Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko odmieta návrhy USA na mier, v aktuálnej podobe ich považuje za neprijateľné

Rusko odmietlo aktuálne americké návrhy na ukončenie vojny na Ukrajine, pretože neriešia príčiny konfliktu. Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov uviedol, že hoci Moskva berie americké návrhy vážne, v súčasnej podobe sú neprijateľné. 

Prezident Vladimir Putin požaduje, aby sa Ukrajina vzdala ambícií vstúpiť do NATO, odovzdala kontrolu nad štyrmi regiónmi, ktoré si Rusko nárokuje, a obmedzila veľkosť svojej armády—podmienky, ktoré Kyjev považuje za kapituláciu. 

Americký prezident Donald Trump vyjadril frustráciu z neúspešných rokovaní a pohrozil sankciami krajinám kupujúcim ruskú ropu, ak Moskva bude blokovať dohodu. 

Napriek týmto napätiam hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že kontakty medzi USA a Ruskom pokračujú, pričom uznal zložitosť procesu urovnania konfliktu na Ukrajine.

Tento pat zdôrazňuje významné výzvy pri prekonávaní diplomatických rozdielov medzi Washingtonom a Moskvou.​

(reuters, red)

Minúta  |  

Slovensko a Maďarsko chcú motivovať veľmoci k mierovým rokovaniam

Slovenská republika a Maďarsko majú spoločný záujem na čo najskoršom dosiahnutí mieru na Ukrajine. Zhodli sa na tom v utorok v Komárome podpredseda Národnej rady SR Peter Žiga (Hlas) a maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Motivovať k rokovaniam o mieri chcú obe krajiny Rusko, Spojené štáty, Ukrajinu i Európsku úniu. Žiga pritom opakovane zdôraznil, že Slovensko nie je pripravené vyslať vojenské jednotky na Ukrajinu.

Témou bilaterálnych rozhovorov bola aj energetika, najmä tranzit plynu na Slovensko.

O situácii na Ukrajine v utorok rokovali aj slovenský prezident Peter Pellegrini s poľskou hlavou štátu Andrzejom Dudom.

Obaja súhlasili, že je potrebné dosiahnuť trvalo udržateľný mier. Pellegrini pripomenul, že zatiaľ neexistuje konkrétny plán, ako taký mier dosiahnuť. "Stretnutia na úrovni Európskej únie zatiaľ nepriniesli riešenia, sledovať preto budeme rokovania USA, Ukrajiny a Ruska," dodal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pápež František je na tom o kúsok lepšie, stále však dostáva kyslík

Osemdesiatosemročný pápež opustil 23. marca nemocnicu Gemelli a pokračuje v rekonvalescencii vo svojej rezidencii v Dome sv. Marty. Posledné röntgenové vyšetrenie potvrdilo mierne zlepšenie stavu pľúc pontifika.

Františkovi sa zlepšuje dýchanie, motorika aj hlas, no naďalej potrebuje prívod kyslíka cez nosovú kanylu, ktorú si už môže na krátky čas odložiť. Podľa lekárov môže trvať dlhšie, kým sa mu hlas úplne obnoví.

Napriek tomu hlava katolíckej cirkvi denne slúži omšu v kaplnke a stretáva sa s lekármi a najbližšími spolupracovníkmi.

V nedeľu napriek tomu vynechal už siedmu modlitbu Anjel Pána a nie je ani jasné, či sa zúčastní tej nasledujúcej. Zatiaľ plánuje udeliť veľkonočné požehnanie Urbi et Orbi 20. apríla, účasť na verejných obradoch však ostáva otázna.

Jeho februárová hospitalizácia bola podľa lekárov kritická – dvakrát bol blízko smrti. Zároveň vyvolala najväčšie obavy o jeho život od zvolenia do úradu v roku 2013.

(tasr, max)

Minúta  |  

Viac než polovica Ukrajincov nedôveruje mierovým snahám prezidenta Trumpa

Viac ako polovica Ukrajincov nedôveruje mierovým snahám Donalda Trumpa. Obávajú sa, že povedú k nespravodlivému ukončeniu vojny s Ruskom. Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS), vykonaného v marci.

Podľa údajov 32 percent očakáva „skôr nespravodlivý mier“ a 22 percent „úplne nespravodlivý mier“. Len tri percentá veria, že Trump prinesie spravodlivý mier a 15 očakáva „skôr spravodlivý mier s ústupkami Rusku“. Až 67 percent si myslí, že USA sú unavené z Ukrajiny a tlačia ju k ústupkom.

KIIS uvádza, že dôvera v USA klesá a Trumpova administratíva tento trend posilnila. Podľa Reuters Trump viackrát podporil Moskvu, obvinil Kyjev z rozpútania vojny a dočasne pozastavil vojenskú pomoc aj výmenu spravodajských informácií.

(tasr, red)

Minúta  |  

Poľsko sprísňuje hraničné kontroly pre hrozbu slintačky a krívačky

Poľský premiér Donald Tusk v utorok oznámil, že budú vykonávať prísnejšie kontroly na hraniciach so Slovenskom, Českom i Nemeckom. Dôvodom je šírenie vírusového ochorenia slintačka a krívačka. "Všetky transporty z týchto troch krajín budeme kontrolovať bez výnimky," povedal.

Ako najviac rizikovú krajinu vníma Tusk Slovensko, kde dosiaľ veterinári potvrdili päť ohnísk ochorenia - v Bake, Medveďove, Ňárade, Lúči na Ostrove a posledný prípad hlásia z Plaveckého Štvrtku.

„Momentálne je to dánska spoločnosť, ktorá má na farme okolo 3 500 kusov dojníc, jalovíc a teliat,“ povedal v nedeľu večer k poslednému ohnisku nákazy minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) s tým, že v rámci celého okresu budú veterinári vykonávať rôzne pravidelné testy.

Premiér Robert Fico (Smer) v pondelok telefonicky komunikoval s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Dohodli sa aj na spoločnom hľadaní riešení na kompenzáciu škôd spôsobených epidémiou.

(tasr, onet, tygodnik poradnik rolniczy, max)

Minúta  |  

Europarlament zbavil Nagyovú imunity, s Babišom čelí obžalobe v kauze Čapí hnízdo

Európsky parlament zbavil imunity českú europoslankyňu Janu Nagyovú (Patrioti pre Európu), bývalú manažérku Agrofertu. V Česku čelí obžalobe v kauze Čapí hnízdo. Zbavenie imunity neznamená vinu, len umožňuje pokračovať v súdnom konaní.

Nagyová a bývalý premiér Andrej Babiš sú obžalovaní z dotačného podvodu. Mestský súd v Prahe ich už dvakrát oslobodil. Súd konštatoval, že podozrenie bolo „dôvodné“, no dôkazy „bez pochybností nepreukázali“, že skutok spáchali.

Prípad teraz rieši odvolací súd. Konanie bolo prerušené, keďže Nagyová po zvolení do europarlamentu získala imunitu. Tvrdí, že aj tretíkrát dokáže svoju nevinu.

Podľa obžaloby žiadala o dotáciu 50 miliónov Kč na projekt Čapí hnízdo, pričom firma bola podľa žalobcu účelovo vyvedená z Agrofertu, aby mala nárok na podporu.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.