Preskočiť na obsah
  |  

Trump a Sísí diskutovali o pláne na obnovu Pásma Gazy. Našli spoločnú reč?

Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil, že v telefonáte so svojím egyptským náprotivkom Abdalom Fattáhom Sísím okrem iného diskutoval aj o Pásme Gazy či „pokroku“ USA v súvislosti s útokmi v Jemene. Kancelária egyptského prezidenta uviedla, že témou rozhovoru bolo sprostredkovateľské úsilie s cieľom obnoviť pokoj v regióne.

Trump označil telefonát s egyptským prezidentom za veľmi dobrý. Jednou z tém rozhovoru bol podľa Trumpa „obrovský vojenský pokrok“ v boji proti jemenským povstalcom húsíom, ktorí útočia na lode v Červenom mori na znak solidarity s Palestínčanmi. Bez ďalších podrobností napísal, že so Sísím hovorili „aj o Gaze, možných riešeniach, vojenskej pripravenosti.“

Trump vo februári navrhol, aby Spojené štáty prevzali kontrolu nad vojnou zničeným Pásmom Gazy, ktorého obyvatelia by sa mali presunúť do okolitých krajín, napríklad Egypta a Jordánska. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyjadril podporu tomuto plánu.

Egypt, ktorý hraniční s palestínskou enklávou, však prišiel s vlastným návrhom na obnovu Pásma Gazy, ktorý následne arabské krajiny schválili na samite Ligy arabských štátov. Plán Egypta však podľa vyjadrenia amerického ministerstva zahraničných vecí nespĺňa požiadavky Washingtonu.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Trumpova administratíva pochybuje, že mierová dohoda na Ukrajine je blízko

Vysokopostavení predstavitelia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa údajne v súkromí priznali, že dosiahnutie mierovej dohody na Ukrajine v najbližších mesiacoch je nepravdepodobné, čo podnietilo diskusie o nových stratégiách nátlaku na Kyjev aj Moskvu.

Prezident Trump sa pôvodne usiloval o prímerie do apríla alebo mája, po ktorom by nasledovala trvalá mierová dohoda. Podľa zdrojov však oba ciele zostávajú nedosiahnuteľné, čo vyvoláva obavy, že vojna môže pretrvávať a vyžiada si pokračovanie vojenskej podpory Ukrajiny zo strany Západu.

Podľa úradníkov sa prezident Putin bráni mierovému úsiliu napriek Trumpovým verejným tvrdeniam, že ruský líder sa snaží o ukončenie konfliktu. Biely dom teraz zvažuje nové sankcie vrátane potenciálnych sekundárnych ciel vo výške 25 - 50 percent na odberateľov ruskej ropy.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio a predstavitelia Rady pre národnú bezpečnosť potvrdili nespokojnosť USA s postojom Ruska a varovali, že bez pokroku by mohli nasledovať prísnejšie hospodárske sankcie.

(reuters, mja)

  |  

Zamestnancov rádia Slobodná Európa poslali na neplatenú dovolenku

Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) začalo v utorok posielať svojich zamestnancov z centrály v Prahe na neplatenú dovolenku. Dôvodom je skutočnosť, že Americká agentúra pre globálne médiá (USAGM) neposlala rozhlasovej stanici na apríl financie schválené Kongresom.

USAGM už minulý týždeň oznámila, že rozhlasu začne opäť platiť po tom, ako americký súd vydal predbežné opatrenie zakazujúce pozastavenie financovania.

Diskutovalo sa aj o možnosti, že financovanie prevezme Európska únia, no europoslanci sa na utorkovom stretnutí nedohodli. Český premiér Petr Fiala vyjadril podporu zachovaniu vysielania, ktoré podľa neho zohralo kľúčovú úlohu počas komunizmu.

RFE/RL vysiela od roku 1949, dnes sídli v Prahe a poskytuje nezávislé spravodajstvo pre 23 krajín v takmer 30 jazykoch, najmä tam, kde sú médiá pod tlakom autoritárskych režimov.

(tasr, mja)

  |  

Počet žiadostí o azyl v Nemecku klesol o polovicu, tvrdí ministerka Faeserová

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová vyhlásila, že jej odchádzajúca vláda dosiahla výrazný pokrok v obmedzení nelegálnej migrácie.

Informovala, že počet žiadostí o azyl klesol za posledné dva roky o polovicu, zatiaľ čo počet deportácií vzrástol o 55 percent. Zároveň sa zvýšil počet kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sa do krajiny prisťahovali legálne, o 77 percent.

Faeserová, členka Sociálnodemokratickej strany (SPD), týmto krokom zrejme naznačila ambíciu zostať súčasťou budúcej koaličnej vlády, o ktorej SPD rokuje s víťaznými konzervatívcami. Práve migračná politika predstavuje jednu z hlavných deliacich čiar medzi partnermi – konzervatívci pod vedením Friedricha Merza požadujú tvrdší prístup na hraniciach, čo SPD odmieta ako porušenie pravidiel EÚ.

Faeserová zdôraznila, že riadenie migrácie si vyžaduje seriózny prístup a investície do integrácie, ktoré podľa nej robia z Nemecka atraktívnu krajinu pre talentovaných pracovníkov z celého sveta.

(reuters, mja)

  |  

Ukrajina ponúka kontrakt aj vojakom vo veku od 18 do 24 rokov

Ukrajinská vláda schválila rozšírenie náborového programu pre mužov vo veku 18 až 24 rokov na zmluvnú službu aj do jednotiek Národnej gardy a Štátnej pohraničnej služby, informuje agentúra TASS. Program, ktorý pôvodne zahŕňal len Ozbrojené sily Ukrajiny, oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ten zdôraznil, že mladí muži pod mobilizačným vekom môžu ako kontraktori na základe zmluvy vstúpiť do novovznikajúcich pozemných brigád, vrátane bojových jednotiek pôsobiacich na frontovej línii. Rozšírenie sa týka ďalších 11 brigád ukrajinskej armády a Národnej gardy, vrátane kontroverznej formácie Azov.

Tento krok má pomôcť doplniť jednotky na fronte v čase, keď Ukrajina čelí rastúcim nárokom na obranu a pokračujúcej mobilizácii. Program má podporiť flexibilitu a dobrovoľnosť pri rozširovaní obranných kapacít krajiny.

(mja)

  |  

Turecko vyšetruje výzvy na ekonomický bojkot po zatknutí starostu Istanbulu

Turecká prokuratúra začala vyšetrovanie osôb, ktoré na sociálnych a tradičných médiách propagovali ekonomické bojkoty, tie sú často využívané ako nenásilná forma občianskeho odporu.

Reaguje tak na výzvy, ktoré sa objavili po zatknutí starostu Istanbulu Ekrema Imamogla. Prokuratúra uviedla, že výzvy mohli porušiť zákony proti nenávistným prejavom a podnecovaniu verejnej nevraživosti. Cieľom údajne bolo odradiť časť verejnosti od ekonomickej činnosti.

Imamogla čelí obvineniam z korupcie a terorizmu, opozícia tvrdí, že ide o politickú perzekúciu. Zadržanie Imamogla vyvolalo v Turecku rozsiahle protesty a medzinárodnú kritiku.

(reuters, mja)