Preskočiť na obsah
  |  

Kremeľ: Rokovania o novej jadrovej zmluve sú zatiaľ nepredstaviteľné

Kremeľ si momentálne nevie predstaviť začatie rokovaní so Spojenými štátmi o novej zmluve podobnej dohode New START, ktorá obmedzuje počet strategických jadrových zbraní. Dôvodom je pretrvávajúci nedostatok dôvery medzi Moskvou a Washingtonom.

Vyhlásil to hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov s tým, že obe strany síce pracujú na budúcej možnosti takéhoto dialógu, no rokovania budú možne až po zlepšení bilaterálnych vzťahov, ktoré boli v minulosti vážne narušené.

Peskov pripomenul, že v súčasnej bezpečnostnej situácii nemožno ignorovať jadrové arzenály ďalších krajín. Prípadné nové rokovania preto musia byť komplexné.

Súčasná dohoda New START, ktorej platnosť sa končí vo februári 2026, obmedzuje počet rozmiestnených jadrových hlavíc a nosičov ako rakety či bombardéry.

(tasr, lup)

  |  

Králik opäť uspel vo výberovom konaní, má viesť Slovenskú národnú galériu

Slovenská národná galéria (SNG) by sa mala dočkať nového riaditeľa. Výberové konanie vyhral výtvarník Juraj Králik, informoval denník SME.

Králik tak uspel už druhýkrát. Prvýkrát zvíťazil vo februári, no ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) vtedy konkurz zrušila pre konflikt záujmov. Dôvodom bolo pôsobenie Vladislava Rostoku v komisii, ktorý s Králikom v minulosti podnikal.

V opakovanej súťaži Králik porazil teoretičku a kurátorku Ninu Vidovencovú, ktorá skončila druhá aj vo februári, a galeristku Zuzanu Dankovú.

Ministerstvo kultúry zatiaľ výsledky oficiálne nepotvrdilo. „Zatiaľ touto informáciou nedisponujeme,“ uviedla pre SME hovorkyňa ministerstva Petra Bačinská.

Králik má nahradiť Jaroslava Niňaja, ktorý galériu viedol dočasne od konca novembra. Bol už tretím povereným riaditeľom po tom, ako ministerka odvolala Alexandru Kusú.

Králik je známy najmä výtvarným projektom Art Grand Slam, ktorý vytvoril v spolupráci s Martinou Navrátilovou.

O výsledku výberového konania priniesol informáciu ako prvý portál 360ka.

(red)

  |  

Nemecko pozastavilo OSN program na prijímanie utečencov

Nemecko dočasne pozastavilo prijímanie utečencov prostredníctvom programu OSN pre presídľovanie, ako v utorok oznámilo ministerstvo vnútra. Toto rozhodnutie prichádza v čase, keď sa pripravuje nástup novej koaličnej vlády, ktorá pravdepodobne obmedzí prisťahovalectvo.

Migrácia bola kľúčovou témou rokovaní medzi konzervatívnym blokom CDU/CSU a sociálnymi demokratmi. Konzervatívci presadzujú prísnejšiu azylovú politiku, čo súvisí aj s rastom podpory krajnej pravice a obavami z násilných incidentov.

Strany sa predbežne dohodli na ukončení všetkých dobrovoľných prijímacích programov vrátane programu OSN, ktorý je momentálne jediný aktívny. Od roku 2016 sa Nemecko zúčastňuje na presídľovacom programe EÚ, v rámci ktorého prijíma utečencov najmä z Turecka, Egypta, Jordánska, Kene a Líbye.

Z plánovaných 13-tisíc utečencov pre roky 2024 a 2025 bolo zatiaľ prijatých 4 711. Ministerstvo zdôraznilo, že záväzky voči utečencom v pokročilej fáze prijímania budú naďalej plnené.

(tasr, lup)

  |  

Susko: Právna pomoc sa rozšíri na viac ľudí, zmeny platia od júla 2025

Služby Centra právnej pomoci (CPP) budú dostupnejšie širšiemu okruhu ľudí. Parlament schválil novelu zákona, ktorá zvyšuje príjmovú hranicu na získanie nároku na právnu pomoc – z 1,4-násobku životného minima na 1,8. Pri čiastočnej finančnej spoluúčasti bude hranica od 1,8- do 2,1-násobku.

Zavádza sa aj možnosť odpustenia poplatku za predbežnú konzultáciu, ktorého výška sa zároveň zvýši zo 4,50 na 6 eur. Novela určuje aj maximálnu výšku finančnej spoluúčasti žiadateľa. Zavádza sa tiež nový poplatok za spracovanie žiadosti o právnu pomoc pri oddlžení.

Zjednoduší sa administratíva a zlepší komunikácia s advokátmi a mediátormi. Zákon umožní dočasne menovať vedenie CPP aj z radov neprávnikov. Novela nadobudne účinnosť 1. júla 2025.

Minister spravodlivosti Boris Susko uviedol, že zmeny pomôžu najzraniteľnejším skupinám – dôchodcom, slobodným rodičom, zdravotne postihnutým či obetiam trestných činov. Úprava sa má dotknúť aj ľudí ohrozených chudobou.

(tasr, red)

  |  

USA opúšťajú logistický uzol Rešov-Jasionka neďaleko slovenských hraníc

Americká armáda ukončí svoje pôsobenie na poľskom letisku Rešov-Jasionka, ktoré sa nachádza neďaleko hraníc s Ukrajinou a Slovenskom. Ide o významný logistický uzol, ktorým prúdi vojenská pomoc pre Ukrajinu.

Vojenské jednotky a technika budú presunuté do iných častí Poľska.

Bezpečnosť zásobovania cez toto letisko prevezmú Poľsko a ďalšie krajiny NATO, zatiaľ čo USA si ponechajú len obmedzenú prítomnosť.

Podľa amerického veliteľstva v Európe a Afrike je tento krok súčasťou stratégie optimalizácie operácií a znižovania nákladov, ktoré ročne dosahujú desiatky miliónov dolárov.

Spojené štáty koordinovali rozhodnutie s Poľskom a partnermi v NATO. Americká armáda pôsobila na letisku od roku 2022 ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu. Ochranu letiska zabezpečujú systémy Patriot a NASAMS, ktoré dodali Nemecko a Nórsko.

(tasr, lup)

  |  

Severokórejskí vojaci narušili hranicu. Juh reagoval výstrelmi

Skupina približne desiatich severokórejských vojakov v utorok krátkodobo prekročila pozemnú hranicu s Južnou Kóreou v oblasti východnej frontovej línie. Agentúra Jonhap uviedla, že incident sa odohral približne o 17.00 h v rámci demilitarizovanej zóny, ktorá oddeľuje obe krajiny.

Podľa vyjadrenia Spojeného zboru náčelníkov štábov juhokórejské jednotky okamžite reagovali vysielaním varovného hlásenia a výstrelmi, čo viedlo k tomu, že severokórejskí vojaci sa stiahli späť na svoju stranu hranice, tvrdí ďalej Jonhap.

Zbor vo vyhlásení uviedol, že juhokórejská armáda situáciu pozorne sleduje a prijíma potrebné opatrenia podľa stanovených operačných protokolov. Tento incident je najnovším z radu podobných prípadov narušenia hranice, pričom k poslednému došlo v júni minulého roka. Zatiaľ nebolo hlásené žiadne zranenie ani ďalšia eskalácia situácie.

(jonhap, lup)