Preskočiť na obsah
  |  

Rok 2024 priniesol podľa dát NASA rekordný nárast hladiny oceánov

Hladina svetových morí v roku 2024 stúpla viac, než sa očakávalo, informoval vo svojej analýze americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Minuloročný nárast mali spôsobiť nezvyčajne teplé oceány a topenie pevninského ľadu.

Satelitné údaje ukázali, že svetové moria sa v roku 2024 zdvihli o 0,59 centimetra, pričom vedci predpokladali nárast len o 0,43 centimetra. „Každý rok je trochu iný, ale je jasné, že hladina oceánu neustále rastie a tempo tohto nárastu sa zrýchľuje,“ uviedol výskumník NASA Josh Willis.

Zvyšovanie hladiny morí je podľa väčšiny vedcov dôsledkom klimatických zmien spôsobených emisiami skleníkových plynov. Od roku 1993 do roku 2023 sa priemerná hladina oceánov zvýšila o približne 10 centimetrov.

Rok 2024 bol zároveň najteplejším zaznamenaným rokom od roku 1850. Očakáva sa, že hladina morí bude naďalej rásť, čo ohrozuje milióny ľudí žijúcich na pobreží a ostrovoch.

(tasr, juh)

  |  

Portugalský prezident rozpustil parlament, voľby budú 18. mája

Portugalský prezident Marcelo Rebelo de Sousa vo štvrtok oznámil, že krajina usporiada predčasné parlamentné voľby 18. mája. Rozhodnutie nasledovalo po utorkovom neúspešnom hlasovaní o dôvere menšinovej vláde stredopravej koalície.

Premiér Luís Montenegro minulý týždeň predložil návrh na hlasovanie o dôvere po tom, čo opozícia pohrozila parlamentným vyšetrovaním jeho rodinnej poradenskej firmy pre ochranu dát. Montenegro odmieta akýkoľvek konflikt záujmov a nie je voči nemu vedené trestné konanie.

Podľa prieskumov majú opoziční socialisti mierny náskok pred alianciou vedenou Montenegrom, pričom obe strany sa pohybujú okolo 30 %. Výsledok by tak mohol zopakovať minuloročnú situáciu a predĺžiť politickú nestabilitu. Krajná pravica Chega zostáva tretia, ale oslabuje v dôsledku škandálov.

Napriek politickým krízam Portugalsko zaznamenalo silný ekonomický rast a znižovanie dlhu. Analytici však očakávajú zvýšenú volebnú neúčasť, keďže voliči sú frustrovaní častými voľbami bez zabezpečenia stability vlády.

(reuters, mm)

  |  

Moskva rozšírila zoznam predstaviteľov EÚ so zákazom vstupu do Ruska

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo výrazné rozšírenie zoznamu predstaviteľov členských štátov a inštitúcií Európskej únie, ktorí majú zakázaný vstup do krajiny. Krok je reakciou na najnovšie sankcie EÚ, ktoré zahŕňajú opatrenia proti burzám kryptomien.

Moskva obvinila Úniu z pokusu o „strategickú porážku“ Ruska a označila jej sankcie za nelegitímne. Podľa ruského ministerstva sa zákaz vstupu týka bezpečnostných predstaviteľov, štátnych inštitúcií a osôb zodpovedných za vojenskú pomoc Ukrajine.

Moskva zároveň varovala, že nepriateľské kroky voči Rusku nezostanú bez odozvy a krajina bude naďalej obhajovať svoje národné záujmy.

(tasr, mm)

  |  

USA posielajú Ukrajine dlhodobé bomby po vyčerpaní zásob ATACMS

Spojené štáty obnovia dodávky dlhodobých bômb Ground-Launched Small Diameter Bombs (GLSDB) na Ukrajinu po ich úpravách proti ruskému rušeniu. Informovali o tom zdroje oboznámené so situáciou.

Munícia dorazí v čase, keď sa Ukrajine znižujú zásoby raketových systémov ATACMS s podobným dostrelom. GLSDB boli zakúpené počas administratívy Joea Bidena v rámci bezpečnostnej pomoci a USA doteraz nakúpili pre Kyjev zbrane a vybavenie v hodnote 33,2 miliardy dolárov.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v utorok súhlasila s obnovením vojenskej pomoci a zdieľania spravodajských informácií po tom, čo Ukrajina podporila návrh na 30-dňové prímerie.

V uplynulých týždňoch prebehlo 19 testovacích odpálení GLSDB, pričom zmeny zahŕňali posilnenie vnútorných spojení pre vyššiu odolnosť voči rušeniu. Zbrane môžu byť znovu nasadené už v najbližších dňoch, keďže ich zásoby sú v Európe.

(reuters, mm)

  |  

Ukrajina odmieta zmrazený konflikt s Ruskom, vyhlásil vysoký predstaviteľ

Ukrajina nepristúpi na zmrazený konflikt s Ruskom, vyhlásil vo štvrtok vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Jeho vyjadrenie prišlo po spoločnom návrhu Kyjeva a Washingtonu na 30-dňové prímerie.

Jermak zdôraznil, že Ukrajina dlhodobo obviňuje Moskvu zo snahy o vytvorenie zmrazeného konfliktu, ktorý by zostal nevyriešený s občasnými vojenskými eskaláciami. Pripomenul, že podobný scenár sa odohráva od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym a podporilo separatistov na východe Ukrajiny.

„Jasne sme povedali, že nikdy neprijmeme zmrazený konflikt,“ vyhlásil Jermak a dodal, že rovnaký postoj zastávajú aj Spojené štáty. Zároveň oznámil, že zástupcovia európskych krajín sa určite zapoja do mierového procesu. „Hlavné je, že Ukrajina nie je sama, ale so svojimi partnermi,“ uzavrel.

(reuters, mm)

  |  

Protestujúci obsadili Trump Tower po zatknutí študenta Kolumbijskej univerzity

Desiatky demonštrantov vo štvrtok obsadili lobby Trump Tower v New Yorku na protest proti zatknutiu Mahmouda Khalila, študenta Kolumbijskej univerzity, ktorého chce Trumpova administratíva deportovať pre pro-palestínske aktivity.

Khalil je od soboty v imigračnej väzbe v Louisiane, čo vyvolalo kritiku demokratických zákonodarcov a organizácií za občianske práva. Protest organizovala skupina Jewish Voice for Peace, ktorá označila zásah za „fašistický útok“.

Na proteste na Piatej Avenue sa podľa polície zúčastnilo najmenej 150 ľudí, pričom niesli transparenty „Bojujte proti nacistom, nie proti študentom“. Polícia zatkla viacerých demonštrantov, všetkých však bez zranení odstránila z budovy.

Trumpova administratíva sa zatknutím Khalila prihlásila k plánu deportovať zahraničných aktivistov z amerických univerzít. Trump ho označil za „radikálneho pro-hamas študenta“ a prisľúbil ďalšie zatýkania.

(reuters, mm)