Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael zaberá územia v Gaze, tlačí Hamas k prepusteniu rukojemníkov

Izrael pokračuje v rozširovaní vojenských operácií v Pásme Gazy s cieľom prinútiť hnutie Hamas k prepusteniu izraelských rukojemníkov.

Minister obrany Jisrael Kac oznámil, že izraelská armáda zaberá rozsiahle územia v Gaze a začleňuje ich do bezpečnostných zón, čím izoluje enklávu a vyvíja tlak na Hamas.

Kac zároveň vyzval civilistov, aby donútili Hamas vzdať sa moci, a uviedol, že Izrael bude pokračovať v bojoch až do prepustenia rukojemníkov a porážky Hamasu. Zároveň pripomenul plán amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý predpokladá „dobrovoľnú emigráciu“ obyvateľov Gazy.

Vojenská operácia sa obnovila 18. marca po ukončení takmer dvojmesačného prímeria. Podľa izraelskej vlády Hamas neprijal návrhy predložené sprostredkovateľmi vrátane amerického vyslanca. Cieľom prebiehajúcej operácie je úplné oslobodenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA uvalili nové sankcie na Irán, cieľom je tlak pred rokovaniami

Spojené štáty oznámili nové sankcie proti Iránu v súvislosti s jeho jadrovým programom, len niekoľko dní pred plánovanými rokovaniami medzi oboma krajinami v Ománe. Sankcie sa týkajú piatich subjektov vrátane Iránskej organizácie pre atómovú energiu a jednej osoby.

Podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta ide o snahu zabrániť Teheránu v ďalšom napredovaní jadrového programu, ktorý USA považujú za hrozbu pre regionálnu a globálnu bezpečnosť. Irán popiera zámer vyvíjať jadrové zbrane, hoci americké spravodajské služby pripúšťajú, že by to v prípade rozhodnutia mohol rýchlo realizovať.

Tieto sankcie sú podľa agentúry AFP prevažne symbolické, keďže voči Iránu už existuje rozsiahly sankčný režim. Izrael medzitým varoval, že ak rokovania nebudú viesť k výsledku, vojenské riešenie sa môže stať nevyhnutným.

Prezident USA Donald Trump vyjadril nádej na diplomatické riešenie, ale ponecháva otvorenú aj možnosť použitia sily. Iránsky jadrový program tak ostáva jednou z najvýznamnejších bezpečnostných výziev v regióne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina spustila útoky v Rusku, chce zabrániť jeho ofenzíve

Ukrajina spustila ofenzívu v ruskej Belgorodskej oblasti s cieľom zabrániť ďalším ruským útokom na Charkovskú a Sumskú oblasť, informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň oznámil záujem Kyjeva o nákup veľkého balíka amerických zbraní v hodnote až 50 miliárd dolárov.

Ukrajinská armáda čelí súčasne zvýšenej ruské aktivite v severovýchodných oblastiach krajiny. Hlavný veliteľ armády Olexandr Syrskyj potvrdil, že Rusko už začalo svoju ofenzívu a za posledný týždeň došlo k takmer dvojnásobnému nárastu útokov.

Cieľom Ruska je vytvorenie nárazníkovej zóny pozdĺž spoločných hraníc v Charkovskej, Sumskej a Černihivskej oblasti. Moskva je podľa dostupných informácií blízko k úplnému vytlačeniu Ukrajincov z Kurskej oblasti.

Zelenskyj tiež potvrdil prítomnosť ukrajinských síl v ruskej Belgorodskej oblasti. Ukrajina plánuje mobilizáciu približne 30-tisíc vojakov mesačne, zatiaľ čo Rusko dopĺňa front až 9-tisíc vojakmi mesačne napriek vysokým stratám.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Saková: Odvetné clá EÚ majú nízky vplyv na slovenských spotrebiteľov

Európska únia zareagovala na opätovné zavedenie amerických ciel na dovoz ocele, hliníka a ďalších výrobkov z EÚ balíkom odvetných opatrení, ktoré schválili členské štáty. Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková povedala, že cieľom nie je eskalácia konfliktu, ale primeraná obrana európskych záujmov.

Nové kompenzačné clá sa dotknú viac než 1600 tovarových položiek v hodnote približne 21 miliárd eur, pričom výber ciel bol zameraný na produkty, ktoré majú dostupné alternatívy mimo USA, aby sa minimalizoval vplyv na európskych spotrebiteľov.

Na Slovensku sa clá týkajú tovaru v hodnote približne 140 miliónov eur vrátane brusníc, kosačiek, spätných zrkadiel a domácich spotrebičov. Saková zdôraznila, že tieto položky nie sú strategicky významné a dopad na slovenskú ekonomiku bude minimálny.

Balík zatiaľ nereaguje na možné budúce clá USA na automobily či plošné clá na európske výrobky. EÚ chce pokračovať v dialógu s USA s cieľom nájsť spravodlivé a udržateľné riešenie obchodných sporov.

(mja)

Minúta  |  

Trump na 90 dní odložil clá, dolár posilnil voči jenu a franku

Prezident USA Donald Trump oznámil, že vzhľadom na to, že mnohé krajiny neodpovedali odvetnými clami, rozhodol o tom, že platnosť ciel odkladá o 90 dní. Naopak, v prípade Číny budú clá platiť naďalej, pričom ich ešte zvýšil, a to na 125 percent.

Akcie na Wall Street zaznamenali prudký rast po tom, ako Trump urobil opätovnú zmenu a oznámil pozastavenie platnosti väčšiny dovozných ciel. Odklad sa však nebude týkať Číny, ktorej clá nanovo zvýšil.

Hlavný index burzy v New Yorku Dow Jones Industrial Average zareagoval rastom o 6,6 percenta a širší index S&P 500 vzrástol o 7,8 percenta. Ešte výraznejší rast zaznamenal technologický index Nasdaq, ktorý sa posunul nahor o 9 percent.

Americký dolár posilnil voči tradične bezpečným menám, ako sú japonský jen a švajčiarsky frank. Dolár sa spočiatku oslaboval po zavedení ciel, no neskôr sa zotavil, keď trhy pozitívne reagovali na pozastavenie ciel, čo podporilo optimizmus investorov.

Vývoj na devízovom a akciovom trhu odráža vysokú citlivosť na politické rozhodnutia USA v oblasti obchodu.

(tasr, reuters, mja)

Minúta  |  

Peking odmieta obvinenia z účasti občanov vo vojne na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z verbovania čínskych občanov na boj proti Ukrajine, pričom informoval, že Kyjev má dôkazy o najmenej 155 takýchto jednotlivcoch vrátane ich pasových údajov.

Zelenskyj tvrdí, že Čína o týchto prípadoch vie a verbovanie prebieha cez sociálne siete. V Doneckej oblasti ukrajinské sily údajne zajali dvoch čínskych občanov, z čoho jedného ukázali na videu v zajatí.

Peking tieto tvrdenia odmietol ako nepodložené a vyzval svojich občanov, aby sa vyhýbali bojovým zónam. Kremeľ sa k prípadu nevyjadril. Napriek tvrdeniam o neutralite Číny vo vojne na Ukrajine sa jej prehlbujúce väzby s Moskvou, najmä v politickej a hospodárskej oblasti, stávajú predmetom kritiky.

NATO ju označuje za dôležitého podporovateľa ruskej invázie, ktorú Peking nikdy oficiálne neodsúdil. Kyjev opakovane vyzýva Čínu, aby tlačila na Rusko s cieľom ukončiť vojnu.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.