Preskočiť na obsah
  |  

Poprední členovia Európskeho parlamentu podporili vstup Ukrajiny do EÚ

Poprední členovia Európskeho parlamentu a ukrajinskej Verchovnej rady sa v utorok stretli online, aby vyjadrili silnú podporu procesu pristúpenia Ukrajiny do EÚ.

Parlamentári sa zaviazali k užšej spolupráci s cieľom pripraviť Ukrajinu na budúce členstvo. Predsedníčka europarlamentu Roberta Metsolová zdôraznila, že Ukrajina patrí do európskej rodiny a pokrok v reformách ukazuje, že je pripravená pokračovať v prístupových rokovaniach.

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk poďakoval za podporu zo strany Únie od začiatku ruskej invázie a potvrdil odhodlanie Ukrajiny napredovať na ceste k členstvu. Išlo o druhé takéto stretnutie, pričom prvé sa uskutočnilo v apríli 2023.

V stredu sa v Bruseli bude konať desiate zasadnutie Rady pre pridruženie Ukrajiny, kde sa bude rokovať o bilaterálnych vzťahoch. Ukrajina požiadala o členstvo 28. februára 2022 a formálne rokovania sa začali v júni 2024.

(tasr, mja)

  |  

Pellegrini prijal členov Rady predsedov Valného zhromaždenia OSN

Prezident Peter Pellegrini v utorok na stretnutí s Radou zdôraznil význam multilateralizmu pre slovenskú zahraničnú politiku. Povedal, že aj malý štát ako Slovensko môže prostredníctvom OSN prispievať ku globálnym riešeniam.

Zároveň apeloval na potrebu posilňovať multilaterálne inštitúcie a poďakoval partnerom za podporu kandidatúry SR na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.

Pripomenul, že Slovensko sa aktívne podieľa na mierových misiách, pričom slovenský kontingent na Cypre je najväčším zahraničným nasadením Ozbrojených síl SR.

OSN ocenila prístup Slovenska ku konfliktu na Ukrajine aj jeho regionálnu dôležitosť. Témou rokovaní bola aj klimatická kríza. Pellegrini vyzval na návrat k jej hodnotám, rešpekt a spoluprácu.

Bratislava hostí historicky prvé zasadnutie Rady v Európe pri príležitosti 80. výročia vzniku OSN, čo podčiarkuje diplomatický význam Slovenska.

(tasr, mja)

  |  

USA zvažujú návrh na stiahnutie vojakov z východnej Európy

Americké ministerstvo obrany posudzuje návrh USA stiahnuť až 10-tisíc vojakov z východnej Európy, informuje NBC News s odvolaním sa na viaceré zdroje.

Na východnom krídle NATO sa v súčasnosti nachádza asi 20-tisíc armádnych príslušníkov Spojených štátov, ktorých tam vyslala v roku 2022 administratíva bývalého prezidenta Joea Bidena po vypuknutí vojny na Ukrajine. Diskusie prebiehajú najmä o stiahnutí z Rumunska a Poľska.

Opatrenie prichádza v čase, keď prezident Trump hľadá dohodu o prímerí s Ruskom a žiada, aby európski spojenci niesli väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.

NATO vyhlásilo, že súčasná americká prítomnosť je dôležitým odstrašujúcim prvkom. V Európe je dnes rozmiestnených vyše 100-tisíc amerických vojakov.

(tasr, mja)

  |  

Novela zákona o športe zjednoduší byrokraciu a zlepší financovanie

Poslanci Národnej rady SR v utorok schválili novelu zákona o športe, ktorú pripravilo ministerstvo cestovného ruchu a športu. Jej cieľom je zefektívniť financovanie športu, odbúrať byrokraciu a posilniť pracovné postavenie športovcov a odborníkov v športe. Novela rozširuje práva športových organizácií a znižuje administratívne povinnosti, ktoré boli často zbytočné.

Upravujú sa tiež pravidlá pre sponzorské zmluvy – ruší sa ich štvorročné obmedzenie a zvyšuje sa limit pre náklady na prezentáciu sponzora, čo má zatraktívniť sponzoring.

Novela tiež mení rozdelenie finančných prostriedkov pre národné športové zväzy a rozširuje pôsobnosť antidopingovej agentúry aj na boj proti manipulácii výsledkov, diskriminácii a nenávisti v športe.

Minister športu bude môcť udeľovať čestné štátne tituly aj s finančnou odmenou bez potreby schválenia vládou. Novela vstúpi do platnosti 1. júla.

(tasr, mja)

  |  

Akcie na Wall Street po oznámení ciel opäť rastú

Hlavné akciové indexy newyorskej burzy zaznamenali v pondelok výrazný rast, a to prvýkrát od oznámenia nových ciel zo strany prezidenta Donalda Trumpa. Dow Jones vzrástol o 3,5 percenta, S&P 500 o 3,4 percenta a technologický Nasdaq o 3,7 percenta, informoval portál Trading Economics.

Trumpova administratíva 2. apríla zaviedla 10-percentné clá na takmer všetky tovary dovážané do USA, pričom od 3. apríla platí aj 25-percentné clo na dovoz automobilov.

Od 9. apríla majú vstúpiť do platnosti ďalšie clá, ktoré sa dotknú viacerých obchodných partnerov, vrátane Európskej únie – pre tú USA stanovili 20-percentnú sadzbu.

Minulý týždeň zaznamenali trhy najväčší prepad od roku 2020, čo spôsobilo rozsiahle výpredaje. Aktuálny obrat na burze naznačuje, že investori vnímajú možné dopady ciel na trh zmierenejšie, hoci neistota pretrváva.

(tasr, mja)

  |  

Trump plánuje nariadenia na podporu uhlia, chce zachrániť ohrozené elektrárne

Americký prezident Donald Trump má dnes podpísať sériu výkonných nariadení na podporu uhoľného priemyslu. Informovali o tom agentúru Reuters dva zdroje oboznámené so zámerom Bieleho domu.

Trump, ktorý počas kampane sľuboval zvýšiť domácu produkciu energie a uvoľniť ekologické regulácie, plánuje nariadiť ministerstvám vnútra a energetiky, aby podnikli konkrétne kroky na podporu sektora. Medzi opatreniami má byť aj snaha o záchranu uhoľných elektrární pred zatvorením.

Podľa údajov Energetickej informačnej agentúry tvorilo uhlie na začiatku tohto storočia vyše 50 percent výroby elektriny v USA. Dodnes jeho podiel klesol pod 20 percent.

Trump dlhodobo kritizuje demokratov za regulácie, ktoré podľa neho ohrozujú uhoľný priemysel. O pripravovaných opatreniach sa verejne zmienil už začiatkom roka. Očakáva sa, že výkonné nariadenia budú smerovať k zníženiu obmedzení a zvýšeniu konkurencieschopnosti uhlia.

(reuters, red)