiniku a Guadeloupe používal vo veľkej miere medzi rokmi 1972 a 1993. Pesticíd dodnes kontaminuje pôdu a vodu, čím zásadne ovplyvňuje životy miestnych komunít.

Štúdia odhalila, že u približne 90 percent testovaných dospelých ľudí na ostrovoch našli v tele známky pesticídu. Chlórdekón pravdepodobne zvyšuje riziko rakoviny prostaty.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Európska komisia: Odvetné clá na USA budú plne zavedené od 13. apríla

Európska únia zavedie od budúceho mesiaca v reakcii na americké clá na oceľ a hliník odvetné clá na americký tovar v hodnote 26 miliárd eur. Zvýšené clá amerického prezidenta Donalda Trumpa vo výške 25 percent na dovoz ocele a hliníka nadobudli účinnosť v stredu.

Európska komisia uviedla, že 1. apríla ukončí súčasné pozastavenie ciel na americké produkty a do polovice apríla tiež predloží nový balík protiopatrení na americký tovar.

„Toto zodpovedá ekonomickému rozsahu amerických ciel. Naše protiopatrenia budú zavedené v dvoch krokoch. Počnúc 1. aprílom a plne zavedené budú od 13. apríla,“ uviedla vo vyhlásení Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie.

„Sme pripravení zapojiť sa do zmysluplného dialógu,“ dodala s tým, že poverila komisára pre obchod Maroša Šefčoviča pokračovať v rozhovoroch s cieľom nájsť lepšie riešenia s USA.

(reuters, juh)

Minúta  |  

V Grónsku vyhrali voľby Demokrati, chcú postupnú cestu k nezávislosti

Grónska opozičná liberálna strana Demokrati (Demokraatit), presadzujúca pomalý zisk nezávislosti od Dánska, so ziskom 30,2 percenta hlasov zvíťazila v utorkových parlamentných voľbách.

Druhá skončila centristická opozičná strana Bod orientácie (Naleraq) so ziskom 24,8 percenta, pričom táto strana, naopak, presadzuje rýchle odtrhnutie od Dánska.

Pomalšiu cestu k nezávislosti podporujú aj strany doterajšej ľavicovej koalície Inuitské spoločenstvo (Inuit Ataqatigiit) a Vpred (Siumut), ktoré získali spolu 36,5 percent hlasov. V posledných voľbách v roku 2021 mali 66,1 percenta.

Na piatom mieste skončila strana Atassut, ktorú vo voľbách podporilo asi 7,4 percent voličov.

Hlasy vo voľbách do 31-členného jednokomorového parlamentu (Inatsisartut) mohlo odovzdať približne 40,5-tisíca voličov.

„Ľudia chcú zmenu... Chceme viac obchodu na financovanie nášho blahobytu,“ vyhlásil líder Demokratov Jens-Frederik Nielsen. Zdôraznil, že nezávislosť nie je prioritou, ale skôr dlhodobým cieľom.

Voľby sa konali v čase rastúcej geopolitickej súťaže o Arktídu, kde sú aktívne Rusko a Čína. Americký prezident Donald Trump v nedávnej minulosti viackrát prejavil záujem o Grónsko, čo však odmietli grónski aj dánski predstavitelia, pričom verejná mienka ukazuje minimálnu podporu pre takýto krok.

Qulleq, jediná strana, ktorej predseda hovorí, že dôveruje šéfovi Bieleho domu, získala 1,1 percenta hlasov. 

(tasr, juh)

Minúta  |  

EÚ posilní mierovú misiu v Bosne, reaguje tak na napätie a separatistické snahy

Európska únia posilní mierovú misiu EUFOR v Bosne a Hercegovine v reakcii na politické napätie a obavy zo separatistických snáh. Približne 1 100-členné zastúpenie misie doplnia vojaci a technika z Talianska, Rumunska a Českej republiky, oznámila EUFOR na svojej webovej stránke. Dodatočný kontingent by mal zahŕňať približne 400 príslušníkov.

Napätie v regióne vzrástlo po tom, čo líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik podpísal zákony odoberajúce štátnym súdom, prokuratúre a ústrednej polícii právomoci na území Republiky srbskej (RS). Ústavný súd však tieto zákony okamžite pozastavil ako protiústavné.

Medzinárodné spoločenstvo, vrátane amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, Dodikove kroky odsúdilo.

Misia EUFOR vznikla v roku 2004 s cieľom monitorovať dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorá ukončila občiansku vojnu v Bosne a Hercegovine.

(tasr, juh)

Minúta  |  

USA na pokraji shutdownu: Rozpočet čaká na schválenie Senátom

Americká Snemovňa reprezentantov schválila dočasný rozpočet do konca septembra 2025. Návrh teraz putuje do Senátu, kde si jeho prijatie vyžaduje 60 hlasov. Ak nebude schválený do 14. marca, hrozí takzvaný shutdown, teda zastavenie financovania federálnych vládnych úradov a programov.

Za návrh v snemovni hlasovalo 217 kongresmanov, proti bolo 213. Rozpočet zahŕňa zvýšenie obranných výdavkov o šesť miliárd dolárov (5,50 miliárd eur) a zníženie financovania neobranných vládnych programov o 13 miliárd dolárov (11,91 miliárd eur).

V Senáte nie sú demokrati pri odmietaní návrhu jednotní. Niektorí sa obávajú, že by ich strana mohla byť obvinená z prípadného shutdownu, hoci ich voliči požadujú tvrdší postoj voči republikánom.

Od roku 1977 došlo k pozastaveniu financovania vlády viac než 20-krát, pričom najdlhší shutdown trval 35 dní na prelome rokov 2018 a 2019.

(tasr, juh)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.