Preskočiť na obsah
Minúta  |  

BBC: Rusko zabavuje v Mariupole domovy Ukrajincov, ktorí utiekli

Ruské úrady v okupovanom Mariupole systematicky zabavujú domovy Ukrajincom, ktorí pred inváziou utiekli z mesta, tvrdí BBC na základe vyšetrovania. Ide vraj o širší rusifikačný plán, ktorý zahŕňa aj výstavbu vojenských objektov a zmenu názvov ulíc.

Investigatívny tím BBC Verify zistil, že konfiškáciám čelí minimálne 5 700 domov, pričom mnohé patria utečencom alebo dedičom obetí obliehania.

Na ochranu majetku by Ukrajinci museli absolvovať zložitý a nebezpečný návrat do Mariupoľu, čeliť byrokratickým prekážkam a tlaku na prijatie ruského občianstva. Registrácia vlastníctva v ruskom systéme je pre Ukrajincov do roku 2028 zakázaná bez špeciálneho povolenia.

Zabavené byty následne prideľujú osobám z takzvanej Doneckej ľudovej republiky. Právni experti upozorňujú, že tento postup porušuje medzinárodné právo vrátane Ženevských a Haagskych dohovorov, ktoré chránia civilný majetok v čase vojny. BBC zdokumentovala prípady, keď sa ľudia dozvedeli, že ich byty sú už obývané novými nájomníkmi bez ich vedomia.

(lipa)

Minúta  |  

Rusko: Prímerie na Ukrajine je nereálne, Kyjev porušil dohodu

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia označil prímerie na Ukrajine za momentálne nereálne. Podľa neho ukrajinská strana porušila dohodnuté obmedzené prímerie, ktoré sa týkalo útokov na energetickú infraštruktúru.

Bezpečnostná rada OSN na žiadosť Ruska rokovala o zastavení týchto útokov. Päť európskych krajín – Slovinsko, Dánsko, Francúzsko, Grécko a Británia – následne vyzvalo Rusko na okamžité a bezpodmienečné prímerie, pričom zdôraznili, že Ukrajina s ním už súhlasila.

Moskva a Kyjev sa naďalej navzájom obviňujú z porušovania dohôd. Rusko tvrdí, že od rozhovoru medzi prezidentmi Putinom a Trumpom zaviedli 30-dňové prímerie zamerané na ochranu energetiky, no Ukrajina ho vraj porušila viac než 80-krát.

Hoci sa Rusko zdržalo väčších útokov na elektrárne a Ukrajina na rafinérie, z územia oboch strán hlásili škody a civilné obete.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Veľký piatok je dňom pôstu, modlitby a spomienky na Kristovo utrpenie

Piatok utrpenia Pána, známy ako Veľký piatok, je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pripomínajúcim ukrižovanie a smrť Ježiša Krista.

V katolíckej cirkvi sa v tento deň neslávi svätá omša a oltáre ostávajú bez chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst a zúčastňujú sa na krížových cestách v mnohých mestách a obciach.

Popoludňajšie obrady zahŕňajú bohoslužbu slova, modlitbu veriacich, poklonu Svätému krížu a sväté prijímanie. Veriaci prichádzajú aj k symbolickému Božiemu hrobu.

V gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s uložením plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.

Evanjelici taktiež považujú tento deň za významný – v ich chrámoch sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.

Veľký piatok je naprieč kresťanskými denomináciami dňom pokánia, pôstu a intenzívnej modlitby.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Malajzijský premiér: Obe strany v Mjanmarsku súhlasili s prímerím

Malajzijský premiér Anwar Ibrahim oznámil, že vojenská junta Mjanmarska aj opozičná Národná vláda jednoty (NUG) prisľúbili predĺženie prímeria s cieľom umožniť ďalšie humanitárne zásahy po ničivom zemetrasení z 28. marca, ktoré si vyžiadalo viac ako 3 600 obetí.

Anwar, ktorý zároveň predsedá Združeniu národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), sa osobne stretol s mjanmarským vodcom junty Min Aung Hlaingom, ale aj predstaviteľmi NUG, čím deklaroval úsilie o inkluzívny dialóg so všetkými stranami. Z oboch strán zaznel záväzok vyhnúť sa provokáciám, aby mohla pomoc bezpečne doraziť k postihnutým.

Aj napriek tomu, že od 2. apríla zverejnili 20-dňovú dočasnú dohodu o prímerí, OSN upozorňuje, že v niektorých oblastiach vojenské operácie pokračovali.

Premiér potvrdil, že ASEAN bude pokračovať v dialógu s oboma stranami a zdôraznil potrebu jednotného prístupu na základe päťbodového konsenzu. Spolupráca má zahŕňať aj podporu zo strany bývalého thajského premiéra Thaksina Šinavatru na posilnenie regionálnych mierových snáh.

Cieľom je dlhodobejšie mierové riešenie a zaručenie bezpečnosti humanitárnych pracovníkov.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Požiar v klube v Severnom Macedónsku má už 62 obetí

Počet obetí tragického požiaru v nočnom klube Pulse v meste Kočani stúpol na 62. Plamene sa začali šíriť 16. marca počas koncertu hip-hopovej skupiny DNK a išlo o jeden z najničivejších požiarov tohto druhu v Európe za uplynulé roky.

Bezprostredne po incidente hlásili 59 obetí a takmer 200 zranených, pričom viacerých previezli do nemocníc v zahraničí. Zraneniam po čase podľahli ďalšie dve osoby, ktoré hospitalizovali v nemocnici v Litve.

Podľa predbežného vyšetrovania bol príčinou požiaru ohňostroj, od ktorého sa zapálili strop a strecha klubu. Situáciu zhoršila tlačenica, ktorá vznikla počas evakuácie - mnohých ľudí ušliapali.

Prokuratúra zistila vážne porušenia bezpečnostných predpisov vrátane nedostatku hasiacich prístrojov a núdzových východov.

Objavili sa aj správy, že podnik možno získal povolenie na prevádzku nezákonne. V súvislosti s prípadom vyšetrujú približne 60 osôb vrátane bývalých ministrov, úradníkov a policajtov, ktorí sú podozriví z porušovania bezpečnostných noriem.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

USA rokujú s Čínou o ukončení tvrdej obchodnej vojny

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok uviedol, že Spojené štáty rokujú s Čínou o clách. Verí, že sa najväčšie svetové ekonomiky dokážu dohodnúť na ukončení tvrdej obchodnej vojny.

„Áno, komunikujeme s Čínou,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Prezident potvrdil, že od zvýšenia ciel na 145 percent na čínske dovozy došlo k niekoľkým debatám.

Pri otázke, či viedol rozhovory priamo s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, bol však Trump zdržanlivý. „Nikdy som nepovedal, či k nim došlo alebo nie,“ poznamenal a dodal, že „to jednoducho nie je vhodné“.

„Myslím si, že s Čínou uzavrieme veľmi dobrú dohodu,“ vyhlásil predtým v Bielom dome počas návštevy talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá prišla do USA na rokovania zamerané na ukončenie amerických ciel voči Európskej únii.

Trump zaviedol začiatkom apríla tzv. recipročné clá na dovoz do USA. Vzápätí však ich platnosť odložil o 90 dní pre väčšinu sveta vrátane Európskej únie. Výnimkou bola len Čína, ktorej clá ešte zdvihol, a to až na 145 percent.

(tasr, afp, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.