Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina a Rusko si vymenili po 175 zajatcov, Kyjev prijal aj 22 ranených

Ukrajina a Rusko si 19. marca vymenili po 175 vojnových zajatcov. Výmenu sprostredkovali Spojené arabské emiráty. Okrem toho Moskva odovzdala Kyjevu aj 22 ťažko ranených ukrajinských vojakov.

Medzi prepustenými sú vojaci rôznych zložiek, ktorí bojovali v Mariupole, pri Azovstali a v ďalších oblastiach. Ukrajinským zajatcom poskytnú nevyhnutnú lekársku a psychologickú starostlivosť.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že ruskí vojaci sa momentálne nachádzajú v Bielorusku a podstupujú rehabilitáciu. Neskôr ich prevezú do Ruska.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril vďaku všetkým, ktorí sa na výmene podieľali. "Ide o jednu z najväčších výmen zajatcov. Domov sa vracajú naši vojaci, seržanti a dôstojníci," napísal Zelenskyj v príspevku na sieti X, ku ktorému priložil aj fotografie z odovzdávania zajatcov.

(tasr, lup)

  |  

Blanár chce urýchliť dohodu EÚ s Indiou, pomohla by exportu áut

Minister zahraničia Juraj Blanár (Smer) v stredu bilaterálne rokoval s indickým náprotivkom Subrahmanjamom Džajšankarom. Zhodli na významne dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou, ktorá je aktuálne v štádiu rokovaní.

"Pre nás je tento obchod nesmierne dôležitý, pretože dnes sú dovozy automobilov z Európskej únie zaťažené vysokými clami a my chceme práve v rámci tejto dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou vyrokovať tie podmienky, aby boli výhodnejšie pre slovenských importérov," povedal Blanár s tým, že o tom chce rokovať aj s eurokomisárom Marošom Šefčovičom.

Ministri diskutovali aj o výmene študentov a univerzitnej spolupráci. V apríli Slovensko privíta indickú prezidentku spolu s obchodnou delegáciou.

(tars, max)

  |  

Európska únia sprísni kvóty na dovoz ocele, chce chrániť výrobcov

Od 1. apríla klesnú dovozné kvóty na oceľ o 15 percent, oznámil eurokomisár Stéphane Séjourné. Cieľom je ochrana európskych výrobcov. Tí varujú, že lacná oceľ z USA by mohla spôsobiť zatvorenie oceliarní.

EÚ preto zvažuje ďalšie opatrenia vrátane pravidla „tavenia a liatia“ a nových obchodných obmedzení po roku 2026. Oceliari však upozorňujú, že vysoké ceny energií už teraz ohrozujú ich konkurencieschopnosť. Podľa eurokomisára musí EÚ zabrániť strate kontroly nad kľúčovým priemyslom.

V roku 2024 doviezli do EÚ dovedna 60 miliónov ton ocele, z toho polovicu bez cla. Oceliarsky priemysel považuje opatrenia za nevyhnutné na ochranu strategických odvetví.

(reuters, lup)

  |  

EÚ pripravuje plán na úplné odstrihnutie sa od ruského plynu

Európska komisia predstaví v najbližších týždňoch cestovnú mapu s konkrétnymi dátumami ukončenia dodávok ruského plynu.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen zdôraznil, že cieľom je minimalizovať dopad na občanov a podniky. Tiež uviedol, že súčasťou stratégie je aj zvýšenie podielu jadrovej energie.

EÚ už diverzifikovala dodávky, čo zabránilo výrazným cenovým šokom po zastavení tranzitu cez Ukrajinu.

Akčný plán pre lacnejšie energie má do jari ušetriť 45 miliárd eur a do roku 2040 až 260 miliárd. Priemerná domácnosť by mala ušetriť 200 eur ročne. Plán podporili priemyselné skupiny, no úspech závisí od implementácie členskými štátmi.

EÚ rokuje o dodávkach skvapalneného plynu s USA, ktoré sú po Nórsku druhým najväčším dodávateľom LNG.

(tasr, lup)

  |  

Počet obetí v Pásme Gazy stúpol na 970, hlásia aj smrť pracovníka OSN

Za posledné dva dni zomrelo v dôsledku izraelských náletov v Pásme Gazy 970 ľudí, oznámilo palestínske ministerstvo zdravotníctva ovládané Hamasom. Tvrdí, že medzi obeťami je aj pracovník Organizácie Spojených národov.

Izraelská armáda však poprela, že by zasiahla sídlo OSN v meste Dajr al-Balah. OSN útok zatiaľ nepotvrdila.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že vojenské operácie budú pokračovať, kým Izrael nedosiahne svoje ciele – likvidáciu Hamasu a oslobodenie rukojemníkov.

Celkový počet obetí v Pásme Gazy od októbra 2023 podľa palestínskych úradov prekročil 49 500.

(tasr, lup)

  |  

Mier medzi Ruskom a Ukrajinou nie je na obzore, tvrdí poradca poľského prezidenta

Generál Roman Polko uviedol, že rokovania o prímerí bez účasti Ukrajiny nemajú zmysel. Reagoval na rozhovor Donalda Trumpa a Vladimira Putina, ktorí sa dohodli na 30-dňovom prímerí v oblasti energetickej infraštruktúry.

Generál vyjadril pochybnosti o ruskej úprimnosti a varoval, že Moskva sa snaží získať čas.

Podľa Polka Rusko nemá úprimnú vôľu uzavrieť mier, čo potvrdzuje pokračujúce ostreľovanie ukrajinskej civilnej infraštruktúry. Kritizoval Trumpa za miernejší prístup k Moskve oproti Hamasu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že ak Rusko nedodrží prímerie, Kyjev bude konať.

(tasr, lup)