Preskočiť na obsah
  |  

Dánsky súd zamietol žalobu proti vývozu vojenského materiálu do Izraela

Súd v Kodani v piatok zamietol žalobu štyroch humanitárnych organizácií, ktoré obvinili Dánsko z porušenia medzinárodného práva vývozom vojenskej techniky do Izraela.

Organizácie tvrdili, že komponenty dánskej výroby, použité v izraelských stíhačkách F-35, mohli byť použité pri útokoch na civilistov v Gaze.

Súd uviedol, že žalobcov nemožno považovať za priamo dotknuté strany, čím nesplnili podmienky na podanie žaloby podľa dánskej legislatívy. Humanitárne organizácie oznámili, že sa proti rozhodnutiu odvolajú na dánsky Najvyšší súd.

Generálny tajomník jedného zo združení označil verdikt za "nebezpečný precedens", pretože podľa neho znemožňuje preskúmanie dodržiavania medzinárodného práva vládou. Dánske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo, že vývozná politika Dánska, vrátane programu F-35, je v súlade s právom Európskej únie a medzinárodným právom.

Žalobu podali v marci 2024 po podobnej žalobe humanitárnych organizácií v Holandsku. Tamojší súd zamietol požiadavky propalestínskych skupín na úplný zákaz vývozu tovaru použiteľného na vojenské účely do Izraela.

(tasr, afp, max)

  |  

Americkí zákonodarcovia volajú po konci letného času

Americkí zákonodarcovia z oboch strán diskutovali o zrušení letného času počas vypočutia v Senáte. Predseda výboru Ted Cruz pripomenul, že mal pôvodne šetriť energiu, no dnes spôsobuje viac škody než úžitku – vrátane zvýšeného počtu dopravných nehôd a zdravotných problémov.

Neurologička Dr. Karin Johnsonová poukázala na negatívne účinky zmeny času na cirkadiánny rytmus, srdcovocievny systém a spánok. Demokratická senátorka Lisa Blunt-Rochesterová zdôraznila potrebu trvalého času s ohľadom na zdravie a každodenný život Američanov.

Výskumy potvrdzujú, že jarná strata hodiny spánku zvyšuje riziko hospitalizácií, infarktov a mozgovej mŕtvice. Niektorí zákonodarcovia poukázali aj na výhody letného času pre ekonomiku, ako dlhšie večerné aktivity, no južné štáty by trvalý letný čas negatívne pociťovali najviac.

Diskusia tak reflektuje rastúci konsenzus o potrebe zmeny dlhodobo udržiavaného systému.

(foxnews, lup)

  |  

Trump o vojne na Ukrajine: Nenastala by, keby som bol prezidentom

Americký prezident Donald Trump vyzval Rusko, aby podniklo kroky na ukončenie vojny proti Ukrajine. Uviedol to vo svojom príspevku na platforme Truth Social, informuje Ukrajinska Pravda. Nešpecifikoval však, aké konkrétne opatrenia by Rusko malo podniknúť.

Hlava Spojených štátov zdôraznila, že v konflikte zomiera príliš veľa ľudí - "tisíce týždenne" - a označil vojnu za "strašnú a nezmyselnú". Vyjadril presvedčenie, že vojna by nevypukla, keby bol prezidentom USA on.

Vyjadrenia prichádzajú v piatok, keď sa ruský prezident stretáva v Petrohrade s americkým osobitným vyslancom Steveom Witkoffom. Oznámil to podľa agentúr AFP a TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Diskusia sa bude týkať mierového plánu pre Ukrajinu, no podľa Peskova sa nečakajú žiadne prelomové výsledky.

(ua pravda, max)

  |  

Francúzsko zakazuje mobily v školách počas celého vyučovania

Francúzsko od septembra sprísni pravidlá týkajúce sa mobilných telefónov na školách pre deti vo veku 11 až 15 rokov. Počas celého vyučovacieho dňa budú žiaci povinní odložiť svoje telefóny do bezpečnostných sejfov a vyzdvihnú si ich až pri odchode.

Ako informuje portál Echo24, tento krok nadväzuje na úspešnú polročnú testovaciu fázu na 200 školách. Ministerka školstva Élisabeth Borneová uviedla, že ide o opatrenie na podporu blaha detí a ich školského úspechu. Hoci je zákaz telefónov na školách vo Francúzsku platný už od roku 2018, jeho dodržiavanie bolo slabé.

Nový režim priniesol zlepšenie atmosféry, zvýšenie sociálnej interakcie, pohybu a sústredenia.

Portál tvrdí, že vláda plánuje obmedziť prístup k telefónom aj najmladším deťom. Výskum zároveň ukazuje, že francúzske deti trávia pred obrazovkami v priemere päť hodín denne, no s knihami len tri hodiny týždenne.

V regiónoch ako Česko a Slovensko podobný zákaz podporuje len pätina učiteľov.

(echo24, lup)

  |  

Rusko pridalo na zoznam zahraničných agentov exministra zahraničia

Ruské ministerstvo spravodlivosti označilo v piatok Andreja Kozyreva, bývalého ministra zahraničných vecí a kritika Kremľa, za "zahraničného agenta". Kozyrev pôsobil ako šéf diplomacie Ruska po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 za prezidenta Borisa Jeľcina a zasadzoval sa za užšie vzťahy so Západom.

Po presťahovaní sa do Spojených štátov v roku 2010 sa stal otvoreným kritikom ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskej invázie na Ukrajinu. Krátko po začiatku vojny v roku 2022 vyzval svojich bývalých kolegov, aby na protest odstúpili.

Moskva ho obvinila zo šírenia "nepravdivých informácií" o ruskej vláde a armáde a z "nesúhlasu so špeciálnou vojenskou operáciou" na Ukrajine. Kozyrev v reakcii označil krok ministerstva za "hlúposť režimu".

"Som rád, že sa môžem pridať k tým ušľachtilým ľuďom, ktorí boli rovnako označení za zahraničných agentov," dodal.

(reuters, max)

  |  

Trumpov vyslanec Witkoff rokuje s Putinom. Riešia aj stretnutie s americkým prezidentom

Špeciálny vyslanec USA Steve Witkoff, pôvodne určený pre región Stredného východu, už po tretí raz pricestoval do Moskvy, aby sa stretol s hlavou štátu a ďalšími vrcholnými predstaviteľmi pracujúcimi na americko-ruských dohodách.

Portál Axios predtým informoval o tom, že sa uvidí s prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve, jeho program sa však mierne rozšíril.

Agentúra TASS s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa oznámila, že vyslanec a dlhoročný golfový partner prezidenta USA Donalda Trumpa sa v Petrohrade stretol s riaditeľom ruského štátneho fondu priamych investícií a faktickým lídrom ruskej strany vyjednávačov Kirillom Dmitrievom.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre agentúru Interfax povedal, že bude informovať o každom rokovaní medzi Putinom a Witkoffom, „ak si na to hlava štátu nájde čas“. Putin je však podľa neho tiež v Petrohrade, kde sa zúčastňuje na „mimoriadne dôležitom“ stretnutí o modernizácii námorníctva.

Vo štvrtok sa pritom nezúčastnil na americko-ruských rokovaniach v Istanbule, aj bez toho však má nabitý program, keďže v sobotu cestuje do Ománu na rokovania s predstaviteľmi Iránu o jadrovej dohode. Teherán na avizované rokovania reagoval, že dá Spojeným štátom „skutočnú šancu“.

Trojica ruských agentúr – TASS, RIA Novosti i Interfax – potvrdila Witkoffov program s Putinom. Majú diskutovať o vývoji rusko-ukrajinskej vojny, ale i plánovanom stretnutí prezidentov. Trump s Putinom sa údajne mali stretnúť ešte vo februári.

Peskov upozornil, že Witkoffova návšteva nemá byť „rozhodujúca“ a nikto by „nemal očakávať zásadný prelom“.

Interfax neskôr potvrdil, že prezident Witkoffa prijal. Tiež s odvolaním sa na Peskova po stretnutí zverejnil, že telefonát medzi Trumpom a Putinom je "teoreticky možný".

O čom má vyslanec vyjednávať

Koncom marca vyhlásil americký prezident, že je „nahnevaný“ na to, že Putin stále kladie podmienky v otázke ukrajinského prímeria. Rokovania v posledných týždňoch „nedosiahli veľký pokrok“, napísal Axios.

Ak sa do konca mesiaca nedosiahne v rusko-ukrajinskej vojne prímerie, Trump by mohol pristúpiť k ďalším sankciám voči Rusku, a to buď z vlastnej výkonnej moci alebo zo strany Kongresu, ktorý by schválil nové sankcie, vysvetlil pre portál anonymný predstaviteľ Bieleho domu.

Dmitriev bol tiež v pondelok na rokovaní vo Washingtone DC, kde diskutovali o možnom uvoľnení prístupu amerických firiem na ruský trh. Ak by sa však Trumpove vyhrážky naplnili, krajiny obchodujúce s Ruskom by sa stali terčom sekundárnych ciel a ďalších sankcií.

„Už čoskoro, v priebehu niekoľkých týždňov, nie mesiacov, budeme vedieť, či to Rusko myslí s mierom vážne alebo nie. Dúfam, že áno,“ povedal minulý týždeň americký minister zahraničia Marco Rubio na okraj samitu NATO v Bruseli.

Ide tiež o tretiu Witkoffovu návštevu Ruska, keď fakticky nahradil osobitného vyslanca pre Rusko a Ukrajinu, generála vo výslužbe Keitha Kellogga. V polovici marca vyjadril Kremeľ pochybnosti o jeho nestrannosti a pre západné médiá anonymne tvrdil, že je „príliš naklonený Ukrajine“.

Vo februári sa vyslanec vrátil z Ruska s prepusteným väzňom Marcom Fogelom, ktorého odsúdili v roku 2021 za prechovávanie marihuany. Išlo o prvú návštevu Moskvy po Trumpovej inaugurácii a obe strany ju považovali za výnimočný úspech.

Tempo vyjednávaní sa síce spomalilo, kontakty však zatiaľ neprerušili, čo dáva nádej na skoré zastavenie paľby na oboch stranách frontu.

(reuters, sab)