Preskočiť na obsah
  |  

Najväčšia svetová sieť s detským obsahom pre dospelých padla

Poľské úrady oznámili rozbitie rozsiahlej online siete pre šírenie materiálov so sexuálnym zneužívaním detí. Do operácie s názvom FEVER sa zapojilo jedenásť európskych krajín a Europol. Zadržali celkovo 166 osôb, z toho 98 v Poľsku.

Polícia identifikovala "Kidflix" ako jednu z najväčších svetových platforiem na streamovanie takéhoto obsahu, kde sa od apríla 2022 prihlásilo približne 1,8 milióna používateľov. Medzi zadržanými sú tvorcovia fotografií a videí, prevádzkovatelia fór i osoby, ktoré viedli maloletých k samovražedným myšlienkam.

V Poľsku sa na akcii podieľalo približne šesťsto policajtov, ktorí vykonali 159 domových prehliadok a zaistili vyše 1 700 elektronických zariadení a SIM kariet. Polícia zhromaždila viac než pol milióna videosúborov a snímok. Nemecko a Holandsko skonfiškovali servery obsahujúce takmer 72-tisíc videí.

Zo 166 zadržaných zostalo 111 vo väzbe, pričom 48 z nich v Poľsku. Podozrivým hrozia tresty do 15 rokov za prechovávanie, distribúciu a výrobu zakázaného materiálu, ako aj za navádzanie maloletých na samovraždu.

(tasr, pap, max)

  |  

Francúzsky prezidentský kandidát by deportoval migrantov na ostrovy

Laurent Wauquiez, líder Republikánov v dolnej komore francúzskeho parlamentu a možný kandidát na prezidenta v roku 2027, vyvolal v krajine pobúrenie návrhom posielať migrantov s nariadením OQTF (povinnosťou opustiť francúzske územie) na vzdialené ostrovy Saint Pierre a Miquelon pri pobreží Kanady. Svoje vyjadrenie poskytol pre magazín JDNews.

Kritika prišla nielen od vlády, ktorú jeho strana podporuje, ale aj z vlastných radov. „Žiadne francúzske územie si nezaslúži byť vyhnanstvom,“ reagoval bývalý premiér Manuel Valls. Aj líderka krajnej pravice Marine Le Pen návrh odmietla: „Migranti s OQTF patria do svojej krajiny, nie na francúzske územie.“

Niektorí členovia Republikánov tvrdia, že návrh Wauquieza ho diskvalifikuje z kandidatúry. „Mnohí si mysleli, že je to hoax,“ povedal anonymne jeden z poslancov. Primárky sa uskutočnia 17. mája. Wauquiez svoj návrh zopakoval: „Neustúpim.“

(reuters, red)

  |  

Pellegrini podpísal zákon o zbere údajov pre kompenzácie za energie

Ministerstvo hospodárstva bude mať prístup k sociálno-ekonomickým údajom obyvateľov s cieľom posúdiť potrebu adresnej energopomoci. Vyplýva to z nového zákona o poskytovaní údajov na účel energopomoci, ktorý podpísal v stredu prezident Peter Pellegrini.

Rezort bude môcť žiadať údaje z katastra nehnuteľností, finančnej správy, Sociálnej poisťovne a energetických distribučných spoločností. Údaje budú spracované v databáze, ktorá sa má neskôr transformovať na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie energetickej chudoby a ohrozenia domácností.

Najviac údajov ministerstvo získa z registra fyzických osôb, vrátane údajov o národnosti. Druhým hlavným zdrojom bude kataster nehnuteľností.

Zákon zároveň stanovuje, že rezort musí prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu súkromia. Získané údaje môže uchovávať najviac jeden rok, následne ich musí zlikvidovať.

Parlament tento zákon prerokoval v zrýchlenom konaní, čo kritizovala opozícia. Argumentovala, že má platiť až od januára 2026. Finálna verzia samotného zákona o adresnej energopomoci doposiaľ nie je známa.

(tasr, max)

  |  

Prichádzajú nové typy záchranárskych posádok a nová linka pomoci 116117

Na Slovensku vznikne nová telefonická linka pomoci 116117 určená pre neurgentné zdravotné stavy. Cieľom je odbremeniť tiesňovú linku 155 a zvýšiť efektivitu záchrannej zdravotnej služby (ZZS).

Nová legislatíva zároveň zavádza nové typy záchranárskych posádok, ako napríklad hybridnú posádku s lekárom počas dňa a bez lekára v noci, či špecializovanú ambulanciu na plánované transporty.

Zavádza sa tiež ambulancia detskej mobilnej intenzívnej jednotky a asistenčná zdravotná služba. Zmeny sa týkajú aj riadenia siete ZZS – ambulancie a stanice majú byť rozmiestňované podľa reálnych potrieb na základe dát.

Výberové konania na povolenia bude po novom viesť operačné stredisko namiesto ministerstva. Zavádza sa tiež trhový strop, aby jeden poskytovateľ nezískal dominantné postavenie.

Novelizovaný zákon nadobudne účinnosť 15. apríla, niektoré časti v septembri 2025 a januári 2026.

Vyplýva to z novely zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorú v stredu podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

(tasr, red)

  |  

Číňan zajatý Ukrajincami zaplatil za vstup do ruskej armády 3 480 eur

Ukrajinská armáda zajala pri obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti troch ruských vojakov, z ktorých jeden bol čínskym občanom. Tento muž prezradil, že do ruskej armády sa pridal v Číne za pomoci sprostredkovateľa. Zaplatil mu 300-tisíc rubľov ( 3 480 eur) s cieľom získať ruské občianstvo. O prípade informoval denník Ukrajinská pravda.

Výcvik absolvoval v okupovanej časti Luhanskej oblasti spolu s ďalšími Číňanmi, pričom kvôli jazykovej bariére komunikoval pomocou gest a mobilného prekladača.

Muž uviedol, že hlavným motívom bola túžba stať sa vojakom a získať občianstvo, pričom niektorí z jeho skupiny mali právne problémy v Číne.

Počas útoku na ich pozíciu, keď sa ocitli pod paľbou ukrajinských síl vrátane dronových operátorov, sa rozhodli vzdať.

Identita a občianstvo muža boli potvrdené a momentálne spolupracuje s ukrajinskými vyšetrovateľmi. Podľa ukrajinskej armády sa všetky procedúry realizujú v súlade s Ženevskou konvenciou.

(red)

  |  

Po invázii na Ukrajinu Japonsko zintenzívňuje obranné väzby s NATO

Japonský premiér Šigeru Išiba v stredu súhlasil s prehĺbením spolupráce Japonska s NATO v oblasti obrany. Rozhodnutie prichádza v súvislosti s rastúcimi globálnymi hrozbami zo strany Číny a Ruska.

Po rokovaniach v Tokiu generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že posilnenie partnerstva je kľúčové pre bezpečnosť euroatlantického aj indopacifického regiónu. Japonsko a NATO plánujú spolupracovať na vývoji moderných technológií využiteľných v civilnom i vojenskom sektore.

Išiba zdôraznil, že Tokio víta väčšiu prítomnosť NATO v regióne a považuje silnejšiu Alianciu za výhodu pre Japonsko. Spolupráca medzi Tokiom a NATO sa prehĺbila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Podľa DPA mnohé ázijské krajiny vyjadrujú obavy, že situácia v oblasti Juhočínskeho mora by sa mohla podobať konfliktu na Ukrajine, ak by Čína podnikla inváziu na Taiwan. Peking naďalej považuje Taiwan za svoje územie a opakovane nevylúčil použitie sily na jeho opätovné pričlenenie.

(tasr, dpa, max)