Preskočiť na obsah
  |  

Rusko chce využiť zhabanú americkú firmu na zásobovanie armády

Rusko plánuje využívať americkú spoločnosť Glavprodukt, ktorú v októbri znárodnilo, na zásobovanie vlastnej armády. Vyplýva to z listu nového vedenia firmy adresovaného generálnej prokuratúre, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Glavprodukt, výrobcu konzervovaných potravín, prebral pod kontrolu štátny úrad Rosimuščestvo. Firma patrila americkému podnikateľovi Leonidovi Smirnovovi, ktorý obvinenia z protiprávneho konania odmieta a celý proces nazýva „korporátnou raziou“.

Rusko tvrdí, že znárodnenie bolo nevyhnutné na zabezpečenie dodávok pre národnú gardu a ministerstvo obrany. Prípad sa dotýka prebiehajúcich rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom o ukončení vojny na Ukrajine.

Minister zahraničia USA Marco Rubio uviedol, že tento incident bude súčasťou rokovaní o obnovení vzťahov. Firma Glavprodukt bola prepojená so spoločnosťou Družba Narodov, ktorá v minulosti dodávala potraviny ruskej národnej garde.

(reuters, max)

  |  

Čína zakázala výraz „autonómne riadenie“ v reklame na autá

Čína zakazuje výrobcom automobilov používať výrazy „inteligentné riadenie“ a „autonómne riadenie“ pri propagácii asistenčných funkcií automobilov a sprísni kontrolu takýchto technologických inovácií.

Reaguje tým na marcovú smrteľnú nehodu modelu SU7 spoločnosti Xiaomi. Auto sa vznietilo po náraze do stĺpa pri rýchlosti 97 km/h, niekoľko sekúnd po tom, čo vodič prevzal kontrolu od systému ADAS.

Nové pravidlá zakazujú aj vzdialené aktualizácie softvéru bez schválenia a nariaďujú rozsiahle testovanie pred ich nasadením.

Na stretnutí s viac ako 60 zástupcami výrobcov áut, vrátane Huawei, ministerstvo priemyslu oznámilo sprísnené požiadavky. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť, keďže sektor elektrických vozidiel rastie rýchlejšie, než sa očakávalo. V závere roka 2024 tvorili elektrické a hybridné vozidlá viac než polovicu predaja.

Odborníci upozorňujú, že nové pravidlá zvýšia náklady a spomalia vývoj. Zároveň však môžu urýchliť konsolidáciu na preplnenom čínskom trhu, ktorý trpí nadbytočnými kapacitami a cenovou vojnou.

(reuters, max)

  |  

Putin chváli Muska, nazýva ho vizionárom a prirovnáva ku Koroľovovi

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu označil Elona Muska za výnimočnú osobnosť a prirovnal ho k sovietskemu raketovému priekopníkovi Sergejovi Koroľovovi. Vyhlásil to pred študentmi technickej univerzity v Moskve.

Putin povedal, že Musk „básni o Marse“ a jeho nadšenie pre víziu je porovnateľné s ideami Koroľova, ktoré boli kedysi tiež považované za neuveriteľné. Dodal, že takéto myšlienky dozrievajú v pravý čas.

Koroľov bol hlavnou postavou sovietskeho vesmírneho programu a podieľal sa na vypustení družice Sputnik aj rakety Vostok, ktorá vyniesla Jurija Gagarina do vesmíru.

Putinovo vyjadrenie prichádza v čase zbližovania medzi Ruskom a Spojenými štátmi pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Elon Musk, šéf spoločnosti SpaceX, zohráva v tejto administratíve významnú rolu.

Musk opakovane kritizoval Ukrajinu, pričom jej prezidenta Volodymyra Zelenského obvinil z podpory „večnej vojny“. Vlastní tiež satelitnú sieť Starlink, ktorú Ukrajina využíva vo vojne proti Rusku.

(tasr, afp, max)

  |  

Moslimovia sú najpočetnejšou náboženskou skupinou vo viedenských školách

Až 42 percent žiakov na viedenských základných a stredných školách tvoria moslimovia. Vyplýva to z nových údajov, ktoré zverejnila mestská radkyňa pre vzdelávanie Bettina Emmerlingová. Píše Apollo news.

Podiel moslimských žiakov tak prekonal kresťanov, ktorí tvoria približne 35 percent. Viac než 23 percent detí je bez vyznania. Prieskum zahŕňal 112 600 žiakov základných a stredných škôl vo Viedni.

Emmerlingová upozorňuje, že s rastom tejto skupiny pribúdajú aj výzvy spojené s náboženským fundamentalizmom. Pripomína, že niektorí moslimskí žiaci zastávajú postoje nepriateľské voči LGBT ľuďom, ženám či demokratickému zriadeniu.

"Demokracia, pluralizmus a rovnosť sa musia stať pre mladých ľudí samozrejmosťou - tento postoj možno formovať najmä v mladom veku," vyzvala.

Viedenské školy sa podľa nej musia aktívne brániť ideológiám, ktoré odporujú týmto hodnotám.

(max)

  |  

Trump zablokoval plánovaný izraelský útok na iránsky jadrový cieľ

Americký prezident Donald Trump zablokoval plánovaný izraelský útok na iránske jadrové zariadenia v prospech rokovaní o dohode s Iránom o obmedzení jeho jadrového programu. Informoval v stredu denník New York Times s odvolaním sa na predstaviteľov administratívy a ďalšie osoby.

Izrael vypracoval plány na útok na tieto lokality v máji. Cieľom bolo údajne oddialiť schopnosť Iránu vyvinúť jadrovú zbraň o rok alebo viac.

New York Times uviedol, že pomoc USA bola potrebná nielen na obranu Izraela pred iránskou odvetou, ale aj na zabezpečenie úspešnosti útoku.

Po mesiacoch vnútorných diskusií sa Trump rozhodol, že sa bude usilovať o rokovania s Iránom, a nie o podporu vojenskej akcie.

USA a Irán rokovali v Ománe v sobotu. Obe krajiny označili rozhovory za "pozitívne" a "konštruktívne". Druhé kolo je naplánované na najbližšiu sobotu, podľa zdrojov v Ríme.

(reuters, max)

  |  

Harvard môže prísť o zahraničných študentov, ak nesplní požiadavky vlády

Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť varovalo Harvardovu univerzitu, že stratí právo prijímať zahraničných študentov, ak nesplní požiadavky vlády Donalda Trumpa. Univerzita má do 30. apríla predložiť záznamy o „nezákonných a násilných aktivitách“ študentov s vízami.

Ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová v stredu oznámila aj zrušenie dvoch federálnych grantov v hodnote viac ako 2,7 milióna dolárov. Tvrdí, že univerzity musia plne spolupracovať so štátom pri monitorovaní zahraničných študentov.

Harvard uviedol, že o požiadavkách Noemovej vie a že neustúpi zo svojich ústavných práv. Zároveň zdôraznil, že bude dodržiavať zákon.

Kritika sa na Harvard uvalila zo strany Trumpa najmä pre reakciu na propalestínske protesty a jeho odmietnutia ukončiť opatrenia na podporu rasovej diverzity či spoluprácu s imigračnými úradmi.

Spor sa odohráva v kontexte širšej iniciatívy amerického ministerstva školstva, ktoré prehodnocuje štátnu podporu pre 60 univerzít pre ich postoj k protestom a diverzite.

(reuters, max)