Preskočiť na obsah
  |  

Povinnú vojenčinu chcú zaviesť najmä seniori a voliči Smeru

Takmer polovica slovenských voličov podporuje návrat povinnej vojenskej služby, zatiaľ čo štyria z desiatich sú proti. Najhlasnejším zástancom jej obnovenia je predseda SNS Andrej Danko. Vyplýva to z prieskumu pre Denník N, ktorú realizovala agentúra Ipsos. Predmetom prieskumu bol záujem o návrat povinnej vojenskej služby.

Rozhodne súhlasí so zavedením vojenskej služby 12,8 percenta, skôr súhlasí 31,8 percenta. Úplne proti je 18,2 percenta a skôr nesúhlasí 22,3 percenta.

Najviac priaznivcov má táto myšlienka medzi voličmi Smeru (56 percent) a Republiky (54 percent). Návrat k vojenčine si želá aj 53 percent sympatizantov hnutia Slovensko a takmer polovica voličov KDH (49 percent).

V prípade SaS sa za opätovné zavedenie povinnej služby vyslovilo 47 percent respondentov, medzi voličmi Hlasu 41 a Demokratov 38 percent. Najmenšiu podporu má tento návrh u voličov PS (34 percent).

Zatiaľ čo medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 24 rokov, ktorých by sa povinná vojenská služba priamo týkala, ju podporuje len 37 percent, medzi voličmi staršími ako 66 rokov je podpora výrazne vyššia – až 55 percent.

(max)

  |  

Čínske firmy zrýchľujú vývoj AI, rozdiel voči USA znížili na tri mesiace

Čínske technologické firmy výrazne dobehli náskok Spojených štátov v oblasti umelej inteligencie, v niektorých oblastiach len na trojmesačné zaostávanie. Uviedol to Lee Kai-fu, generálny riaditeľ startupu 01.AI a bývalý šéf čínskej pobočky Google, v rozhovore pre agentúru Reuters.

Startup DeepSeek podľa neho ukázal, že Čína napreduje najmä v softvérovom inžinierstve infraštruktúry. V januári predstavil AI model schopný "uvažovania", ktorý bol trénovaný na menej pokročilých čipoch a za nižšie náklady než tie od západných konkurentov.

Tento pokrok spochybňuje predstavu, že americké sankcie spomalili vývoj čínskej umelej inteligencie. Lee označil sankcie za "dvojsečnú zbraň", ktorá síce spôsobila krátkodobé problémy, ale zároveň donútila čínske firmy inovovať.

DeepSeek podľa Leeho rýchlo dobieha USA a v niektorých prípadoch môže byť dokonca inovatívnejší.

Startup 01.AI sa zameriava na praktické nasadenie AI. V marci 2025 firma uviedla platformu Wanzhi, ktorá pomáha firmám integrovať AI riešenia. V roku 2024 dosiahla príjmy 15 miliónov dolárov a očakáva výrazný rast.

(reuters, max)

  |  

OSN sa zapojí do ďalších rokovaní medzi Ruskom a Spojenými štátmi

V saudskoarabskom Rijáde sa v pondelok uskutočnilo kľúčové diplomatické rokovanie medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Delegácie oboch krajín diskutovali o napätí na Blízkom východe, regionálnej bezpečnosti, jadrovej kontrole a stabilite vo svetových konfliktných zónach.

Podľa ruského senátora Grigorija Karasina boli rozhovory „intenzívne, náročné, ale veľmi užitočné pre obe strany“. Ako uviedol pre agentúru TASS, rokovalo sa o všetkých zásadných témach.

Americký prezident Donald Trump potvrdil, že sa diskutovalo aj o územných otázkach, demarkačných líniách, energetike a vlastníctve ukrajinských elektrární.

Dôležitým výstupom rokovaní je zámer zapojiť do ďalších diskusií Organizáciu Spojených národov a vybrané krajiny regiónu. Cieľom je vytvoriť širší formát konzultácií.

Rokovanie sa uskutočnilo na pozvanie Saudskej Arábie, ktorá sa dlhodobo usiluje zohrávať úlohu sprostredkovateľa medzi globálnymi aktérmi. Ďalšie rokovania sa plánujú v priebehu apríla.

(reuters, max)

  |  

Izrael opäť zaútočil na základne v Sýrii, EÚ varuje pred eskaláciou

Izraelská armáda v utorok oznámila, že opäť podnikla nálety na dve vojenské základne v centrálnej Sýrii. Cieľom útokov bolo letisko v meste Palmýra a neďaleká letecká základňa T-4 v provincii Homs.

Podobné údery izraelské sily uskutočnili už v piatok. Izrael uviedol, že zasiahli zostávajúce „vojenské kapacity“ na týchto základniach a že bude naďalej konať s cieľom odstrániť hrozby voči svojim občanom.

V posledných mesiacoch Izrael výrazne zintenzívnil útoky ciele v Sýrii, predovšetkým po zvrhnutí režimu Bašára Asada islamistickými povstalcami v decembri. Podľa izraelských predstaviteľov ide o prevenciu predtým, než sa zbrane dostanú do rúk nových sýrskych vodcov, ktorých Tel Aviv považuje za džihádistov.

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová v pondelok počas návštevy Jeruzalema varovala, že takéto útoky zvyšujú riziko eskalácie napätia. Podľa nej Sýria momentálne neútočí na Izrael a pokračujúce.

(tasr, afp, max)

  |  

Juhokórejský prezident sľúbil boj za národné záujmy v colnej vojne

Zastupujúci juhokórejský prezident Han Tok-su v utorok vyhlásil, že urobí všetko pre ochranu národných záujmov v obchodnej vojne so Spojenými štátmi. Reagoval tak na rastúce napätie po tom, čo Washington zaviedol nové clá, ktoré podľa Soulu poškodzujú juhokórejský vývoz.

„Prechádzame colnou búrkou. Je našou povinnosťou zabezpečiť stabilitu a hospodárske záujmy našej krajiny,“ povedal Han na zasadnutí vlády.

Vyjadrenie prišlo deň po tom, čo ho ústavný súd opätovne vymenoval do funkcie zastupujúcej hlavy štátu. Han dočasne nahrádza prezidenta Jun Sok-jola, ktorý čelí vyšetrovaniu v súvislosti s politickým škandálom.

Juhokórejská vláda plánuje intenzívne diplomatické rokovania s americkými partnermi a zároveň zvažuje podanie sťažnosti na Svetovú obchodnú organizáciu.

Analytici varujú, že colné napätie by mohlo poškodiť strategické spojenectvo medzi USA a Južnou Kóreou, najmä v čase rastúceho napätia v regióne s Čínou a Severnou Kóreou.

(reuters, max)

  |  

Demokrati žiadajú vyšetrovanie úniku vojnového plánu USA v Jemene

Líder demokratickej menšiny v americkom Senáte Chuck Schumer vyzval na vyšetrenie úniku citlivých vojenských informácií. Podľa šéfredaktora magazínu The Atlantic Jeffreyho Goldberga sa omylom dostal do šifrovanej četovej skupiny v aplikácii Signal, kde vysokí predstavitelia Trumpovej administratívy diskutovali o útokoch na húsíov v Jemene.

Skupinu založil poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a boli v ňom aj minister obrany Pete Hegseth, viceprezident JD Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio a riaditeľ CIA John Ratcliffe. Diskusia sa týkala určitých úderov, ku ktorým došlo 15. marca.

Schumer označil únik za „jedno z najzávažnejších narušení vojenského spravodajstva“. Predseda Národného výboru Demokratickej strany Ken Martin vyzval Hegsetha, aby odstúpil. Ten reagoval stručne: „Nikto si nepísal vojnové plány.“

Biely dom v pondelok oficiálne priznal, že išlo o autentickú komunikáciu. Novinárom Donald Trump povedal, že o tejto chybe „počuje prvýkrát“.

(tasr, afp, max)