Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael tvrdí, že zabil lídra Hamasu a významného pašeráka zbraní

Izraelská armáda vo štvrtok oznámila, že pri nálete na Pásmo Gazy zabila aj šéfa vnútornej bezpečnostnej agentúry Hamasu.

Izraelské sily „v posledných dňoch zasiahli a zlikvidovali teroristu Rašída Džahdžúha, šéfa všeobecnej bezpečnostnej služby Hamasu, ktorý nastúpil do funkcie v júli 2024, po likvidácii jeho predchodcu Sámího Awdu," informoval hovorca armády Avichaj Adrai v príspevku na sociálnej sieti X.

Armáda tiež eliminovala Ismáíla Abd al-Ála, dôležitého pašeráka zbraní pre Islamský džihád. Izrael obnovil pozemné aj letecké útoky, pričom podľa palestínskych úradov zahynulo už 504 ľudí.

Vnútorná bezpečnostná služba Hamasu má podľa Ženevského centra kontroly bezpečnostného sektora za úlohu „bojovať proti špionáži a poskytovať informácie politickému vedeniu" Hamasu za účelom následného plánovania a rozhodovania.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj odmieta diskusiu o americkom vlastníctve jadrových elektrární

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol návrh Donalda Trumpa, aby USA prevzali vlastníctvo Záporožskej jadrovej elektrárne. Zdôraznil, že všetky ukrajinské jadrové elektrárne právne patria Kyjevu.

Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem v Osle však pripustil, že po oslobodení elektrárne môže Ukrajina rokovať o amerických investíciách do jej obnovy. Podľa amerického ministra zahraničia Marca Rubia by americká účasť mohla posilniť bezpečnosť ukrajinskej energetiky.

„Americké vlastníctvo týchto elektrární by bolo najlepšou ochranou pre túto infraštruktúru a podporou ukrajinskej energetickej infraštruktúry," píše sa v Rubiovom vyhlásení.

Keď sa novinári v Osle Zelenského pýtali na tento zámer, Zelenskyj pripomenul, že všetky jadrové elektrárne na Ukrajine sú vo vlastníctve štátu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izrael rozšíril pozemnú operáciu v Pásme Gazy, zahynuli stovky civilistov

Izraelská armáda vo štvrtok oznámila, že obnovila pozemnú operáciu v oblasti mesta Rafah na juhu Pásma Gazy, pričom pokračuje v aktivitách aj v iných častiach tejto palestínskej enklávy. Deň predtým informovala o začatí "obmedzenej" pozemnej operácie na severe Pásma Gazy.

„V uplynulých hodinách začali jednotky (armády) vykonávať pozemnú činnosť v oblasti Šabura v Rafahu. V rámci tejto činnosti rozložili teroristickú infraštruktúru," informovala armáda. Vo vyhlásení dodala, že jej jednotky súčasne pokračujú v pozemných aktivitách v severnej a strednej časti Pásma Gazy.

Izrael tento týždeň obnovil letecké útoky na Pásmo Gazy. Podľa tamojších palestínskych úradov, riadených Hamasom, pri nich od utorka zahynulo už najmenej 504 ľudí vrátane vyše 190 detí.

Premiér Benjamin Netanjahu zdôraznil, že vojenské akcie budú pokračovať, kým nebude Hamas eliminovaný a rukojemníci oslobodení. V Pásme Gazy platilo od 19. januára prímerie, ktoré zastavilo viac ako 15 mesiacov trvajúcu vojnu medzi Izraelom a Hamasom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Putin nariadil Ukrajincom v Rusku legalizovať pobyt alebo odísť

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok podpísal dekrét, ktorý stanovuje, že Ukrajinci bez právneho dôvodu na pobyt v Rusku musia do 10. septembra odísť alebo si legalizovať status.

Cudzinci na okupovaných územiach Ukrajiny majú povinnosť podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu do 10. júna. Moskva od februára sprísnila pravidlá pre nelegálnych migrantov.

Od februára tohto roka Rusko zaviedlo režim deportácií nelegálnych migrantov. Takéto osoby musia legalizovať svoj pobyt alebo opustiť Rusko do 30. apríla.

Podľa ukrajinského denníka Kyiv Independent je tento dekrét súčasťou úsilia Kremľa rusifikovať dobyté a anektované oblasti Ukrajiny. Na tamojších Ukrajincov bol vyvíjaný nátlak, aby prijali ruské občianstvo. Zároveň boli na okupované územia presídlení Rusi.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Lídri EÚ sa zaviazali posilniť ekonomiku a investície

Predseda Európskej rady António Costa oznámil, že lídri EÚ sa na samite zhodli na potrebe zvyšovania odolnosti a konkurencieschopnosti ekonomík. V prijatých záveroch zdôraznili dôležitosť únie kapitálových trhov a koordinovaných makroekonomických politík.

Inflácia v EÚ klesá, no Únia čelí geopolitickým rizikám. Do diskusií sa zapojili aj šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová a šéf Euroskupiny Paschal Donohoe.

Lídri EÚ na samite zdôraznili potrebu rozvoja únie kapitálových trhov, ktorá sa teraz označuje ako únia úspor a investícií. Časť krajín podporuje jednotný investičný trh, iné presadzujú užšiu „koalíciu ochotných“.

EÚ chce mobilizovať úspory občanov na financovanie investícií. Lídri sa tiež zhodli na potrebe rýchlejšieho zavedenia digitálneho eura na posilnenie európskeho platobného systému. Privítali aj pokrok Bulharska v plnení kritérií na vstup do eurozóny.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Fico: Ukrajine nepošleme ani cent z nášho rozpočtu

V Bruseli na zasadnutí lídrov EÚ, ktorí rokovali o konkurencieschopnosti bloku a nadviazali tak na mimoriadny samit o Ukrajine a budúcnosti európskej obrany zo 6. marca, sa zúčastnil aj predseda vlády Robert Fico.

Premiér na sociálnej sieti uverejnil príspevok, v ktorom napísal, že „dnes sme v Bruseli dosiahli ďalšie rozhodnutie, ktoré potvrdzuje, že robíme suverénnu, mierovú, slovenskú zahraničnú politiku orientovanú na všetky štyri svetové strany."

V pripojenom videu informoval, že všetky krajiny Európskej Únie sa zhodli na zvyšovaní bezpečnosti Európy, pretrvávajú však rozdielne postoje o podpore Ukrajiny v konflikte s Ruskom.

„Slovenská vláda od svojho vzniku odmieta poskytovať bezplatnú vojenskú pomoc ako aj finančne kryť výdavky," zdôraznil premiér.

Tvrdí, že pri prijímaní záverov o Ukrajine na pôde Európskej rady vždy trvá na tom aby obsahovali ustanovenie, ktoré každému členskému štátu garantuje slobodu rozhodovania. Takéto ustanovenie je podľa neho aj v dnešných dokumentoch prijatých na pôde Európskej rady.

„Vytrvalou prácou diplomatov a prípravou dokumentov na dnešný samit Európskej rady sa podaril ďalší dôležitý krok. V zahraničných otázkach sa môžeme naďalej správať suverénne aj v najcitlivejších otázkach," povedal Fico.

Informoval, že väčšina členských štátov EÚ súhlasila s návrhom šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej, aby sa členské štáty zo svojich národných rozpočtov poskladali na finančnú pomoc Ukrajine vo výške 20 až 40 miliárd eur, ktoré sa majú použiť najmä na nákup delostreleckých systémov, munície a rakiet.

„Trvali sme na dobrovoľnosti takejto zbierky, inak by sme ju vetovali. Samozrejme, že dobrovoľnosť využijeme a Ukrajine nepošleme ani cent z nášho štátneho rozpočtu," vyhlásil premiér.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.