Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska centrálna banka opäť znižuje sadzby

Európska centrálna banka (ECB) opätovne znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov, čím sa depozitná sadzba dostala na úroveň 2,25 percenta a hlavná refinančná sadzba klesla z 2,65 percenta na 2,40 percenta.

Tento krok bol očakávaný vzhľadom na spomalenie inflácie v eurozóne, ktorá sa v marci dostala na úroveň 2,2 percenta, blízko inflačného cieľa banky. Zníženie sadzieb má podporiť oslabenú ekonomiku eurozóny, ktorú negatívne ovplyvňuje neistá obchodná politika administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

ECB upozornila, že hoci si eurozóna postupne buduje odolnosť voči globálnym šokom, rastúce napätie v medzinárodnom obchode zhoršuje vyhliadky rastu. V poslednom štvrťroku minulého roka vzrástol HDP eurozóny len o 0,2 percenta, pričom hospodársky vývoj je ohrozovaný aj americkými dovoznými clami.

USA sú najväčším obchodným partnerom Európy a objem výmeny tovarov a služieb dosahuje približne 4,4 miliardy eur denne.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Brusel nechce zakázať ruský LNG. Pripravuje stratégiu nezávislosti

Členské štáty Európskej únie sa rozhodli nezahrnúť zákaz dovozu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do ďalšieho balíka sankcií voči Rusku. Podľa agentúry Reuters je dôvodom nesúhlas viacerých vlád a neistota ohľadom zabezpečenia alternatívnych dodávok.

Namiesto toho plánuje Európska komisia predstaviť začiatkom mája stratégiu na úplné ukončenie závislosti Únie od ruskej energetiky do roku 2027.

Hoci sa očakáva, že 17. sankčný balík bude predložený do júna, jeho príprava podľa nemenovaných predstaviteľov napreduje pomaly. EK poslednýkrát otvorila tému zákazu ruského LNG v januári pri finalizácii 16. balíka sankcií.

Podľa jedného z predstaviteľov Brusel nechce riskovať stratu dodávok z Ruska, čo by mohlo oslabiť jeho vyjednávaciu pozíciu voči USA.

Spojené štáty tlačia na zvýšenie exportu svojho LNG, čo by podľa komisie mohlo vytvoriť novú energetickú závislosť, tentoraz od tretieho najväčšieho dodávateľa plynu do EÚ po Rusku a Nórsku.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Úrad inšpekčnej služby ukončil prípad zabitia z Košíc

Úrad inšpekčnej služby ukončil vyšetrovanie prípadu úmrtia muža, ktorý zomrel po zásahu policajtov v Košiciach, návrhom na podanie obžaloby na oboch zúčastnených príslušníkov.

Incident sa odohral 5. novembra 2024 v sanitárnej miestnosti obchodného domu v mestskej časti Nad jazerom. Jeden z policajtov počas služby fyzicky napadol muža, ktorého zadržali pre podozrenie z krádeže alkoholu. Následkom útoku muž na druhý deň v nemocnici podľahol početným zraneniam.

Vyšetrovateľ úradu v novembri obvinil tohto policajta zo zločinu zabitia, pričom bol umiestnený do väzby. Druhého člena hliadky neskôr obvinili zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Obaja boli následne prepustení zo služobného pomeru.

Vyšetrovateľ odovzdal spis a návrh na obžalobu dozorovému prokurátorovi, ktorý rozhodne o ďalšom postupe.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Pakistan deportoval už milión Afgancov. OSN varuje pred krízou

Pakistan od novembra 2023 vyhostil už viac než milión Afgancov, pričom len v apríli 2025 prekročil počet deportovaných 150-tisíc osôb. Islamabad teraz plánuje do konca roka repatriovať celkovo až tri milióny utečencov.

OSN a Amnesty International varujú, že deportácie môžu viesť k humanitárnej kríze, vrátane hladomoru a možného prenasledovania v Afganistane. V apríli Pakistan avizoval, že vyhosťovanie sa dotkne aj registrovaných prisťahovalcov, čo zvyšuje obavy medzinárodného spoločenstva.

Napätie medzi Pakistanom a vládou Talibanu sa stupňuje, keďže Islamabad obviňuje Kábul z nečinnosti voči militantom na spoločnej hranici, čo Taliban popiera.

Milióny Afgancov prišli do Pakistanu počas posledných dekád v dôsledku vojnových konfliktov, no podľa pakistanských úradov predstavujú pre krajinu bezpečnostné riziko a ekonomickú záťaž. Deportácie tak reflektujú nielen bezpečnostné, ale aj politické a hospodárske napätie v regióne.

(tasr, lup)

Minúta  |  

V bratislavskej nemocnici sa muž s mečom vyhrážal zabitím

V Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na Antolskej v bratislavskej Petržalke sa vo štvrtok dopoludnia príbuzný pacientky vyhrážal personálu zabitím a podrezaním s mečom v ruke. Agresora zadržala polícia.

„Personál v tejto vyhrotenej a nebezpečnej situácii zachoval chladnú hlavu, okamžite privolal políciu a strážnu bezpečnostnú službu Univerzitnej nemocnice Bratislava,“ ozrejmila nemocnica.

Ako uviedla, jednému z lekárov sa podarilo útočníka vyviesť mimo oddelenia, na ktorom sa nachádzal personál aj pacienti.

Riaditeľ nemocnice Alexander Mayer podotkol, že verbálne útoky a vyhrážanie sa od príbuzných pacientov sa neustále stupňujú.

„Prosím príbuzných pacientov, aby neútočili na našich lekárov, sestry či ošetrovateľov, pretože ich práca je nesmierne náročná a ja som o každom jednom z nich presvedčený, že robia všetko preto, aby vášmu príbuznému zachránili život alebo ho vyliečili,“ vyzval Mayer.

Minúta  |  

Laššáková diskutovala o EÚ na školách, vyvolala vlnu kritiky

Europoslankyňa za stranu Smer, Judita Laššáková, vyvolala rozruch počas prednášky so študentmi na súkromnom gymnáziu v Lučenci. Témou stretnutia bola Európska únia, no podľa prítomnej účastníčky Nadi Bohinskej (PS) europoslankyňa otvorila debatu úvahami o odchode Slovenska z Únie.

„Ak chceme odísť, musíme vedieť, ako a čo funguje, aby sme si vedeli vyjednať podmienky,“ zaznelo podľa Bohinskej. Tá označila takýto prístup za „technokratický“, bez uvedomenia si dôsledkov v podobe izolácie a poklesu kvality života.

Diskusia sa dotkla aj tém ako LGBTI, ktorá bola podľa Bohinskej prezentovaná iba ako „skratka medzi skratkami“, bez kontextu ľudských práv. Laššáková sa zároveň vyjadrila k hotovosti ako symbolu slobody a označila digitálne meny za hrozbu.

Kontroverziu vyvolalo aj údajné tvrdenie europoslankyne, že mladí ľudia sa po pobyte v zahraničí vracajú domov „lebo srdce, lebo domov, lebo mama varí najlepšie“.

Keď bola požiadaná o štatistické údaje, na ktorých sa toto tvrdenie zakladá, priznala: „Nemám to z konkrétnej štatistiky, ja si to len myslím.“

Poslanec Európskeho parlamentu Ľudovít Ódor na Instagrame reagoval slovami: „Laššáková rieši nie či, ale ako odísť z EÚ.“ Podobne sa vyjadrili aj Ivan Korčok a Michal Šimečka.

Ten zdôraznil, že „reči o opustení Únie sú nezodpovedné a nebezpečné“ a pripomenul, že Smer opakovane spochybňuje prozápadnú orientáciu Slovenska.

Redakcia sa pre vyjadrenie obrátila na Juditu Laššákovú.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.