Preskočiť na obsah
  |  

Prichádzajú nové typy záchranárskych posádok a nová linka pomoci 116117

Na Slovensku vznikne nová telefonická linka pomoci 116117 určená pre neurgentné zdravotné stavy. Cieľom je odbremeniť tiesňovú linku 155 a zvýšiť efektivitu záchrannej zdravotnej služby (ZZS).

Nová legislatíva zároveň zavádza nové typy záchranárskych posádok, ako napríklad hybridnú posádku s lekárom počas dňa a bez lekára v noci, či špecializovanú ambulanciu na plánované transporty.

Zavádza sa tiež ambulancia detskej mobilnej intenzívnej jednotky a asistenčná zdravotná služba. Zmeny sa týkajú aj riadenia siete ZZS – ambulancie a stanice majú byť rozmiestňované podľa reálnych potrieb na základe dát.

Výberové konania na povolenia bude po novom viesť operačné stredisko namiesto ministerstva. Zavádza sa tiež trhový strop, aby jeden poskytovateľ nezískal dominantné postavenie.

Novelizovaný zákon nadobudne účinnosť 15. apríla, niektoré časti v septembri 2025 a januári 2026.

Vyplýva to z novely zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorú v stredu podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

(tasr, red)

  |  

Číňan zajatý Ukrajincami zaplatil za vstup do ruskej armády 3 480 eur

Ukrajinská armáda zajala pri obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti troch ruských vojakov, z ktorých jeden bol čínskym občanom. Tento muž prezradil, že do ruskej armády sa pridal v Číne za pomoci sprostredkovateľa. Zaplatil mu 300-tisíc rubľov ( 3 480 eur) s cieľom získať ruské občianstvo. O prípade informoval denník Ukrajinská pravda.

Výcvik absolvoval v okupovanej časti Luhanskej oblasti spolu s ďalšími Číňanmi, pričom kvôli jazykovej bariére komunikoval pomocou gest a mobilného prekladača.

Muž uviedol, že hlavným motívom bola túžba stať sa vojakom a získať občianstvo, pričom niektorí z jeho skupiny mali právne problémy v Číne.

Počas útoku na ich pozíciu, keď sa ocitli pod paľbou ukrajinských síl vrátane dronových operátorov, sa rozhodli vzdať.

Identita a občianstvo muža boli potvrdené a momentálne spolupracuje s ukrajinskými vyšetrovateľmi. Podľa ukrajinskej armády sa všetky procedúry realizujú v súlade s Ženevskou konvenciou.

(red)

  |  

Po invázii na Ukrajinu Japonsko zintenzívňuje obranné väzby s NATO

Japonský premiér Šigeru Išiba v stredu súhlasil s prehĺbením spolupráce Japonska s NATO v oblasti obrany. Rozhodnutie prichádza v súvislosti s rastúcimi globálnymi hrozbami zo strany Číny a Ruska.

Po rokovaniach v Tokiu generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že posilnenie partnerstva je kľúčové pre bezpečnosť euroatlantického aj indopacifického regiónu. Japonsko a NATO plánujú spolupracovať na vývoji moderných technológií využiteľných v civilnom i vojenskom sektore.

Išiba zdôraznil, že Tokio víta väčšiu prítomnosť NATO v regióne a považuje silnejšiu Alianciu za výhodu pre Japonsko. Spolupráca medzi Tokiom a NATO sa prehĺbila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Podľa DPA mnohé ázijské krajiny vyjadrujú obavy, že situácia v oblasti Juhočínskeho mora by sa mohla podobať konfliktu na Ukrajine, ak by Čína podnikla inváziu na Taiwan. Peking naďalej považuje Taiwan za svoje územie a opakovane nevylúčil použitie sily na jeho opätovné pričlenenie.

(tasr, dpa, max)

  |  

V sadoch horia stovky sviec, ovocinári chránia budúcu úrodu

Slovenskí ovocinári už šiestu noc po sebe chránili kvitnúce stromy pred mrazmi, ktoré ohrozili budúcu úrodu. Arktický vzduch stlačil teploty až na mínus štyri stupne Celzia, čo si vyžiadalo nasadenie protimrazovej závlahy a parafínových sviec.

V sade v Dunajskej Lužnej pri Bratislave rozmiestnili 250 sviec na hektár, čím sa teplota nad ránom zvýšila na dva stupne Celzia, uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Podľa predsedu Ovocinárskej únie Slovenska Mariána Vargu sa podarilo stromy zatiaľ úspešne ochrániť a očakávajú len mierne výpadky úrody. Ovocinári sa na mrazy pripravovali už od januára nákupom sviec a prípravou závlah. Investície do ochrany sa pohybujú medzi päť až 10-tisíc eur na hektár a jednu noc.

V sadoch pri Piešťanoch nocovalo na stredu viac ako 70 brigádnikov. Holéciová pripomenula, že po súčasnej vlne mrazov by malo prísť oteplenie, no ovocinári zostávajú v pohotovosti aj na prípadné ďalšie chladné noci.

(tasr, max)

  |  

Ropa padá najprudšie od 2022. Padajú aj ceny kávy, medi a ďalších komodít

Ceny ropy v stredu klesli na najnižšiu úroveň za viac než štyri roky. Dôvodom je eskalácia obchodnej vojny medzi USA a Čínou, ktorú vyvolali nové americké clá až do výšky 104 percent. Obavy z globálnej recesie stiahli aj európske a ázijské akcie.

„Strach zo slabšieho dopytu po rope a rýchlejšie uvoľnenie ťažby OPEC+ vytvorili toxický koktail,“ uviedol Ole R. Hvalbye zo SEB. Brent klesol o 2,5 percenta na 60,31 dolára za barel, WTI na 57,02 dolára. Od 2. apríla ropa stratila pätinu hodnoty.

Káva robusta a arabika klesli na štvor- až päťmesačné minimá, podobne aj kakao. Podľa analytika Michaela J. Nugenta býčí trh s kávou skončil, pokiaľ nepríde nový impulz, ako napríklad mráz.

Na londýnskej burze klesla meď o 0,1 percenta na 8650,50 dolára za tonu, od marca stratila 20 percent. Európsky plyn zlacnel o 2,3 percenta. Zlato naopak posilnilo o dve percentá, sója v Chicagu tretí deň rastie.

(reuters, red)

  |  

Štáty Únie sa dohodli, odveta za Trumpove clá začne platiť o pár dní

Členské štáty Európskej únie v stredu odobrili návrh Európskej komisie na zavedenie obchodných protiopatrení voči Spojeným štátom. Clo na tovary z USA sa začne vyberať od 15. apríla.

Návrh vznikol ako reakcia na marcové rozhodnutie administratívy prezidenta Donalda Trumpa uvaliť clá na dovoz ocele a hliníka z EÚ. Európska komisia označila tieto opatrenia za neopodstatnené a škodlivé, upozorňujúc, že spôsobujú hospodársku ujmu nielen bilaterálnym vzťahom, ale aj globálnej ekonomike.

Spoločenstvo deklaruje, že naďalej uprednostňuje rokovania, ktoré by viedli k "vyváženým a vzájomne prospešným" výsledkom. Eurokomisia zdôraznila, že prijaté clá môžu byť kedykoľvek pozastavené, ak USA pristúpia na spravodlivú dohodu.

Zároveň Komisia pripravuje ďalší zoznam amerických výrobkov, ktoré by mohli byť zaťažené clami v reakcii na recipročné clá USA. Tieto dodatočné opatrenia by sa mohli uplatniť od 16. mája a zahŕňajú aj 25-percentné clá na automobily dovezené z Európy.

(tasr, max)