Preskočiť na obsah
  |  

Leyenová vítá Trumpovo pozastavenie ciel, trhy prudko reagovali

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok privítala rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť recipročné clá. „Jasné a predvídateľné podmienky sú nevyhnutné pre fungovanie obchodu a dodávateľských reťazcov,“ uviedla vo vyhlásení na sieti X.

Dodala, že clá sú len daňou, ktorá škodí podnikom aj spotrebiteľom, a pripomenula, že dlhodobo presadzuje dohodu o nulových clách medzi EÚ a USA.

Trumpovo rozhodnutie o 90-dňovej colnej pauze spôsobilo prudký rast na amerických akciových trhoch. Index Dow Jones zmazal straty z posledných dní a vzrástol o 7,87 percent. Index S&P 500 posilnil o 9,52 percent a Nasdaq dokonca o 12,02 percent. Znížená colná sadzba 10 percent sa počas tohto obdobia nebude vzťahovať na Čínu, ktorej clo Trump zvýšil z 104 na 125 percent.

Akcie technologických gigantov ako Amazon, Apple či Nvidia zaznamenali výrazné zisky, čo pomohlo obnoviť dôveru investorov v trhy.

(reuters, tasr, red)

  |  

Masívny útok dronmi na Ukrajinu, Rusko hlási zostrely a uzavreté letiská

Ruská armáda podnikla ďalší masívny útok dronmi na Ukrajinu, ktorý spôsobil zranenia najmenej desiatim civilistom a materiálne škody v viacerých oblastiach.

Údery zasiahli Kyjev, Mykolajiv, aj západ krajiny, kde protivzdušná obrana zostrelila viacero cieľov. V Kyjeve spôsobili úlomky dronov požiar v sklade, v Kyjevskej oblasti zas jeden obyvateľ uviazol pod ruinami domu. Zasiahnuté boli aj ďalšie regióny vrátane Sumskej a Černihivskej oblasti.

Súbežne Ukrajina podnikla odvetný dronový útok, ktorý podľa ruského ministerstva obrany zasiahol šesť regiónov vrátane Moskvy a Krymu. V reakcii boli dočasne uzavreté letiská vo Vnukove a Kaluge.

Britská BBC upozornila, že takéto uzávery letísk v Rusku sa dejú vždy pri riziku dronových útokov.

Napriek prebiehajúcim mierovým rokovaniam medzi Ukrajinou, USA a Ruskom eskaluje napätie, pričom Kyjev tvrdí, že Moskva nie je ochotná urobiť ústupky a pokračuje v útokoch aj počas diplomatických kontaktov.

(tasr, red)

  |  

Irán čelí vodnej kríze: Výpadky vody, prázdne priehrady a hrozba nepokojov

Irán čelí vážnej vodnej kríze, ktorá ohrozuje stabilitu krajiny a môže vyústiť do sociálnych nepokojov. Podľa denníka The Jerusalem Post a odborníčky Dr. Sharony Mazalian Levi z Tel Avivskej univerzity sú hlavnými príčinami zlé hospodárenie s vodou, masívny populačný rast, migrácia a neefektívne poľnohospodárske politiky od islamskej revolúcie.

Kritická je situácia v oblastiach ako Teherán či Isfahán, pričom napríklad priehrada Karaj dosahuje len 6 percent svojej kapacity. Vodné výpadky sú bežné a obyvatelia trpia nedostatkom čistej vody. Sucho ničí poľnohospodárstvo, zvyšuje ceny potravín a znižuje potravinovú bezpečnosť. Prírodné ekosystémy, ako jazero Urmia, sa rýchlo zmenšujú a mizne aj biodiverzita.

Konflikt o vodu z rieky Helmand s Afganistanom zhoršuje bilaterálne vzťahy. Iránska vláda doteraz nedokázala situáciu stabilizovať a apel na šetrenie vody má obmedzený efekt v spoločnosti, ktorá čelí ekologickému kolapsu.

(red)

  |  

Trump ruší limity na tlak vody: Sprchy majú byť opäť americké a veľké

Americký exprezident Donald Trump podpísal dekrét, ktorým ruší federálne obmedzenia na prietok vody v sprchovacích hlaviciach. Podľa Bieleho domu ide o krok na „znovunastolenie veľkých amerických spŕch“, pričom reaguje na Trumpove dlhodobé výhrady k nízkemu tlaku vody.

Trump uviedol, že kvôli predpisom si nemôže poriadne umyť vlasy a sprchovanie trvá príliš dlho. Nové nariadenie prikazuje ministerstvu energetiky zrušiť limity na 2,5 galónu (7,4 litra) za minútu, ktoré boli zavedené ako ekologické opatrenie.

Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia kritizoval normy pre domácnosti – od toaliet po umývačky riadu – ako neefektívne a byrokratické. Biely dom to označil za koniec „Obamovej a Bidenovej vojny proti sprchám“.

Oponenti vrátane projektu Appliance Standards Awareness Project varujú, že tieto normy šetria vodu, energiu a znižujú účty domácností. Tvrdia, že moderné sprchy aj pri obmedzenom prietoku poskytujú kvalitný komfort.

(tasr, red)

  |  

Prvý verdikt v Británii za obchádzanie sankcií: bývalý ruský gubernátor je vinný

Dmitrij Ovsiannikov, bývalý ruský gubernátor anektovaného Sevastopola, bol v Londýne uznaný vinným z porušenia sankcií uvalených Spojeným kráľovstvom v roku 2020. Medzi februárom 2023 a januárom 2024 si otvoril bankový účet v Londýne, kam jeho manželka previedla takmer 80-tisíc libier.

Súd ho uznal vinným v šiestich zo siedmich bodov obžaloby, zatiaľ čo jeho brat Alexej bol uznaný vinným v dvoch bodoch a manželka bola oslobodená. Ide o prvý takýto prípad trestného stíhania v Británii v súvislosti so sankciami voči Rusku.

Ovsiannikov, ktorý pôsobil aj ako námestník ruského ministra, je držiteľom britského pasu vďaka pôvodu svojho otca. Britské úrady ho zadržali vo februári 2024. Ministerstvo zahraničia označilo verdikt za dôkaz odhodlania čeliť ruským predstaviteľom podporujúcim vojnu na Ukrajine. Krym, vrátane Sevastopola, bol v roku 2014 anektovaný Ruskom v referende, ktoré väčšina sveta nepovažuje za legitímne.

(tasr, lipa)

  |  

Európska únia reaguje na clá, chce viac plynu z USA

Európska únia zvažuje zvýšenie dovozu zemného plynu z USA v reakcii na rastúci tlak zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uvalil clá na viaceré európske produkty. Túto možnosť uviedol eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen v rozhovore pre Financial Times.

Vzhľadom na obchodné napätie medzi Washingtonom a Bruselom môže rozhodnutie EÚ o zvýšení nákupu amerického plynu slúžiť ako gesto ochoty spolupracovať a zmierniť obchodný konflikt.

Tento krok by zároveň prispel k diverzifikácii dodávok energií pre EÚ, čím by sa znížila jej závislosť od tradičných dodávateľov, ako je Rusko.

Plán však zatiaľ zostáva vo fáze úvah, pričom konkrétne rozhodnutia zatiaľ nepadli.

(reuters, lipa)