Preskočiť na obsah
  |  

Le Penová sa odvolala: Prezidentstvo si nenechám ukradnúť

Francúzska pravicová politička Marine Le Penová a jedenásť ďalších osôb podali odvolanie proti rozsudku za spreneveru verejných financií. Le Penovú na konci marca uznali za vinnú a odsúdili na štyri roky odňatia slobody, pričom dva roky si má odpykať podmienečne a ďalšie dva podliehajú noseniu monitorovacieho náramku.

Súd jej zároveň nariadil zaplatiť pokutu 100-tisíc eur a zakázal jej kandidovať do volenej funkcie na päť rokov.

Tento verdikt môže ohroziť jej plánovanú kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2027, pokiaľ odvolací súd nerozhodne v jej prospech. Le Penová vyhlásila, že si "nenechá prezidentstvo ukradnúť" a už pred pár dňami vyslovila, že jej inšpiráciou v boji bude Martin Luther King.

Okrem nej obvinení aj ďalší ôsmi členovia strany Národné združenie a 12 parlamentných asistentov. Podľa súdneho zdroja sa proti rozsudku odvolala polovica obvinených aj samotná strana. Zvyšná polovica rozhodnutie prijala bez odvolania.

(tasr, afp, max)

  |  

Turecko a Maďarsko plánujú rozvoj hospodárskej i obrannej spolupráce

Zabezpečenie dodávok energie a rozvoj vojenskej spolupráce boli hlavnými témami piatkového rokovania maďarského premiéra Viktora Orbána a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v Antalyi.

Orbán zdôraznil, že dodávky plynu z východnej strany boli pre Maďarsko prakticky zastavené pre nepriateľské správanie sa Ukrajiny, a krajina je tak závislá na dodávkach cez plynovod TurkStream.

Obaja lídri rokovali aj o posilnení maďarsko-tureckej spolupráce v hospodárskej, vojenskej a obrannej oblasti. Stretnutie sa konalo pri príležitosti diplomatického fóra v Antalyi, na ktorom sa Orbán zúčastní aj na ďalších bilaterálnych rokovaniach s predstaviteľmi iných štátov.

Predchádzajúce stretnutie Orbána a Erdogana sa uskutočnilo vlani v decembri v Ankare, kde diskutovali o otázkach mieru na Ukrajine, Blízkom východe a o bilaterálnych vzťahoch.

(tasr, mti, max)

  |  

Zelenskyj žiada spojencov o Patrioty, od Trumpa by ich chcel kúpiť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina naliehavo potrebuje desať systémov protivzdušnej obrany Patriot na ochranu civilistov. V online vystúpení pred skupinou spojencov Ukrajiny vyzval na zvýšenie podpory v oblasti protivzdušnej obrany a zdôraznil, že systémy Patriot sú kľúčové proti balistickým hrozbám.

Zelenskyj zároveň apeloval na definovanie plánov pre možné nasadenie vojenských síl spojencov na Ukrajine po ukončení aktívnych bojov. Takéto jednotky by podľa neho mohli pôsobiť ako odstrašujúci faktor proti budúcim ruským útokom. Opätovne tiež upozornil na prítomnosť čínskych vojakov na ukrajinskom fronte.

Neskôr na sociálnej sieti poznamenal, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom rokoval aj o nákupe systémov protivzdušnej obrany. "Ukrajina nielen žiada," dodal.

Trump medzičasom vyzval Rusko, aby podniklo kroky na ukončenie vojny proti Ukrajine. Vyjadril presvedčenie, že vojna by nevypukla, keby bol v tom čase prezidentom USA on.

(tasr, afp, reuters, max)

  |  

Dánsky súd zamietol žalobu proti vývozu vojenského materiálu do Izraela

Súd v Kodani v piatok zamietol žalobu štyroch humanitárnych organizácií, ktoré obvinili Dánsko z porušenia medzinárodného práva vývozom vojenskej techniky do Izraela.

Organizácie tvrdili, že komponenty dánskej výroby, použité v izraelských stíhačkách F-35, mohli byť použité pri útokoch na civilistov v Gaze.

Súd uviedol, že žalobcov nemožno považovať za priamo dotknuté strany, čím nesplnili podmienky na podanie žaloby podľa dánskej legislatívy. Humanitárne organizácie oznámili, že sa proti rozhodnutiu odvolajú na dánsky Najvyšší súd.

Generálny tajomník jedného zo združení označil verdikt za "nebezpečný precedens", pretože podľa neho znemožňuje preskúmanie dodržiavania medzinárodného práva vládou. Dánske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo, že vývozná politika Dánska, vrátane programu F-35, je v súlade s právom Európskej únie a medzinárodným právom.

Žalobu podali v marci 2024 po podobnej žalobe humanitárnych organizácií v Holandsku. Tamojší súd zamietol požiadavky propalestínskych skupín na úplný zákaz vývozu tovaru použiteľného na vojenské účely do Izraela.

(tasr, afp, max)

  |  

Americkí zákonodarcovia volajú po konci letného času

Americkí zákonodarcovia z oboch strán diskutovali o zrušení letného času počas vypočutia v Senáte. Predseda výboru Ted Cruz pripomenul, že mal pôvodne šetriť energiu, no dnes spôsobuje viac škody než úžitku – vrátane zvýšeného počtu dopravných nehôd a zdravotných problémov.

Neurologička Dr. Karin Johnsonová poukázala na negatívne účinky zmeny času na cirkadiánny rytmus, srdcovocievny systém a spánok. Demokratická senátorka Lisa Blunt-Rochesterová zdôraznila potrebu trvalého času s ohľadom na zdravie a každodenný život Američanov.

Výskumy potvrdzujú, že jarná strata hodiny spánku zvyšuje riziko hospitalizácií, infarktov a mozgovej mŕtvice. Niektorí zákonodarcovia poukázali aj na výhody letného času pre ekonomiku, ako dlhšie večerné aktivity, no južné štáty by trvalý letný čas negatívne pociťovali najviac.

Diskusia tak reflektuje rastúci konsenzus o potrebe zmeny dlhodobo udržiavaného systému.

(foxnews, lup)

  |  

Trump o vojne na Ukrajine: Nenastala by, keby som bol prezidentom

Americký prezident Donald Trump vyzval Rusko, aby podniklo kroky na ukončenie vojny proti Ukrajine. Uviedol to vo svojom príspevku na platforme Truth Social, informuje Ukrajinska Pravda. Nešpecifikoval však, aké konkrétne opatrenia by Rusko malo podniknúť.

Hlava Spojených štátov zdôraznila, že v konflikte zomiera príliš veľa ľudí - "tisíce týždenne" - a označil vojnu za "strašnú a nezmyselnú". Vyjadril presvedčenie, že vojna by nevypukla, keby bol prezidentom USA on.

Vyjadrenia prichádzajú v piatok, keď sa ruský prezident stretáva v Petrohrade s americkým osobitným vyslancom Steveom Witkoffom. Oznámil to podľa agentúr AFP a TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Diskusia sa bude týkať mierového plánu pre Ukrajinu, no podľa Peskova sa nečakajú žiadne prelomové výsledky.

(ua pravda, max)