Preskočiť na obsah
  |  

Európska armáda nie je riešením, tvrdí nemecký prezident Steinmeier

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier počas návštevy armádneho veliteľstva v Koblenzi zdôraznil, že európska armáda nemôže byť adekvátnou náhradou za NATO.

Povedal, že Severoatlantická aliancia zohráva kľúčovú úlohu v bezpečnosti Európy a alternatívy, ako je európska obranná iniciatíva, nie sú v súčasnosti reálnou náhradou. Steinmeier zároveň apeloval na zvýšenie nemeckého finančného príspevku do NATO v nasledujúcich rokoch.

Pripomenul aj nemenné poslanie Bundeswehru – chrániť slobodu, demokraciu a ľudskú dôstojnosť. Zároveň vyjadril nádej, že nové vládne strany, ktoré nedávno podpísali koaličnú dohodu, budú klásť dôraz na posilnenie ozbrojených síl Nemecka.

Prezident tým reagoval na aktuálne bezpečnostné výzvy a potrebu zvýšenej obranyschopnosti v rámci NATO, čím opätovne potvrdil záväzok Nemecka voči aliancii.

(tasr, mja)

  |  

Parlament schválil nové podmienky pre štátom podporované bývanie

Národná rada SR schválila novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania, ktorá umožní do systému zahrnúť aj prestavané nebytové budovy a bytové domy s menšinovým zastúpením nebytových priestorov určených na bývanie.

Ministerstvo dopravy poukázalo na to, že doterajšie znenie zákona bolo príliš obmedzujúce, čím vylučovalo mnohé vhodné projekty, najmä v zmiešaných územiach. Novela má podporiť aj prestavbu málo využívaných budov na byty.

Súčasťou zmeny sú aj limity – v jednom katastrálnom území môže byť najviac 250 takýchto bytov od jedného investora, celkovo do tisíc bytov. Tieto stropy boli zvýšené oproti pôvodnému návrhu. Možnosť schvaľovať projekty s nebytovými priestormi určenými na bývanie bude platiť do konca roka 2028.

Zároveň sa ruší podmienka minimálneho počtu 20 bytov na projekt, čím sa otvára možnosť pre širšie spektrum projektov. Novela nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.

(tasr, mja)

  |  

Trump mlčí, Európa pripravuje plán na mierovú podporu Ukrajiny

V Bruseli sa vo štvrtok stretli ministri obrany z približne 30 krajín, aby rokovali o potenciálnych bezpečnostných silách na podporu Ukrajiny v prípade prímeria vo vojne s Ruskom.

Stretnutie v sídle NATO bolo súčasťou snáh „koalície ochotných“ pod vedením Británie a Francúzska, ktorej cieľom je pripraviť sa na zabezpečenie mieru, ak USA sprostredkujú dohodu o prímerí. Kľúčové detaily, ako bude misia vyzerať a akú úlohu zohrá Amerika, zostávajú nejasné.

Európske krajiny deklarovali pripravenosť posilniť svoje kapacity, avšak zdôraznili potrebu americkej podpory v oblasti logistiky a spravodajstva. Americký prezident Donald Trump, ktorý zastáva ústretový postoj k Moskve, zatiaľ neponúkol žiadne záruky, že USA sa na misii zúčastnia.

Ukrajina je otvorená prímeriu, zatiaľ čo Rusko čaká na odpovede na viaceré podmienky. Európski lídri tiež chcú Trumpovi demonštrovať svoju ochotu konať nezávisle, ak bude USA tlačiť na mierové riešenie.

(reuters, mja)

  |  

Koniec lacným nákupom: Shein a Temu zasiahnu vysoké clá

Administratíva Donalda Trumpa od 2. mája 2025 definitívne ruší výnimku de minimis, ktorá oslobodzovala zásielky do 800 dolárov z Číny od cla. Opatrenie má údajne slúžiť na boj proti pašovaniu drog, avšak zdanenie týchto zásielok zásadne ovplyvní aj populárne čínske online platformy Shein a Temu.

Obe spoločnosti výnimku intenzívne využívali na udržanie nízkych cien, čo oceňovali najmä spotrebitelia s nižšími príjmami v USA.

Po novom bude na tieto zásielky uplatňovaná 90-percentná daň alebo poplatok vo výške 75 dolárov za položku. V roku 2024 to využilo vyše miliardy balíkov, čo je dvojnásobok oproti roku 2022. Viac než polovica týchto zásielok pochádzala z Číny a viac než 30 percent tvorili zásielky od Sheinu a Temu.

Cato Institute upozorňuje, že opatrenie môže obmedziť hospodársku súťaž, zvýšiť ceny a obmedziť výber pre amerických spotrebiteľov.

(echo24, lup)

  |  

Kaliňák čelí dvom konaniam pre neuvedenie vily v majetkovom priznaní

Výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal dve nové konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer) pre neuvedenie vlastníctva vily v Chorvátsku v jeho majetkových priznaniach za roky 2018, 2022 a 2023.

Informovala o tom predsedníčka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ), podľa ktorej podnety podal poslanec Michal Šipoš z tej istej platformy.

Kaliňák argumentuje, že vilu neuviedol zámerne, aby chránil súkromie svojej rodiny, pričom tvrdí, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá legálne a jeho príjmy pokrývajú jej hodnotu.

Súčasne výbor posudzuje aj podnet voči Remišovej, ktorá mala údajne zneužiť neverejné informácie o Kaliňákovej rodine na politické účely. Poslankyňa to odmieta a tvrdí, že žiadne súkromné informácie nezverejnila, keďže Kaliňák sa k vlastníctvu vily priznal verejne.

Výbor by mal o prípadoch rozhodovať na ďalšom zasadnutí začiatkom júna.

(tasr, lup)

  |  

Tomáš: Odpoveď na clá USA musí byť európska, navrhujeme šrotovné

Tripartita sa zhodla, že riešenie dosahov amerických ciel na európsky vývoz musí prísť na úrovni EÚ.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) po mimoriadnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR uviedol, že Slovensko podporuje spoločné rokovania s USA a tiež eurokomisára Maroša Šefčoviča.

Navrhuje sa aj sektorová pomoc, diverzifikácia obchodných vzťahov a posilnenie vnútorného trhu prostredníctvom deregulácie. Na národnej úrovni sú v hre opatrenia ako kurzarbeit a šrotovné.

Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová varovala pred nutnosťou revidovať environmentálne ambície EÚ.

Prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Alexej Beljajev odhaduje, že výpadok 20-tisíc áut v exporte do USA by znamenal stratu 1,1 miliardy eur a ohrozenie 9 až 15-tisíc pracovných miest.

Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), vyzval na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ, pričom zdôraznil nevýhodné podmienky pre slovenský priemysel – vysoké ceny energií, regulačnú záťaž a environmentálne náklady.

(tasr, red)