Preskočiť na obsah
  |  

Rakúsko chce nulovú migráciu, kontroly na hraniciach so Slovenskom pokračujú

Rakúsko predĺžilo kontroly na hraniciach so Slovenskom a Českom o ďalších šesť mesiacov. Podľa rakúskeho ministerstva vnútra ide o nevyhnutné opatrenie na odradenie prevádzačov nelegálnych migrantov.

Okrem toho rakúska polícia asistuje aj zdravotníckym úradom v boji proti šíreniu slintačky a krívačky. Minister vnútra Gerhard Karner uviedol, že kontroly významne znížili nelegálnu migráciu, a označil ich za rozhodujúci nástroj v boji proti cezhraničnej kriminalite.

Rakúsko vykonáva nielen stacionárne, ale aj mobilné kontroly. Podľa vyhlásenia ministerstva prevádzači sa krajine kvôli týmto opatreniam vyhýbajú.

Rakúski policajti pôsobia v rámci Operácie Fox aj na maďarskom území a sú nasadení aj v Srbsku. Hraničné kontroly momentálne vykonáva desať členských štátov EÚ a schengenského priestoru, vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska a Švédska.

(tasr, red)

  |  

Srbské protesty ukázali ďalší rozkol medzi EÚ a Ficom, Vučić mieri do Moskvy

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová vyjadrila podporu srbským protestom proti korupcii a za právny štát. Zdôraznila, že požiadavky demonštrantov sú takmer zhodné s podmienkami, ktoré EÚ kladie Srbsku na jeho ceste k členstvu.

Protesty, najmasívnejšie od 90. rokov, vyvolala tragédia v Novom Sade, kde sa 1. novembra 2024 zrútil prístrešok na stanici a zahynulo 16 ľudí, prevažne študentov. Verejnosť tragédiu pripisuje korupcii, čo viedlo k demisiám viacerých vládnych predstaviteľov vrátane premiéra.

Prezident Aleksandar Vučić protesty odmieta ako zahraničný zásah a obviňuje účastníkov z napojenia na cudzie služby. Napriek tomu poveril Djura Macuta zostavením novej vlády, od ktorej Kosová očakáva proeurópsku orientáciu.

V tejto súvislosti Vučić ocenil postoje premiéra Slovenska Roberta Fica a Maďarska Viktora Orbána. „V demokratickej krajine ulica nesmie meniť výsledky slobodných volieb,“ uviedol Fico. Zároveň jeho vládu označil za "legitímneho predstaviteľa Srbska."

Vzťahy medzi EÚ a Srbskom sú dlhodobo napäté, najmä pre blízke väzby Belehradu s Moskvou. Vučić plánuje navštíviť Rusko 9. mája. Napriek kritike zo strany EÚ tak mieni urobiť aj premiér Fico.

(tasr, lup)

  |  

Farmaceutickí giganti hrozia EÚ odchodom investícií. Leyenovej poslali list

Tridsaťdva globálnych farmaceutických spoločností, vrátane Pfizer, Eli Lilly či Sanofi, poslalo list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, v ktorom varujú pred presunom investícií mimo Európy. Podľa portálu LesEchos tak reagujú na potenciálne americké clá a nepriaznivé podmienky v EÚ.

V liste žiadajú rýchle a konkrétne kroky na podporu farmaceutického sektora, inak môže dôjsť k odlevu až 16,5 miliardy eur v priebehu troch mesiacov. Podľa prieskumu Efpia môže byť ohrozených až 100 miliárd eur z celkových plánovaných investícií v EÚ do roku 2029.

Firmy kritizujú nízke ceny liekov, vysoké odvodové zaťaženie, byrokraciu a pripravovanú legislatívu skracujúcu patentovú ochranu. Žiadajú okrem iného vyššiu ochranu duševného vlastníctva, zníženie administratívnej záťaže a spravodlivejšie finančné podmienky.

Apelujú na komisiu, aby sa vyhla odlivu výskumu a výroby z Európy a podporila konkurencieschopnosť kontinentu.

(lesechos, lup)

  |  

Protestujúci študenti zo Srbska dorazili do Štrasburgu. Šli aj cez Slovensko

Približne 80 srbských univerzitných študentov dorazilo po 13 dňoch bicyklovania do francúzskeho Štrasburgu. Ich jazda naprieč Európou bola formou protestu proti vláde v Srbsku a mala upozorniť Európsku úniu na vážne problémy s korupciou a nedbanlivosťou v krajine.

Študenti prešli viac ako 1 300 kilometrov cez Maďarsko, Slovensko, Rakúsko, Nemecko a Francúzsko, pričom denne zvládli 100 až 150 kilometrov. V Štrasburgu ich symbolicky privítali Srbi žijúci v zahraničí spolu s miestnymi študentmi.

Protestná jazda je pokračovaním niekoľkomesačných demonštrácií v Srbsku, ktoré sa začali po tragickom páde betónovej konštrukcie na železničnej stanici v Novom Sade. Táto udalosť si vyžiadala 16 obetí, prevažne študentov. Demonštranti poukazujú na prepojenie medzi korupciou vo verejných inštitúciách a zanedbaním stavebnej bezpečnosti.

Tlak verejnosti už viedol k odstúpeniu viacerých politických predstaviteľov, vrátane premiéra. Študenti kritizujú pasivitu EÚ a plánujú navštíviť Európsky parlament a Radu Európy, aby apelovali na väčšiu angažovanosť Bruselu v otázke právneho štátu v Srbsku.

(tasr, lup)

  |  

Zásielky z Číny môžu byť čoskoro drahšie a prísnejšie kontrolované

Lacný tovar z čínskych online platforiem ako Temu, AliExpress či Shein sa v posledných rokoch dostáva do Európy vo veľkom objeme najmä vďaka colnej výnimke „de minimis“, ktorá umožňuje dovoz zásielok do hodnoty 150 eur bez nutnosti platiť clo.

Asociácie ako APEK (Asociácia pre elektronickú komerciu) a SOCR SR (Zväz obchodu a cestovného ruchu SR) však upozorňujú, že táto výnimka sa masívne zneužíva a mala by byť čo najskôr zrušená.

Podľa odhadov až 65 percent zásielok z Ázie prichádza s umelo zníženou hodnotou, aby sa vyhli zdaneniu a colnej kontrole. Tým štáty prichádzajú o miliardy eur ročne na daniach a cle, pričom domáce firmy, ktoré dodržiavajú zákony, čelia neférovej konkurencii.

Spotrebitelia síce oceňujú nízke ceny, avšak často ide o tovar, ktorý nespĺňa bezpečnostné ani kvalitatívne normy EÚ – od nebezpečných detských hračiek po necertifikovanú elektroniku či kozmetiku bez uvedeného zloženia.

Zrušenie výnimky by mohlo znamenať zdraženie čínskych zásielok a dlhšie dodacie lehoty pre zákazníkov, no zároveň aj vyššiu kontrolu kvality a bezpečnosti tovaru.

Podľa obchodných zväzov a odborníkov by štát mal okamžite začať dôsledne vymáhať platné pravidlá aj voči zahraničným e-shopom a zasadiť sa o zmenu európskej legislatívy skôr než v roku 2028, ako aktuálne navrhuje Európska komisia.

(echo24)

  |  

Trumpova vláda previedla pôdu pri hraniciach s Mexikom na armádu

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa rozhodla o prevode viac ako 445 kilometrov štvorcových federálnej pôdy pri hranici s Mexikom na americkú armádu. Tento krok je súčasťou rozsiahleho súboru opatrení, ktorých cieľom je obmedziť nelegálnu migráciu do Spojených štátov.

Ministerstvo vnútra uviedlo, že pozemky budú prevedené na obdobie troch rokov, počas ktorého budú môcť federálni zamestnanci vykonávať hliadky, stavať infraštruktúru a inštalovať prostriedky na zabránenie prechodov migrantov.

Zároveň sa opatrenie zameriava aj na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami, čo sú časté problémy v pohraničných oblastiach. Ministerstvo tiež poukázalo na ekologickú stránku celej veci – pohyb osôb v citlivých oblastiach môže viesť k ich poškodeniu, preto je potrebné zaviesť ochranné opatrenia.

Minister vnútra Doug Burgum vyhlásil, že ochrana hraníc a prírodných zdrojov sú úzko prepojené a že Trumpova politika odzrkadľuje mandát, ktorý mu dali voliči na posilnenie bezpečnosti USA.

(tasr, lup)