Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cena zlata sa vyšplhala na historické maximum. Dôvodom sú Trumpove clá

Cena zlata v piatok dosiahla historické maximum, keď spotová hodnota vystúpila na 3 086,21 dolárov za troyskú uncu. Následne sa mierne korigovala na približne 3 075 dolárov, čo je stále extrémne vysoká úroveň.

Podľa analytikov je ďalšou psychologicky významnou hranicou suma 3 100 dolárov za uncu.

Hlavným dôvodom rastu cien drahého kovu sú kroky americkej administratívy, najmä obchodná politika prezidenta Donalda Trumpa zameraná na zavádzanie nových ciel.

Aktuálne ohlásené clá sa týkajú dovozu automobilov do USA, ktoré budú zaťažené 25-percentnou sadzbou. Tento krok vyvoláva obavy z prehlbovania obchodnej vojny, čo vedie investorov k presunu kapitálu do bezpečných aktív, ako je zlato.

Tieto faktory prispievajú k pokračujúcemu rastu jeho hodnoty.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Exminister Krajči nemusí niesť trestnú zodpovednosť za zmarené referendum

Exminister vnútra Gustáv Krajči nemusí niesť trestnoprávnu zodpovednosť za zmarené referendum z roku 1997, hoci Mečiarove amnestie boli zrušené ešte v roku 2017. Ako informoval magazín Kontext, vyplýva to z rozhodnutia Mestského súdu Bratislava I z 12. februára 2025.

Sudcovia uviedli, že amnestie majú aj hmotnoprávne účinky, a teda trestnosť skutku zanikla natrvalo.

Krajči totiž rozhodol o vytlačení hlasovacích lístkov bez štvrtej otázky týkajúcej sa priamej voľby prezidenta. Referendum bolo následne vyhlásené za zmarené a neplatné.

Prokurátor voči rozhodnutiu odvolal, verdikt zatiaľ nie je právoplatný.

(red)

Minúta  |  

Kremeľ: Putin a Erdogan rokovali o bezpečnosti v Čiernom mori

Ruský prezident Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v piatok rozprávali o prebiehajúcich strategických energetických projektoch, ktoré spájajú obe krajiny. Podľa vyjadrenia Kremľa sa okrem energetiky venovali aj vývoju situácie na Ukrajine a v Sýrii.

Významnou témou bola aj možná obnova iniciatívy pre námornú bezpečnosť v oblasti Čierneho mora, ktorá by mohla otvoriť cestu pre efektívnejší vývoz ruských poľnohospodárskych produktov. Kremeľ vyjadril nádej, že by takýto krok prispel k stabilite v regióne a podporil obchodné toky.

Turecko zohráva v tejto iniciatíve dôležitú úlohu vďaka svojej geografickej polohe aj diplomatickým vzťahom s oboma stranami konfliktu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Farmári: Likvidácia infikovaných zvierat blízko chovov ohrozuje celé odvetvie

Slovenskí chovatelia s obavami sledujú výber lokalít na likvidáciu zvierat infikovaných slintačkou a krívačkou (SLAK).

Podľa Dominiky Vlacsekovej zo Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO) sa niektoré vytypované miesta nachádzajú v nebezpečnej blízkosti aktívnych fariem.

Za mimoriadne rizikovú označili farmári lokalitu Vlčie hory pri Hlohovci, kde sa do 10 km nachádzajú chovy hovädzieho dobytka a ošípaných vrátane plemenných zvierat.

Upozorňujú, že likvidácia infikovaných zvierat tak blízko k prevádzkam predstavuje vážne ohrozenie existencie celého odvetvia.

Zástupcovia poľnohospodárov vyzývajú štát, aby sa výber lokalít neriadil len administratívne, ale rešpektoval prísne odborné kritériá. Za nevyhnutné považujú otvorenú diskusiu, analýzu rizík a zapojenie odbornej verejnosti do rozhodovania.

Asociácia chovateľov ošípaných žiada okamžité prehodnotenie vybraných miest a dôrazne apeluje na ministerstvá, aby chránili poľnohospodársku infraštruktúru pred ďalšími hrozbami.

(tasr, red)

Minúta  |  

Irán varuje pred výbuchom, ak USA neuzatvoria novú jadrovú dohodu

Irán pohrozil útokom na americké vojenské základne v regióne, ak Spojené štáty splnia svoju hrozbu vojenských dôsledkov pre Teherán v prípade, že sa nedosiahne nová jadrová dohoda.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Kalíbáf v piatok uviedol, že „ak Američania zaútočia na svätosť Iránu, celý región vybuchne ako muničný sklad“ a „ani ich základne, ani základne ich spojencov nebudú v bezpečí“.

Reagoval tak na výzvu prezidenta Donalda Trumpa, ktorý poslal iránskemu najvyššiemu vodcovi Chameneímu list s odkazom, že Teherán má dve možnosti: vojnu alebo dohodu.

Irán označil list za klamlivý, no podľa diplomata Abbása Arákčího obsahoval aj náznak otvorenosti k rokovaniam. Irán už poskytol „primeranú odpoveď“ cez Omán.

Napätie sa vystupňovalo po tom, čo Trump počas svojho prvého funkčného obdobia odstúpil od jadrovej dohody z roku 2015 a obnovil tvrdé sankcie. Irán následne prestal dodržiavať niektoré záväzky dohody.

(reuters, red)

Minúta  |  

Poslanec Grendel: Nákup hasičských a policajných odevov bol diskriminačný

Opozičné hnutie Slovensko podalo podnet na Úrad pre verejné obstarávanie pre nákup policajných a hasičských odevov na ministerstve vnútra.

Predstavitelia hnutia o tom informovali v piatok na tlačovej konferencii. Pri objednávke odevov mohlo ministerstvo podľa nich verejné obstarávanie zrušiť, pretože cena bola vyššia, ako rezort predpokladal, a do súťaže sa zapojila iba jedna spoločnosť.

Poslanec Národnej rady SR Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ) poukázal, že na podmienky súťaže sa sťažovali viacerí dodávatelia.

„Z týchto dôvodov sme sa rozhodli aj túto zákazku napadnúť na ÚVO, pretože považujeme túto zákazku na vrchné odevy za netransparentnú, diskriminačnú, kde bol víťaz vopred jasný,“ uviedol.

Proces verejného obstarávania bol podľa rezortu vnútra transparentný. Ministerstvo deklarovalo, že splnenie nastavených požiadaviek bolo plne dosiahnuteľné pre odborníkov v oblasti textilnej a odevnej výroby.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.